Som super rodič.

Odkedy som sa stala matkou (stále tomu slovu tak nejak neviem prísť na chuť, ja a matka? Nepomýlili ste si náhodou dvere??) pomerne dosť šokujúco ma to uviedlo do úplne iného sveta. Ten šokujúco iný svet by vystál na samotnú knihu (nič nové pod slnkom, ostatne), ale nechcem pokaziť moment prekvapenia ženám, ktoré dieťa ešte len čakajú – tak sa budem venovať iba tomu, čo ma zarazilo úplne najviac.

A tým je mamičkovské hejtovanie. Nikto totiž nedokáže hejtovať matku tak, ako iná matka. Seriózne, ani obstarožné tety so zaručene osvedčenými radami, ako z vášho nevychovaného spratka vytĺcť anjelské kučierky a dúhu miesto hovienka, sa nechytajú. Internet je plný matiek hejtujúcich iné matky, v podstate za úplne všetko od nevinného nastreľovania náušníc až po extrémne ťažké útoky na zdravie vo forme palaciniek s nutelou či Brumíka.

Kedysi som si tiež myslela, že všetko robím najlepšie. Ohľadom výchovy samozrejme, napríklad také háčkovanie mi vôbec nejde, a na kurzoch šitia si moju maminu raz zavolala naša učiteľka, aby taktne zistila, či náhodou nemám poruchu zraku (samozrejme že mám. Fakt. Prisámvačku!) No a časom som zistila že naozaj robím všetko najlepšie.

HA! To ste nečakali, že? Ale naozaj. Nie som síce dokonalá matka (zase to slovo!), robím čo sa dá. Často o sebe pochybujem. Sem tam (rozumej každý deň) mám chuť vystreliť vlastné dieťa na Mesiac. Na mesiac. Po hodine mi začne chýbať a noc bez nej si zatiaľ neviem predstaviť, je to proste mamin cecek, takže je jasné, že za to môže ona, a nie ja, lebo ja som strašne nezávislá a vôbec.

Každopádne, za dva roky matkovania som si zažila všeličo, ale poučovanie o tom, ako iní ľudia vedia lepšie, ako ja, ako vychovať moje dieťa, to je proste stále BEST of the BEST. A tak som po čase dospela k vlastnému logickému záveru – som jedinečná, úžasná, a všetko robím najlepšie. Síce nie každý deň, ale tak vo všeobecnosti určite. Pokiaľ vám to neznie ako logický záver, vysvetlím.

Ako nosiť lacno, no stále kvalitne

Drvivá väčšina nováčikov v nosení je spočiatku zarazená cenou nosičskej výbavy. Ja sama som začínala so šatkou, ktorú mi kúpila moja úžasná Hanka a v tom čase som si hovorila – toľko peňazí za kus látky. Nikdy viac! Nuž, s odstupom času je starý dobrý Storch tou najlacnejšou šatkou, akú som vlastnila

V prvom rade chcem napísať jednu vec – nosenie je akt, ktorý k dokonalosti potrebuje iba dve veci – rodiča, a dieťa. Šatka či nosič je iba pomocníkom, ktorý odľahčí chrbát, kríže a v neposlednom rade ruky a umožní vám kopec super vecí, ako starať sa o domácnosť (srandujem! To je síce treba, ale zábava to nie je ;) ) – ale aj rôzne výlety po horách, či voľné ruky pre ďalšie dieťa alebo manžela / manželku / priateľa / priateľku, či bezproblémové cestovanie MHD, vlakom, alebo venčenie psov, či varenie, alebo len jednoduché užívanie si prítomnosti dieťaťa a sloboda, ktorú nosenie poskytuje. Ach, áno, a uspávanie. Nosenie je často ekvivalentom čarovného hop šup prášku do ríše snov. Čo si vyberiete, je na vás, myslite vždy na to, že k noseniu naozaj nič viac netreba, a netreba z neho ani robiť vedu. Je to také jednoduché. Vy, a dieťa. Všetko ostatné sa dá vymyslieť. Nosenie nie je drahá záležitosť.

Poďme si teda ale najprv vysvetliť, prečo sú šatky a nosiče také drahé. Šatky (pevné) sú tkané špeciálnymi technikami tak, aby ostali priečne pružné (teda nepružia na šírku ani na dĺžku, ale diagonálne), nite, z ktorých sú utkané, musia mať certifikáty vhodnosti a nezávadnosti pre deti do troch rokov, a v neposlednom rade musíte zohnať tkáčovňu, ktorá má technológie, ktoré takéto šatky umožňujú tkať, a to tiež stojí nemalé peniaze. Ďalšia vec je farbenie priadzí, ktoré musí takisto podliehať určitým normám, v tomto prípade, keďže sa jedná o produkty v ktorých sa nosia deti, podliehajú tieto procesy normám najprísnejším. Pri pevných šatkách teda skutočne platí, že kvalita stúpa s cenou. Čím vyššia cena, tým kvalitnejšie priadze, takisto prímesy (ľan, hodváb, konope, atď) zvyšujú cenu šatky.

Čo sa týka nosičov, tam je to ešte komplikovanejšie. Certifikovaný musí byť nielen celý nosič, ale aj všetky jeho komponenty – nite, látky, pracky, výplň bedrového pásu či ramenných popruhov. Nosič musí spĺňať náročné požiadavky na odolnosť a výdrž, nite musia byť certifikované a odskúšané na vysokú záťaž (obvykle to býva 20kg, čo je väčšinou horná hranica, ktorú nosič reálne odnesie, na ktorú bol testovaný, že nerupnú pracky, nepraskne šitie, atď), jednoducho, bezpečnosť na prvom mieste. Ďalej je to originálny nápad a značka nosiča, ktorá chráni investície jeho majiteľa či stvoriteľa. Dôležitý je takisto strih nosiča – správny ergonomický nosič musí poskytovať dostatok látky na podsadenie dieťatka, tak, aby to bolo aj nosiacemu, aj nosencovi, pohodlné a príjemné.

Čím sa dostávame k veľmi často diskutovanej tematike metráží a fejkových nosičov. Metráž je vlastne kus látky, častokrát prezentovanej a predávanej ako šatka na nosenie detí. Je to však iba obyčajná metráž, ktorá buď nepruží vôbec (a teda ani diagonálne) alebo, naopak, je pružná až príliš a tým pádom sa prevesuje. V klasickej metráži sa nosiť dá – ale je to dosť nepohodlné, hlavne pri stúpajúcich kilogramoch dieťatka. A pri nosení nám predsa ide o komfort – oboch. Skúsila som nosiť aj v metráži (v Pentelke), mala som tam 3,5kg bábiku a nevydržala som ani 5 minút. Odniesť moju takmer 12 kilovú Evku v klasickej šatke naopak problém nemám, ani pri viac-hodinovom nosení. Vyskúšajte si to niekedy, naozaj je to obrovský rozdiel. Mnohé metráže nemajú ani atesty na kvalitu použitých materiálov a ich zdravotnú nezávadnosť.

V prvom rade ďakujem Janke Babicovej za požičanie tohto nosiča – jeho recenziu som mala na pláne už dávno, ale tak nejak som sa k nej dostala až teraz. Každopádne, Emei Baby je jeden z mála nosičov, ktorý mi naozaj učaroval a veľmi ťažko sa mi vracal späť, dokonca som veľmi dlho váhala aj nad kúpou jeho toddler verzie, a stále to mám v dlhodobom pláne – ale keďže Evka momentálne toleruje iba šatky, kúpa sa odkladá.

Emei Baby je pomerne dosť unikátny nosič – je veľmi zaujímavou kombináciou šatky a nosiča. Chrbtový panel je zo šatky a reguluje sa, respektíve doťahuje sa cez krúžky, ramenné popruhy aj bedrový pás sú na pracku. Poďme po poriadku.

Bedrový pás je široký 11cm v strede, ku kraju sa zužuje na 9cm, stredne mäkký, pevný, veľmi príjemný, nie je členitý, ale z jedného kusu, no aj tak sa krásne prispôsobí aj chudým postavám (vyskúšané s XS Katkou Strhákovou), najmenší obvod pásu je 60cm, čiže super aj pre štíhle maminy. Maximálny obvod pásu je 140cm, čiže skutočne široký rozsah.

