Slnko svieti, voda volá,

vtom sa ozve kuriér:

„mladá pani, buďte doma

vezieme vám croccáče."

Idem k bráne, kuriér zdraví,

vyfasujem balíčky.

Čo len s vami budem robiť?

Vložím vás do mrazničky.

Na druhý deň stretko máme,  

mamičky aj detičky.

Žhavím trúbu, chystám plechy,

štvrťhodinka pečenia

a ani sa nenazdáme,  

pochúťka je hotová.

Malinkové, jahodové,

čoko, nugát, pagáčiky,

pre každého dačo iné,

ukladám ich na tácky.

Decká sa nám pekne hrajú,

nechajú nás testovať,

brušká plné kávy, čaju,

máme nad čím premýšľať.

Ten je lepší ku kávičke

a tento zas k čajíku,

radšej slaný a či sladký?

Čo poviete mamičky?

Zhodli sme sa:

mrazené a nekysnuté,

sú to super rýchlovky,

pokrop vodou – jednoduché,

stačí šupnúť do trúby.

Najviac času zaberie mi,

ktorá príchuť je dnes naj,

je to ľahké, pomôžu mi,

čokoláda vyhrávaj.

Na druhy deň horúčavy,

pagáčky som chcela piecť,

manžel ma však rýchlo zrušil,

bazén vodou napustil.

Upečiem vás teda ráno,

Luky si dá s kakavkom,

Adel spravím jogurt s mussli,

sebe crocco s čajíkom.

Keď ich zbadá, rozplače sa,

„mama aj ja také cem“.

A tu zrazu  mobil  zvoní:

„Čau, ste doma? Stavíme sa,

do polhoďky, môže byť?“.

Pre mňa to už nie je problém,

crocco máme v mrazničke,

kým k nám prídu návštevníci

croccáčky sú hotové.

Ideme dnes na návštevu,

synovcovi volám hneď,

akú príchuť spravím? Jahodu či marhuľu?

Všetky padnú za obeť.

Aj babke do nemocnice,

poslala som ochutnať,

i keď s cukrom opatrne,

pomôže mi testovať.

Ďakujem vám firma Minit,

za možnosť si pochutiť,

ķoláčiky budú stále,

v našom pravidelnom repertoáre.