Ramenné popruhy sú prackové, široké 8cm, stredne hrubé, príjemne polstrované, ale stále mäkké a pohodlné. Uťahovanie po celej šírke popruhu (teda aj regulácia pod slintáčikmi) a bez možnosti kríženia popruhov – uťahovanie ide smerom dolu, moja obľúbená kombinácia.

Chrbtová opierka je to najzaujímavejšie na celom nosiči. Je zo šatky, príjemne mäkká a poddajná, a veľmi zaujímavo riešená. Spočiatku sa zdá obsluha tohto nosiča komplikovaná, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduchý princíp. Výrobca nosič odporúča pre novorodencov už od narodenia, a ja môžem iba prisvedčiť – základná šírka panelu je 14cm, no šnúrkou sa dá zúžiť na úctyhodných 9cm. Výška chrbtového panelu je 31cm, ale veľmi intuitívne sa prispôsobuje dieťaťu vďaka regulácii cez krúžky. Odporúčam pozrieť video, z fotiek to pravdepodobne aj tak nepochopíte 

Tu je video s 3kg bábom - https://www.youtube.com/watch?v=ZBkhhliZFCo

Vďaka Andrejke Kundríkovej z www.nosime.sk som mala možnosť otestovať tento veľmi zaujímavý nosič, za čo veľmi pekne ďakujem.

Prvý dojem z nosiča bol – ten je ale masívny a ťažký. Pritom nosič reálne váži okolo 750 gramov, čiže žiadna ťažká váha to nie je, a na omak je veľmi jemný, hladkavý, ušitý z neskutočne príjemnej hebkej látky. Taká láska na druhý pohľad a hlavne dotyk 

Bedrový pás je široký 13cm a ku koncom sa zužuje na 9cm, hrubý 1,5cm, taký milý stred. Je pomerne tvrdý a z jedného kusu, pracky pôsobia veľmi pevne a bezpečne, poistky na prackách nie sú, ale podľa môjho názoru ani ich nie je treba. Čo sa najmenšieho stiahnutia týka, namerala som 71cm, čiže veľmi štíhli ľudia a mamičky S a XS by mali pravdepodobne problém nosič dobre prispôsobiť na svoju postavu. Ako pri všetkých nosičoch, odporúčam pred kúpou vyskúšať! Ja osobne preferujem mäkšie bedrové pásy, čiže mne až tak veľmi nesadol, ale toto je veľmi individuálna záležitosť, keďže každému vyhovuje niečo iné. Výhodou tvrdého bedrového pásu je jeho odolnosť voči polámaniu a schopnosť dobre zvládať aj ťažké deti.

Chrbtová opierka – výška 41cm s vykrojením, bez 34cm, šírka 21cm (plus obsahuje novorodeneckú vložku, ktorá má šírku 15cm) až do 38/39cm. Tu by som rada napísala pár vecí. Nosič obsahuje integrovanú novorodeneckú vložku, ktorá sa v prípade, že už sa nepoužíva, dá veľmi šikovne schovať do bedrového pásu tak, že nezavadzia a nikde ani netlačí. Celý nosič je skutočne veľmi šikovne riešený a premyslený, má veľa vychytávok a tak spočiatku pôsobí jeho „obsluha“ pomerne zložito, v konečnom dôsledku je to ale veľmi jednoduché.

Čo sa týka novorodeneckej vložky, vo všeobecnosti nosiče, ktoré ju obsahujú, neodporúčam, jednak kvôli skomplikovanej manipulácii pri vkladaní a vyberaní dieťatka, napolohovanie dieťaťa v novo vložke je ťažšie skontrolovať a docieliť, aby bolo správne, sú deti, ktoré novorodeneckú vložku vôbec netolerujú, sú nosiče, ktoré nemajú riešené to, aby dieťatko od narodenia mohlo mať nohy vonku, tým pádom to môže u niektorých deťoch vyvolávať odrážací reflex a spôsobovať následný diskomfort, čo si niektoré mamičky vysvetlia ako nevôľu ich dieťaťa nosiť sa, čiže, pri nosičoch s novorodeneckou vložkou extra platí, pred kúpou vyskúšať!! Sú deti, ktoré s tým absolútne žiadny problém nemajú, a sú rodičia, ktorým celá manipulácia ohľadom vkladania a vyberania dieťaťa do a z novo vložky nevadí tiež.

Moby Aria je ale riešený veľmi zaujímavo tým, že spodok nosiča sa dá zúžiť tak, že sa po bokoch odopne z cvokov na bedrovom páse a látka sa pripne cvokmi na chrbtový panel, tým pádom sa šírka nosiča zúži až na 21cm a dieťa môže mať nohy vonku.

Vďaka Andrejke Kundríkovej z www.nosime.sk som mala možnosť otestovať v tom čase čerstvú novinku, rastúcu Tulu s názvom Free to Grow. Za túto možnosť veľmi pekne ďakujem.

Výrobca udáva nosič ako vhodný od narodenia (resp. od 3,2kg) až do 4-och rokov. Ja osobne by som spodnú hranicu pri bežnom nastavení nosiča posunula na 1-2 mesiace, úplné novorodeniatko si v ňom predstaviť neviem, a hornú hranicu by som stanovila max na 2 roky, Evka v čase fotenia mala niečo cez rok a pol a 86 konfekčnú, nosič jej už bol malý. Na občasné poponesenie do tých dvoch rokov ok, v prípade plnohodnotného nosenia by som už určite menila za väčší.

Najmenšie bábätko, ktoré som v nosiči počas testovania zažila, malo 4,5kg, nosič mu bol na najužšom nastavení akurát. Dalo by sa prípadne núdzovo stiahnuť šnúrkou, kde som dosiahla úctyhodných 11cm, pri bežnom nastavení na najužšie meral nosič na šírku okolo 19cm (čo je tiež veľmi príjemné).

Poďme teda od začiatku – bedrový pás je široký 12cm, ku koncom sa zužuje na 9cm, hrubý 1cm, tvrdší (ako býva pri Tule zvykom), členitý na 3 časti, obsahuje aj kapsičku (podľa mňa zbytočnú), najužšie stiahnutie má na 63cm čo je super, vhodný aj pre veľmi štíhle osoby. Pracky neobsahujú poistky, ani ich netreba – sú veľmi pevné a istiaca gumička je prítomná. Bedrák nie je robustný, je tenší a tvrdší, ale stále dosť pohodlný.

Chrbtová opierka je rastúca, teda dá sa upravovať na šírku aj na výšku. Na výšku sa upravuje popruhmi, na výšku je to veľmi šikovne vyriešené – na bedrovom páse z vnútornej strany je popruh, na ktorom je navlečený tunel z látky, ktorý sa rozširuje a zužuje a pomocou cvokov fixuje. Je to skvelé preto, lebo stiahnutie nosiča nedeformuje bedrový pás a zároveň dieťa nie je podsadené v nahrčenom materiáli. Čo sa mi nepáčilo – ceduľka na mieste, kde býva umiestnené dieťa. Osobne by som ju odtiaľ odpárala.

Výška sa dá regulovať od 29 do 41cm, šírka od 19 do 39cm pri bežnom nastavení, šnúrkou sa dá stiahnuť až na 11cm. Pri krku regulácia nie je.

Leto je v plnom prúde a teploty v posledné dni podstatne kulminujú – tak mi napadlo, že by som konečne mala dať dokopy recenziu na skvelý letný nosič, ktorú som sa chystala napísať už niekoľko mesiacov. Jedná sa o produkt Al&Izi Meh-dai (prečo nie mei tai kukni sem https://notyourpodbutai.tumblr.com/post/154698098962/respecting-east-asian-traditional-baby-carriers )

Al&Izi je slovenská značka vyrábajúca látkové viazacie nosiče (a iné šikovné vecičky k noseniu, viď http://handmadealandizi.sk/ ), ich nespornou výhodou je ich ľahkosť, jednoduchosť a veľmi sympatická cena. Nové nosiče sa pohybujú okolo 60€, používané sa dajú nájsť v bazáriku už okolo 30/40€, v závislosti od opotrebenia.

Skúšala som látkové meh-daie rôznych značiek, no najviac mi zatiaľ ulahodil Al&Izi. Výrobca je spoľahlivý človek, veľmi ústretový voči špecifickým požiadavkám a nosiče sú kvalitné a krásne – čo viac si človek môže želať.

Al&Izi Meh-dai –e sa vyrábajú v troch veľkostiach: Infant, Toddler a Maxi. Infant je vhodný pre deti od cca troch mesiacov (podmienka je stabilné držanie hlavičky), Toddler ja osobne odporúčam deťom okolo cca 9/10 mesiacov a Maxi tak pre deti okolo 2 rokov. Veľmi dôležité je nosič pred kúpou buď vyskúšať, alebo minimálne jeho výber skonzultovať – ale aj v prípade, že vám kúpený nosič veľkostne nesadne, výrobca nemá problém veľkosť vymeniť, v tomto bola Andrejka naozaj veľmi ústretová.

Rozmery:

Telo nosiča výška: Infant: 41cm, Toddler 44,5cm, Maxi 58 cm

Nosenie je v ponímaní ľudí z rozvinutých krajín pomerne nové – paradoxne, konkrétne na Slovensku sa napríklad nosilo ešte dve generácie dozadu, a častokrát som sa veru stretla so staršími ľuďmi, ktorí si na nosenie veľmi dobre pamätajú, ale vo všeobecnosti je ľudská pamäť pomerne dosť krátka - a teda sa často určite stretnete s názorom, že nosenie je „trend moderných matiek“. V skutočnosti tu ale nosenie bolo odjakživa, trendom je, naopak, kočíkovanie – o jeho histórii si môžete prečítať napríklad tu: http://www.kamzakrasou.sk/detsky-kocik-a-jeho-fascinujuci-pribeh/5110

„Cenovo dostupnejší pre širšie vrstvy sa (kočík) stal medzi rokmi 1920 – 1930“ – len pre porovnanie, najstarší objavený pozostatok hominida sa datuje na 7 miliónov rokov, pričom samozrejme nosenie ako preprava mláďat fungovalo aj dávno predtým.

Noseniu detí z evolučného hľadiska sa venuje táto stránka: https://evolutionofbabywearing.com/

Toľko teda k „modernému trendu“ – a čo teda na nosenie hovorí veda? V tomto článku sa budem snažiť zozbierať rôzne zdroje od rôznych ľudí, no v prvom rade by som rada podotkla jednu vec – relevantných štúdií ohľadom nosenia je stále žalostne málo. Súvisí to s viacerými faktormi – samotné výskumy a štúdie sú nesmierne časovo a finančne náročné a získať na ne grant či sponzora nie je jednoduché, a keďže nosenie je z hľadiska vedy stále pomerne mladé (nevenuje sa mu veľká odborná pozornosť), motivácia na výskumy teda nie je veľmi veľká a jedine bohaté firmy si môžu čo-to dovoliť zaplatiť. Ale, stúpencov nosenia medzi odbornými kruhmi neustále pribúda a tak si myslím, že to nebude trvať dlho a dočkáme sa mnohých nových poznatkov z tohto odboru. Viac a podrobnejšie o tom pojednáva táto séria článkov:

https://babywearinginternational.org/2015/07/20/babywearing-research-part-i-common-misunderstandings/

https://babywearinginternational.org/2015/08/03/babywearing-research-part-2-relevant-research/

Opäť vďaka skvelej Hanke https://www.youtube.com/watch?v=6oB9g6o0OuI a skupine Nosíme naše deti na FCB som mala možnosť vyskúšať české nosítko MoniLu. Testovala som verziu MAXI, odporúčanú výrobcom od cca 18 mesiacov a 85cm do cca 3 rokov. Evička mala v čase testovania 20 mesiacov a cca 84cm výšku, a nosič jej sadol ako uliaty, teda so spodnou hranicou sa plne stotožňujem (vrchná je prudko individuálna, takže tú riešiť nebudem).

MoniLu je česká značka nosičov. Nosítko si môžete dať ušiť na zákazku, teda presne podľa vašich želaní, no takisto majú vždy v ponuke nejaké tie „hotovky“ ihneď k odberu. Strihovo je podobná Tule a Lenka nosítku, taktiež svojou jednoduchosťou a príjemnosťou (pri Tule ale pozor na tvrdý bedrák, MoniLu a Lenka majú skôr stredne mäkké bedrové pásy).

Poďme si nosič rozobrať po poriadku. Bedrový pás je široký 12cm a hrubý 1,5cm, čiže príjemná hrúbka aj šírka, je členitý a skladá sa z 3 častí. Je stredne mäkký, veľmi príjemný, obsahuje pracku s poistkou aj poistné gumičky, najmenšie stiahnutie je na 62cm čiže vhodný aj pre útle postavy. Na pocit bol bedrový pás skutočne príjemný, nikde netlačil a nezarezával sa, a zároveň zvládol úplne bez problémov aj 11kg mojej Evky. Popruh na bedrovom páse obsahuje aj istiaci popruh aby pracka nekĺzala, a skutočne sa ani nepohla (predošlé MoniLu ktoré som mala len narýchlo v rukách, tam pracka kĺzala, čiže super vylepšenie).

Chrbtová opierka je nerastúca, jej rozmery sú 43cm výška a 47cm šírka, pri tomto konkrétnom modeli bola chrbtová opierka zo šatkoviny podšitej látkou – a tu musím poznamenať, že príjemnejšiu látku som ešte na nosiči nevidela, mala som z nej dojem pevnej šatky, fakt sa mi toto neskutočne páčilo (možno to aj bola šatka?? J ), nosič bol veľmi príjemne farebne zladený a celkovo sa mi vzhľadovo neskutočne páčil. Našitie ramenných popruhov na chrbtovej opierke bolo 21/14 (od bedráku/zhora), super pre dobré podsadenie dieťaťa, ďalší bod pre MoniLu.

Popruhy – na tejto verzii boli bez kríženia a sťahovanie smerom dolu, čo je moja najobľúbenejšia kombinácia, plus popruhy „pod slintáčikmi“ sa sťahovali smerom hore – čo mi tiež celkom dosť vyhovovalo. Šírka popruhov je 8cm, dĺžka 56cm, z toho polstrovanie 45cm, popruhy sú 3x prešité, príjemné, nosné a stredne mäkké (ideálna kombinácia).

Kapucka je na cvoky a v tejto verzii pevne prišitá k nosiču a neodnímateľná. Polstrovanie pod nožičkami dieťaťa bolo príjemné a stredne tenké. Celkový dojem z nosiča som mala veľmi príjemný, nosilo sa mi dobre, pohodlne, nastavovanie bolo jednoduché, rovnako aj nosenie na chrbte bolo pohodlné – ďakujem za túto možnosť a skúsenosť. MoniLu si zaraďujem k svojim favoritom (milujem jednoduché nosiče tohto typu).

BabyMonkey je talianska firma, pôvodne produkujúca šatky (pomerne dosť obľúbené pre svoj pomer ceny, kvality a pekného dizajnu), takže keď vyšli s ergonomickým nosičom, bola som prirodzene zvedavá, ako asi bude vyzerať. Vďaka Ivke Kubáňovej z ergonomickenosice.sk som mala možnosť mať tento nosič týždeň na testovanie, počas ktorého som ho vzala aj na nosičský piknik, kde si ho vyskúšalo viacero žien s rôznymi bábätkami. Ďakujem Ivke za túto možnosť.

BabyMonkey Regolo je rastúci nosič, výrobca ho odporúča pre deti od 5/6 mesiacov do 4 rokov. Obe hranice sú podľa mňa diskutabilné, ako pri všetkých nosičoch, treba sa riadiť hlavne veľkosťou dieťaťa. Každopádne, nosič bolo možné stiahnuť až na úctyhodné „novorodenecké“ rozmery (šírka 15cm a výška 38cm), no najmenšie dieťa, ktoré sme v ňom reálne na podporke mali, malo 5kg a okolo 5 mesiacov (predčasniatko), čiže určite by som sa riadila odporúčaniami výrobcu. Tomuto dieťatku bol nosič dobrý, dal sa pekne prispôsobiť a nebol stiahnutý na najmenšom. Čiže, čisto iba podľa mňa, by sa spodná hranica dala teoreticky posunúť aj na 2/3 mesiace. Hornú hranicu si netrúfam odhadnúť, najväčšie deti v ňom boli cca 20 mesiacov staré, s konfekčnou veľkosťou okolo 86 a váhou okolo 11kg, nosič im bol na najširšom nastavení akurát, ale do štyroch rokov by som to videla už iba na rekreačné, občasné poponesenie než plnohodnotné nosenie, to by som tipla max do 2 rokov. Aj tak úctyhodný záber na jeden nosič.

Poďme postupne: bedrový pás je široký 13cm v strede a ku krajom sa zužuje na 6cm, hrubý 1,5cm, stredne tvrdý, členitý (skladá sa z troch kusov). Najmenšie stiahnutie bolo na 53cm, čiže dá sa dobre stiahnuť aj na veľmi štíhle osoby. Všetky pracky majú poistné gumičky, a všetky popruhy majú gumičky na zrolovanie a zaistenie popruhu. Na bedráku je aj malá kapsička, ktorá ale podľa môjho osobného názoru je úplne zbytočná, keďže ak dieťa dobre podsadíte, jednoducho sa k nej nedostanete.

Chrbtová opierka je nastavovacia pomocou šnúrok s brzdičkami, nosič sa reguluje na šírku, výšku a dokonca má reguláciu aj hore pri krku, čo je milé prekvapenie. Šírka nosiča je od 15cm do 44cm, výška od 38cm do 49cm. Brzdičky prekvapivo – relatívne – držia, bolo treba vyvinúť pomerne dosť veľkú silu aby povolili, čo je fajn lebo 99% týchto spôsobov regulácie povoľuje. Kapucka je prišitá napevno a pripína sa hore pomocou šnúrok.

Ramenné popruhy sú široké 7,5cm, mäkké, 1x prešité, ich dĺžka je 43cm, z toho polstrovanie 38cm. Dajú sa sťahovať po celej dĺžke a je tam aj možnosť kríženia a taktiež možnosť prepnutia na spodné pracky pre deti, ktoré ešte samé nesedia, resp. nemajú dostatočne spevnené chrbtové svalstvo (lezením, štvornožkovaním), tým pádom nič nevyvíja tlak na chrbátik. Čiže super, že aj táto možnosť tu je. Poznámka ku kríženiu – nosič sa doťahuje smerom dolu, čo je super, ALE v prípade že chcete popruhy prekrížiť a zapnúť na vrchné pracky, je tento spôsob pomerne nepraktický, keďže si tam jednoducho nedočiahnete (samec a samica ktorí sa zaklipávajú do seba, by museli byť naopak) – ak chcete na tomto nosiči krížiť popruhy, odporúčam zapnúť na spodné pracky a nosič na seba akoby „obliecť“, Kokadi má na to super video, keďže flip je robený rovnako. Nájdite si v prípade potreby na youtube.

Dojmy: BabyMonkey Regolo je veľmi ľahký nosič, váži iba 650 gramov, skutočne skladný a príjemný, ušitý zo šatiek BabyMonkey ktoré sú príjemné a kvalitné. Polstrovanie pod nožičkami dieťaťa je decentné, páčilo sa mi zaťahovanie popruhov smerom dolu, keďže ja nikdy popruhy nekrížim, nevadilo mi to, čo som spomenula vyššie. Šitie je ok, sem tam vyskočená nitka, no dalo by sa na ňom popracovať určite. Veľmi sa mi páčilo aj to, že keď človek zúžil chrbtovú opierku na minimum, neostala zvnútra nosiča „nagrčená“, ale dala sa pekne vyrovnať a dieťatko nesedelo na prílišnom nariasení, keďže sa riasila iba zvonka. Super riešenie. Nosenie na chrbte bolo tiež ok.

Novorodenecké nosiče, časť II – skrátená verzia

Pre kompletný úvod do problematiky novorodeneckých nosičov, prosím kuk sem https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/vyber-ergonomickeho-nosica-pre-novoroden-fo8rtv/ - tento článok bude jeho skrátenou verziou a budem sa v ňom venovať iba nosičom, ktoré sú vo všeobecnosti poradkyňami odporúčané pre novorodencov a malé bábätká (týmto ďakujem všetkým ktoré som otravovala a ktoré mi ochotne vypísali všetky rady a odporúčania). Tiež by som chcela poďakovať všetkým členkám skupiny Nosíme naše deti na FCB ktoré mi ochotne svoje nosiče pomerali a pofotili.

Takže, začneme. V prvom rade by som rada podotkla jednu vec. Často sa stretávam s rovnakým znením otázky: „Poraďte nosič pre novorodenca, šatku nie, šatky sa bojím“ – paradoxne, a toto je veľmi dôležité spomenúť, maminky/ocinovia ktorí sa na šatku odhodlajú, majú na 99% bábätko takmer vždy uložené dobre a dolaďujú už iba detaily, zatiaľ čo väčšina nosičových fotiek (nielen začiatočníkov!!) je zle – z toho mi vyplýva jediné, a teda, že nastaviť správne nosič je oveľa ťažšie, ako naučiť sa viazať šatku. Myslite na to prosím, keď sa budete rozhodovať, či šatku, alebo nosič.

Šatka má nesporne aj mnoho iných výhod:

• Je univerzálna, prispôsobí sa akejkoľvek postave nosiaceho a rovnako aj akémukoľvek starému a veľkému, či malému, či asymetrickému dieťatku
• Šatky sa dajú zohnať oveľa lacnejšie ako nosiče – babydoo alebo šanami alebo hoppedizky z bazárika sa pohybujú už okolo 30 eur, kvalitné ergo nosiče z bazárika začínajú obvykle na 60-tich eurách
• So šatkou uviažete nekonečné množstvo úväzov dopredu, na bok aj na chrbát, variabilita šatky je jej neskutočne úžasná výhoda, dokážete si nájsť presne ten úväz, ktorý vyhovuje vám aj bábätku, ročnému obdobiu, veku bábätka, aktuálnej činnosti ktorú robíte
• V šatke sa (väčšinou) dojčí oveľa jednoduchšie ako v nosiči - ale toto je prudko individuálne, niekomu na dojčenie vyhovuje viac nosič, a niekomu zase viac šatka
• Jej výber je v skutočnosti veľmi jednoduchý, oveľa jednoduchší ako vybrať správny nosič
• V šatke je bábätko pevne obopnuté zo všetkých strán, šatka je ako „druhá koža“, neskutočne pohodlná – žiadny nosič ktorý som doteraz skúšala sa z hľadiska pohodlnosti nevyrovnal šatke, šatka krásne rozkladá váhu bábätka

• Viazanie šatky je jednoduché! Naozaj. Môže vám to pripadať ako veda, ale základný úväz kríž s kapsou dnu je pomerne dosť blbuvzdorný a po pár pokusoch vám to pôjde ako po masle.

Opäť vďaka skvelej skupine Nosíme naše deti na FCB a úžasnej Hanke som mala možnosť testovať české nosítko Andala. Testovala som s Evičkou (rok a pol, cca 80cm a 10,5kg) a môj prvý dojem bol – whow, ten nosič je mohutný.

Ten pocit mám v sebe stále, aj po odovzdaní nosiča ďalej – mohutný bedrový pás, široké ramenné popruhy, nosič bol skutočne robustný a pripadal mi extrémne nosný – výrobca na svojej stránke nosič odporúča od 4 mesiacov do troch rokov, ja osobne by som síce spodnú hranicu posunula vyššie (nosič je fakt veľký), ale s tou hornou by som aj súhlasila, nielen čo sa veľkosti nosiča týka, ale aj jeho nosnosti.

Poďme teda konkrétne k číslam – chrbtová opierka je regulovateľná na šírku aj na výšku, reguluje sa sťahovaním šnúrok, ktoré sa manuálne viažu (žiadne brzdičky, čo je super, nič nepovoľuje), na šírku som ju dokázala stiahnuť na 27cm, na najširšom nastavení som namerala cca 51cm, tipujem ale že šatka dovolí aj viac keď sa meria aj s dieťaťom v mieste zadočka. Na výšku je tam rozsah od 30 do cca 44cm. Nosič je celý šitý zo šatky (tento konkrétne zo šatky Vatanai – Snívci).

Ramenné popruhy sú široké 10cm a 3x prešité, fakt extra komfort ale tipujem že nič pre útle ženy s úzkymi ramenami. Dĺžka polstrovania je 37cm, celková dĺžka ramenných popruhov pri povolení regulácií je 48cm. Táto verzia mala možnosť kríženia ramenných popruhov. Popruhy sú fakt mäkké, polstrované a pevné zároveň, naozaj veľmi nosné.

Bedrový pás je široký 14,5cm a hrubý až 2,5cm, čo sa týka najmenšieho stiahnutia na páse namerala som 70cm, čiže nič pre útle postavy (ale keďže je šitý podľa požiadaviek klienta, toto je určite niečo čo sa dá pri šití navoliť). Je členitý a prešitý na výšku na štyroch miestach, veľmi praktické riešenie. Je skutočne masívny, mäkký a hrubý, jeho nevýhodou je že mi odstával mierne od tela kvôli tej hrúbke a nepriliehal tak, ako som pri bedrákoch zvyknutá, tipujem že robustnejšie osoby túto črtu asi aj ocenia, no ja osobne mám radšej minimalistickejšie bedrové pásy. Čo sa týka pohodlia, nemám čo vytknúť, bedrák nikde netlačil a nelámal sa.

Kapucka je na gumičky, nosič má možnosť sťahovania ramenných popruhov po celej dĺžke, polstrovanie pri nožičkách je veľmi príjemné a mäkké, šitie samotné pôsobí veľmi pekne a profesionálne, nosič má gumičky na zmotanie popruhov aj poistné gumičky na pracky.

Vďaka skupine Nosíme naše deti na FCB som mala možnosť testovať ďalší nosič – mei tai z dielne Lenny Lamb. Tieto mei taie (alebo presnejšie a po novom meh-dai) sa vyrábajú vo verzii Mini a Toddler, kopírujem zo stránky ergonomickenosice.sk:

• MINI (baby, standard) verzia má šírku chrbtovej opierky 35 cm, dĺžka chrbtovej opierky je 45 cm, dĺžka bedrového pásu je 190 cm, dĺžka ramenných popruhov 205 cm každá strana (z toho polstrovaná čast popruhov 55 cm) (odchýlka +- 3cm). Odporúča sa pre deti od 5-18 mesiacov do maximálnej váhy 18 kg.
• TODDLER (maxi) verzia má šírku chrbtovej opierky 40 cm, dĺžka chrbtovej opierky je 55 cm, dĺžka bedrového pásu je 190 cm, dĺžka ramenných popruhov 205 cm každá strana (z toho polstrovaná čast popruhov 55 cm) (odchýlka +- 3cm). Odporúča sa od 10 mesiacov do maximálnej váhy 20 kg

Ja som testovala verziu Mini – skúšania chtivá som si neuvedomila, že sa jedná o túto menšiu verziu a tak to bolo celkom vtipné, keď som nosič odbalila a pozrela na svoju 18 mesačnú slečnu :D čiže aj recenzia bude viac menej iba orientačná a snáď aspoň pomôže niekomu rozhodnúť sa, ktorú verziu kúpiť :D a na konci som sa trochu pohrala s viazaním, tak aspoň trošku inšpirácie, čo všetko sa dá porobiť s voľnými koncami pri nosení na chrbte.

Testovala som teda s Evkou, 18 mesiacov, cca 80cm a 10,5kg a nosič jej bol už (logicky) úzky medzi nohami, naproti tomu chrbtová opierka bola oukej. Čo-to sa dalo ešte vykompenzovať viazaním, ale na dlhšie nosenie vpredu by to už nebolo, na chrbte ešte aj hej. Nosič by som odporučila do 74/80 konfekčnej max.

Evkin pokus o ergo polohu:

Viazaním sa čo-to ešte dalo zachrániť:

Vďaka skupine Nosíme naše deti a úžasnej Hanke https://www.youtube.com/channel/UCqD3QOCbIGomwoYy308f1zg som mala možnosť testovať nosič Aloe Slings Toddler, za čo touto cestou ešte raz veľmi pekne ďakujem. Aloe Slings nosiče sú známe svojím nádherným dizajnom (je ich skutočne nepreberné množstvo, ako ukážku vyberám len pár, ale môžete sa v nich prehŕňať celé hodiny) a tiež pomerne netradičným bedrovým pásom s dvoma prackami.

Vyrábajú sa v troch veľkostiach – Baby (od 7kg vyššie), Middle (od 9kg vyššie) a Toddler (od 11kg do 25kg). Sú to „ruské“ nosiče, nevyrábajú sa vo veľkosti vhodnej pre nosenie novorodenca, vraj je to tým, že v Rusku sa novorodenci v nosičoch nenosia (čo je veľmi sympatické), tým pádom sa aj ruský trh prispôsobuje tomuto zvyku.

Veľkosť Toddler som skúšala s 18 mesačnou Evkou, ktorá meria niečo okolo 80cm a váži okolo 10,5kg a so spodnou hranicou sa stotožňujem – nosič jej bol akurát.

V prvom rade sa chcem zamerať na extra široký bedrák, ktorý meria na šírku až 24cm, a delí sa na dve časti – 11,5cm (tenká a mäkká časť) a 12,5cm (pevná časť), hrubý je 1cm, pevný, ale mäkký, veľmi príjemný – nikde netlačil a výborne rozložil Evkinu váhu. Neviem si ho síce predstaviť v lete (musí byť pod ním dosť teplo, aj keď distribútori uvádzajú že bedrový pás je vyrobený z priedušných vlákien ktoré redukujú zadržiavanie tepla, osobná skúsenosť mi chýba, teda sa neodvažujem nič tvrdiť naisto) ale v rámci jari, jesene a zimy je podľa mňa určite super. Bedrový pás má dve pracky, čo sa mi pôvodne veľmi nepáčilo (mám rada čo najjednoduchšie nosiče) ale dve pracky majú svoje opodstatnenie a prekvapivo ani jedna netlačila a ani zapínanie nebol taký horor ako som čakala. Počas jedného dňa intenzívneho nosenia som si na to zvykla a už mi to ani nepripadalo ako „práca naviac“.

Takéto riešenie bedrového pásu má jednu veľkú výhodu – je nemožné dieťa naň posadiť, a tým ho poškodiť a zle podsadiť dieťa. Teda aj človek, ktorý s nosením iba začína, a nemá ani tušenia, čo to znamená podsadenie, nemá šancu v ňom dieťa usadiť zle – úplne automaticky vám zapadne do opierky a je podsadené, bez akejkoľvek snahy. Čiže za toto veľký palec hore výrobcom.

Ramenné popruhy sú 7,5cm široké a cca 2cm hrubé, veľmi príjemné, mäkučké, členité – nemala som z nich rambo pocit, zároveň ale boli dosť nosné, Evku som nosila na striedačku celý deň a nič ma nebolelo a neťahalo. Pôvodne je nosič riešený na kríženie popruhov, ja som ale mala popruhy klasicky (čo je tiež možnosť vďaka prídavnému pásu ktorý sa navlečie na popruhy) keďže kríženie nemám rada a preferujem klasické popruhy a aj táto možnosť bola absolútne pohodlná, čo nie je zvykom pri nosičoch, ktoré sú primárne konštruované na kríženie. Ďalšie veľké plus. Regulovateľné sú z oboch strán, zaťahovanie je teda smerom hore, ale aj dolu (na druhej strane pracky).

V prvom rade by som rada podotkla, že môj návod vychádza z návodu od Caciky tu:

https://www.modrykonik.sk/blog/cacika/album/usadzovanie-do-ergonosica-4a0ong/

ktorý je mi vždy veľkou pomocou keď potrebujem niekomu vysvetliť, ako to má správne vyzerať a na ktorom som sa sama učila a veľmi mi pomohol - a keďže remake-y sú tento rok v kurze, aj ja som sa rozhodla jeden urobiť.

Tiež by som rada dodala, že pri rôzne veľkých deťoch to správne podsadenie a prekrytie bedrového pásu zadočkom vyzerá rôzne - trojmesačné mini bábätko vám nikdy neprekryje takú časť bedrového pásu, ako mne 17 mesačná Evka. Takže toto berte ako orientačný návod o čo sa treba snažiť aspoň cca, jednoducho povedané, pri správnom podsadení by nemal byť vidieť celý bedrák, minimálne aspoň kúsok by mal byť prekrytý. 

Ďalšia vec je umiestnenie dieťaťa v určitej výške - pri malých deťoch je dobré riadiť sa starým známym "close enough to kiss" teda dieťatko by malo byť tak vysoko, aby ste mu vedeli dať bez problémov pusu na hlavu (toto sa týka hlavne malých detí, väčšie už zvyknú vpredu dosť zavadzať ). Ale tiež je dôležité nájsť si výšku, ktorá vám vyhovuje - toto sa týka aj výšky kam si umiestnite bedrový pás. Nemusíte ho nosiť rovnako vysoko ako ja na obrázkoch, pokiaľ vám to nevyhovuje - dôležité je, aby ste dodržali zásadu toho, aby dieťa nesedelo na bedrovom páse a bolo dobre podsadené. Taktiež pokiaľ sa dieťa neustále dojčí, je zvykom nosiť nižšie, a opäť je to oukej, pokiaľ to vám obom vyhovuje.

Prečo by dieťatko nemalo na bedrovom páse sedieť? Jednak tým bedrový pás "láme", druhak sa ergonomické nosenie míňa svojmu účinku (dieťa v nosiči nemá sedieť, ale byť podsadené), a za tretie, vyvíja to väčší tlak na kríže nosiaceho a z toho následne vyplýva neželaná bolesť pri nosení. 

SKRÁTENÁ VERZIA TU https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/vyber-ergonomickeho-nosica-pre-novoroden-31mezo/

Problematika novorodeneckých nosičov

Keďže otázky ohľadom vhodného nosiča pre novorodenca sa neustále opakujú, rozhodla som sa napísať tento článok a snáď trošku pomôcť nováčikom a nosenia neznalým rodičom rozhodnúť sa pred kúpou. Tento článok bude zameraný výslovne iba na nosiče vhodné pre nosenie dieťatka už od narodenia. Nebudem sa venovať neergonomickým nosičom ani noseniu tvárou vpred, o tom všetkom pozri môj predošlý článok tu:

https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/prehlad-nosicov-a-ich-rozdelenie-j8xd2h/

Takže začneme. V prvom rade by som rada podotkla jednu vec. Často sa stretávam s rovnakým znením otázky: „Poraďte nosič pre novorodenca, šatku nie, šatky sa bojím“ – paradoxne, a toto je veľmi dôležité spomenúť, maminky/ocinovia ktorí sa na šatku odhodlajú, majú na 99% bábätko takmer vždy uložené dobre a dolaďujú už iba detaily, kdežto väčšina nosičových fotiek (nielen začiatnočníkov!!) je zle – z toho mi vyplýva jediné, a teda, že nastaviť správne nosič je oveľa ťažšie, ako naučiť sa viazať šatku. Myslite na to prosím keď sa budete rozhodovať, či šatku, alebo nosič.

Šatka má nesporne aj mnoho iných výhod:

Tento článok je venovaný hlavne ľuďom, ktorí sa nevedia rozhodnúť, či kúpiť Rischino Standard alebo Rischino XXL, budem sa snažiť byť stručná a netrápiť vás veľmi detailami, takže začneme:

Rischino Standard - vhodný od narodenia vďaka novorodeneckej vložke (integrovanej), vydrží cca do veľkosti 86 bez extendorov, s extendormi dlhšie, kľudne aj na celé nosiace obdobie. Ak vaše dieťa ešte nedosiahlo 86 konfekčnú a nemá tendenciu extra rýchlo priberať, zvolila by som túto možnosť. Pre ilustráciu, Evka, 16mesiacov, 80/86 konfekčná v Rischine Standard.

Rischino XXL - vhodný pre deti od 86 konfekčnej vyššie, je to skutočne veľký nosič s vysokou chrbtovou opierkou a veľkou nosnosťou, pre podrobnejšie informácie pozri moju recenziu. Evka v XXL:

A teraz porovnávacie fotografie:

XXL verzus Standard

Porovnanie výšky a šírky opierky:

Vďaka skupinke Nosíme naše deti na FCB, adminke Nelke Kanášovej a obchodu Nosime.sk v zastúpení p. Andreou Kundríkovou som mala možnosť testovať nosič Isara vo veľkosti Toddler, podľa výrobcu vhodný pre deti od 8/9 mesiacov veku.

Ja som ho testovala s Evkou, v tom čase 16m, 80/86 konfekčná veľkosť a na najširšom nastavení jej pekne sedel, čiže do veľkosti 86 je vhodný určite a pri dobrom nastavení a podsadení určite aj dlhšie. Isara je mierne nastaviteľná na výšku (regulácia prostredníctvom popruhov) – regulácia od 33cm do 41cm – a taktiež na šírku (regulácia podobná Kokadi – na bedrovom páse je „tunel“ z látky a ten tunel sa kvázi naroluje smerom k stredu, kuk fotky) od šírky najmenej 25cm a najviac 43cm.

Tým, že je nosič šitý z látky, tak tá regulácia na najmenšom mi pripadala príliš pokrčená a nie veľmi pohodlná, ale s menším dieťatkom som ju neskúšala, takže toto sú iba teoretické dojmy. Šatka má výhodu v tom, že sa „zošúverením“ prispôsobí lepšie ako látka.

Vankúšiky na opierke sú mäkké a veľmi príjemné, opierka samotná je (ako som už spomínala) šitá z látky – táto konkrétne s veľmi milým motívom žirafy. Látka je tenká a na omak veľmi príjemná, zároveň však dostatočne pevná a ako poznamenala Marta Janičková, veľmi vhodná pre ťažšie deti, nikde nič neprevísa a nosiaceho nič nebolí (niekedy sú asi toddlerovské nosiče naozaj nosnejšie keď sú šité z látky ako zo šatky, resp. má to svoje nesporné výhody pri ťažších deťoch). Výška opierky je príjemná, Evka si vedela vybrať ruky von a dať si ich zase dnu podľa potreby.

Bedrový pás si zaslúži samotný odstavec – s tak tvrdým bedrákom som sa ja osobne ešte nestretla, ak mám citovať Martu, „tam musí byť drevo“ – a fakt som aj ja mala ten pocit. Šírka bedrového pásu je 10,5cm, čiže toto bolo veľmi príjemné, ale ja ako milovník mäkkých bedrových pásov som pri nosení pomerne dosť trpela a nezniesla som dlhšie ako hodinu, čo bola škoda, lebo inak bol nosič veľmi príjemný a pohodlný. Predpokladám, že robustnejším postavám by tvrdosť bedrového pásu vôbec neprekážala, a pri ťažkých deťoch to musí byť ešte väčšia výhoda.

Ramenné popruhy sú široké 6,5cm, dlhé cca 42cm, mäkké a veľmi príjemné, polstrovanie nevytvára pocit Ramba, no zároveň si zachováva dobrú nosnosť a ani po hodine som nemala pocit že by ma niečo tlačilo alebo omínalo (ak opomenieme ten bedrový pás).

V prvom rade sa chcem poďakovať Márií Simonekovej Tinákovej z eshopu lalashop.sk za možnosť vyskúšať si tento nosič, bola to veľmi cenná skúsenosť, nosič so mnou pochodil niekoľko podporiek, na ktorých si ho vyskúšalo viacero mamičiek rôznych postáv a s rôzne starými deťmi. Ja sama som mala dosť času si ho podrobne preštudovať a vyskúšať všetky rôzne nastavenia, ktoré ponúka.

Prvý dojem z nosiča bol veľmi pozitívny, vzhľadovo ma veľmi očaril (opierka je ušitá zo staršej verzie šatky Mr. Wunderland, nádhera!), na omak je veľmi príjemný, s miernym, luxusným leskom, dizajnovo sú tieto nosiče naozaj krásne.

Testovala som verziu Toddler, výrobca uvádza spodnú hranicu 8 mesiacov a hornú 24 mesiacov – Evka mala v čase testovania 16 mesiacov a 80/86 konfekčnú veľkosť. Kokadi Flip nosiče sú vo všeobecnosti menšie než sa oficiálne udáva, a na podporke ho skúšali maminy s dvoj aj trojmesačnými bábätkami priemerného vzrastu a nosič bol bábätkám na najmenšom nastavení iba trošku väčší, čiže ja osobne by som tú spodnú hranicu posunula na 4/5 mesiacov a vrchnú na 86 konfekčnú, keďže Evke bol na najširšom nastavení akurát (sadol ako uliaty). Poznám deti, ktoré v dvoch rokoch majú stále 86 konfekčnú, čiže teoreticky tých 24 mesiacov by aj sedelo – veľmi záleží teda na tom, ako rýchlo vaše dieťatko rastie.

Bedrový pás je stredne tvrdý a užší (meria na šírku 9,5cm), napriek tomu, že ja osobne preferujem mäkké bedráky mi bol aj tento dosť pohodlný a nikde netlačil. Pri ťažších deťoch môže vytvárať dojem „lámania“ sa – keďže šatka nie je na bedráku pevne prišitá, ale kvôli regulácii šírky je tam vytvorený tunel, šatka sa na bedráku vie akoby skrčiť a zhužvať a tým pádom pôsobí, akoby sa lámal. Z môjho pohľadu skôr estetická záležitosť, neprekáža noseniu. Pracka je pevná, nemá poistku ale poistnú gumičku (ja poistky na bedrových prackách fakt nemusím) čiže za mňa toto super, doťahovanie bedrového pásu je tiež veľmi jednoduché a šikovné, pracky nepovoľujú vďaka brzdičkám.

Výška chrbtovej opierky je pevne daná – 41cm – šírka sa dá regulovať od cca 20cm až do 44,5cm, regulácia – teda sťahovanie a rozťahovanie – je spravená veľmi originálnym a šikovným spôsobom. Na konci šatky je urobený tunel, do ktorého je bedrový pás akoby navlečený (prišité napevno v strede) a z každej strany sa dá šatka stiahnuť smerom k stredu bedrového pásu, kde drží na suchom zipse (po celom bedráku zvnútra je suchý zips, kuk obrázky), tým pádom neobsahuje žiadne gumičky ani šnúrky, veľmi príjemné. Šírka sa dá regulovať aj na vrchu nosiča, pre menšie deti, aby im hlavička nelietala, tak sa dá opierka zúžiť pomocou gombíkov aj tam.

Teraz niečo k šatke, z ktorej je nosič vyrobený – a toto platí pre všetky šatkové nosiče – dávnejšie som si myslela, že nezáleží na tom, z akej šatky je nosič ušitý (ak sa bavíme o 100%-tnej bavlne), ale všimla som si (a ďakujem Lucke Fialovej za upozornenie), že nosiče z tenších šatiek začínajú v mieste zadočka pri nosení ťažších detí viac prevísať a toto nadmerné „podsadenie“ sa nedá zregulovať žiadnym spôsobom. Toto platí aj pre tento nosič, čiže pre ťažšie deti by som volila šatky typu Ahoi s vyššou gramážou, pri malých deťoch je to naopak výhoda, nosič sa pekne prispôsobí ich telu.

Rischino je pomerne mladá slovenská značka ergonomických nosičov a šatiek na nosenie detí, ktorá si však aj počas relatívne krátkej doby svojho fungovania stihla vybudovať dobré meno a popularitu medzi nosiacimi rodičmi – ich veľkou výhodou je hlavne osobné poradenstvo, ktoré poskytujú zdarma a automaticky ku každému nosiču vo FCB skupine Nosíme v Rischino; podpora a poradenstvo ergonosenia v nosičoch a šatkách (ak máte akékoľvek otázky, nebojte sa opýtať tam), a tiež rozmiestnenie Rischino ambasádoriek po celom Slovensku, ktoré vám ochotne osobne pomôžu s nastavením nosiča či viazaním šatky.

Link tu: https://www.facebook.com/groups/995249480557211/?fref=ts

Šatky aj nosiče vyrábajú z certifikovanej biobavlny a celý proces výroby držia na Slovensku, čo považujem za ďalšie veľké plus. Nosič je certifikovaný. Citujem z ich oficiálnej stránky:

“Parametre našich nosičov sú navrhnuté na základe odborných doporučení a následných testov v spolupráci s odborníkmi z oblasti pediatrie, detskej ortopédie, pôrodníctva a neonatológie. Rischino je vyvinúté s veľkým dôrazom na všetky použité materiály. Väčsina komponentov a materiálov nosiča pochádza zo Slovenska a Česka, nosiče šijeme z našich šatiek, tjkaných a vyrábaných priamo na Slovensku, alebo v prípade nosičov z biobavlny, vrchná dizajnová látka pochádza od známých návrhárov z USA. Náš rodinný podnik vyrába ručne šité, módne ergonomické nosiče z certifikovanej BIOBAVLNY, spĺňajúce všetky požiadavky a normy na zdravé a bezpečné nosenie detí.

Naše šatky sme začali vyvíjať pred takmer tromi rokmi a celú dobu sme sa snažili dosiahnuť, aby celý proces výroby bol na Slovensku. Od prvotného spracovania česanej organickej bavlny, certifikovanej v každom bale zvlášť, jej farbenie ekologickými farbami s certifikátom pre deti, výrobu vlastným priadzí, tkanie samotnej šatky prebieha u nás, priamo na Slovensku. Každá šatka nesie v sebe symboliku Slovenska, pretože je to pravá Slovenka .

Zuzana a Richard”

Vďaka skupine Nosíme naše deti na Facebooku -  a najmä jej administrátorke Nelke Kanášovej – som mala možnosť otestovať tento príjemný nosič, a opäť sa chcem za túto možnosť poďakovať.

Nosiče Madame Googoo sú známe tým, že sú doslova „šité na mieru“ nosiaceho (pri custom výrobe, keď už skutočne viete, čo od nosiča čakáte a čo vám najviac vyhovuje), no taktiež majú mnohé modely na zakúpenie. Neo Print Toddler je jeden z tých „všeobecných“, šírka chrbtovej opierky je cca 43cm a výška takisto 43cm (plus výkroj na opierke ju predĺži na 45cm), ramenné popruhy merajú cca 53cm. Strih je veľmi podobný Lenke a Tule (konkrétne tento model je veľký ako Lenka Medziverzia, starší typ nosiča). Táto verzia MGG je bez možnosti kríženia popruhov (čo mne osobne najviac vyhovuje), uťahovanie ramenných popruhov ťahom dolu (opäť niečo, čo mi nesmierne vyhovuje) – nastavovanie nosiča je jednoduché, príjemné, táto verzia je nerastúca, rozmer je pevne stanovený. Polstrovanie okolo nožičiek je stredne hrubé, príjemné, a nosič ma prekvapil najmä v tom, ako vysoko som v ňom vedela dať Evku pri nosení na chrbáte.

V čase testovania mala Evka 15 mesiacov, cca 10 kíl, konfekčnú veľkosť 80/86, nosič jej bol ešte trošku veľký, no aj napriek tomu bolo nosenie príjemné a bez problémov, osobne by som teda nosič odporučila pre deti od veľkosti 80/86 na cca ďalšie dve konfekčné veľkosti (podľa aktuálnych proporcií dieťaťa).

Kojenie v MGG bolo spočiatku trošku nemotorné, ale nakoniec sme to zvládli a Evka v ňom dokonca zaspala, čiže bod za to Bedrový pás na tejto verzii je tvrdý – ja osobne preferujem mäkké bedráky typu Lenny Lamb a Rischino (a nová verzia Lenky), ale čo sa týka pohodlia, nemohla som si počas nosenia sťažovať. Jeho šírka je tak akurát, nikde netlačí, nereže.  Pracka je umiestnená tak, že ju vôbec necítiť, je prišitá na bedrovom páse, čo je ďalšie veľké plus.

Aj po dvojhodinovom nosení som nemala pocit, že by kríženie ramenných popruhov bolo nutné – pritom polstrovanie samotných popruhov je skôr stredné, rovnako ako ich šírka – človek nemá pocit „ramba“, no zároveň je nosenie veľmi pohodlné.

Chrbtová opierka je šitá z dvoch vrstiev tenšej látky, ktorá je veľmi príjemná a dobre sa prispôsobí dieťaťu. Popruh, ktorý spája ramenné popruhy sa dá posúvať dostatočne takmer po celej dĺžke ramenných popruhov, z jednej strany je pevne prišitý a z druhej pohyblivý, čo je super, lebo to podstatne zjednodušuje jeho zapínanie. Výška chrbtovej opierky je primeraná, Evka si z nej dokázala vytiahnuť ruky von, no zároveň sa v nej vedela schúliť na spánok (a zmestil sa nám tam aj jednorožec Aleš!!).

BiMbi je slovenský ručne šitý nosič, ktorý vyrába Bronislava Froncová pod záštitou babysatky.sk – vyrába sa v dvoch verziách, Bimbi Mini (od dvoch mesiacov do troch rokov) a Bimbi Maxi (od 8 mesiacov do 4 rokov). Ja som testovala verziu MINI. Je to šatkový nosič, čiže šije sa zo šatiek, model, ktorý som testovala ja, bol v kombinácii s látkovou nášivkou na tele nosiča, čo je jedna z možností ako si môžete dať nosič ušiť či okrášliť.

Tu musím podotknúť jednu vec – je dobré zobrať na vedomie, že pri látkovej nášivke nosič trochu stráca flexibilitu šatky, teda je dobré s týmto vopred počítať (to isté sme nedávno riešili so sestrou pri verzii Lenka nosítka ktorá je podšitá, niekomu to vyhovuje menej, keďže nosítko už nie je také flexibilné ako pri celošatkovej verzii). Tým pádom sa nosič správa viac ako látkový (napr. Liliputi, Manduca, Boba, atď) a teda niekomu, kto vyslovene preferuje šatkové nosiče (z rôznych dôvodov) to môže prekážať. Táto informácia je teda pre tých, ktorí ste zaťažení na šatkové nosiče ;)

Doma som mala (momentálne je požičaný) aj staršiu verziu Bimbi a je treba podotknúť, že kvalitatívne je tento novší model neporovnateľne lepšie spracovaný – aj čo sa týka kvality šitia či nastavenia. Recenzia na tento model od Lucky tu:https://www.modrykonik.sk/blog/lulu939075/article/recenzia-ergonosicov-bimbi-04-2016-1stxec/

Poďme najprv k negatívam, nech to mám z krku – bedrový pás. Ten sa oproti predošlej verzii tiež zlepšil, ale stále patrí k najslabším článkom celého nosiča. Je členitý (čo mi nevadilo), ale vnútro (teda výplň) a šitie by si zaslúžili kvalitnejšie spracovanie – v tej cenovej relácii v akej sa Bimbi nosiče pohybujú určite. Je mäkký a prispôsobivý, čo ja osobne na nosičoch preferujem a mám rada, kto preferuje pevné a tvrdé bedrové pásy, toto by nebolo nič pre vás.

Čo sa týka vhodnosti podľa veku – súhlasím so spodnou hranicou dvoch mesiacov, vrchná hranica troch rokov jedine pri veľmi drobných a ľahkých deťoch – Evička s ktorou som nosič testovala má rok a dva mesiace, konfekčnú veľkosť 80/86 a bol jej v jeho najširšej verzii akurát od kolienka po kolienko, čiže ja by som reálne hornú hranicu ergo nosenia pre tento nosič posunula na 1,5 maximálne 2 roky. Skúšala si ho aj mamina s väčším a ťažším dieťaťom a bedrový pás už jej nebol pohodlný. Pre väčšie deti by som teda odporúčala ísť do Bimbi Maxi (kde dúfam že je bedrový pás o niečo pevnejší).

Ramenné popruhy sú veľmi kvalitne polstrované a príjemné, nikde nič netlačí, nosenie mi bolo pohodlné aj po dvoch hodinách (Evka váži cez 9 kíl) bez prekríženia ramenných popruhov (aj táto možnosť je súčasťou nosiča, ja som ju nevyužila lebo na to nebol dôvod).

V prvom rade chcem podotknúť, že tento článok čerpá zo skúseností a rád členiek skupín Nosíme naše deti na MK - https://www.modrykonik.sk/group/1862/detail/ a Nosíme naše deti na FCB - https://www.facebook.com/groups/682053868471503/?fref=ts , mne iba prišlo praktické spísať ich do jedného článku (ak natrafím na doteraz nečítané a nepočuté, doplním!).

Čo teda robiť, keď sa vaše dieťa nechce nosiť, v šatke/nosiči vystrája, plače, odtláča sa, ničí vám úväzy, nervy a ružové predstavy o dokonalom nosení? Myslím, že je dôležité podotknúť jednu vec – nosenie má byť prospešné pre obe strany, t.j. pre matku aj pre dieťa. Nič nerobte nasilu, pokiaľ sa vášmu potomkovi páči viac v kočíku/na posteli/na zemi/, rešpektujte to. Pokiaľ vám kočíkovanie nevyhovuje z dôvodov, ktoré sa odignorovať nedajú, poprípade vám váš pampúšik vystrája v kočíku ešte viac ako v nosiči či šatke, je dobré skontrolovať a vyskúšať rôzne veci – na niektoré je dôležité myslieť neustále pri každom nosení!

Takže, začnime:

•  Skopírované z https://www.modrykonik.sk/blog/tanity/article/nozky-dnu-ci-von-to-je-otazka-aa5cjb/ - "Ja na viazanie novorodencov a obzvlášť na to, či im zanechať nôžky dnu alebo von, svoj názor mám. V poradenstve sa zameriavam na to, aby som povzbudila mamy vo viazaní ich novorodeného dieťatka s nôžkami von tak skoro, ako to len pôjde, priamo od prvého dňa. Myslím si, že je to pre ich vývoj prirodzenejšie a vhodnejšie. Mnohým bábätkám vadí tlak šatky na chodidlá – zbytočne sa tým vyvoláva reflex chôdze, ktorý má za následok odrážanie sa dieťatka v šatke v snahe dostať sa k prsníku. Niektoré deti to rozdráždi až tak, že sú nespokojné a začnú plakať, čo si mamičky vysvetľujú ako odmietanie bábätka byť v šatke a „nosiť sa“. Iným deťom to však vôbec nevadí."
• Ak máte nosič, poprípade skúsiť iný, nie každému dieťatku vyhovuje ten istý nosič. U šatiek ten problém nie je. Zdroj: https://www.facebook.com/groups/682053868471503/permalink/1166712583338960/
• Zrolovaná plienočka za hlavou. Ani toto niektoré detičky nemajú rady, ony vedia dvíhať hlávku od narodenia a zrolovaná plienka im v tom môže brániť a môže im to vadiť. Alebo ešte stiahnutá látka šatky na hlavičke aj to môže niektorým drobcom prekážať. Zdroj: https://www.facebook.com/groups/682053868471503/permalink/1166712583338960/
• Ak je dieťatko nervózne radšej chvíľku počkať a až po ukľudnení ho naviazať, treba vycítiť či je dieťatko nervózne lebo je už naozaj unavené alebo či dieťatko nemá rado procedúry ako je prebalovanie a obliekanie, v takom prípade treba rýchlo bábätko naviazať a hneď sa ukľudní, PONÚKNUŤ cicík, väčšinou veľmi pomáha. Kengurka má krásne videá ako naväzovať bábätká a nadojčiť v šatke. Zdroj: https://www.facebook.com/groups/682053868471503/permalink/1166712583338960/
• Veľmi dotiahnutá šatka aj dieťatko potrebuje priestor napríklad pre svoje rúčky, niektoré bábätká majú radi rúčky pred sebou, niektoré radi ako keby objímali svoje mamky, majú rúčky po boku tela matky. Zdroj: https://www.facebook.com/groups/682053868471503/permalink/1166712583338960/
• Inak niektoré bábätká sa môžu javiť že sa neradi nosia, keď sa s nosením začalo neskôr, dovtedy boli zvyknuté upokojovať sa inak a tá zmena v nich môže vyvolať rozruch. Prípadne, ak nastala separácia v prvých hodinách života (viem, je to veľmi citlivá a bolestivá téma, ale aj toto môže byť dôvodom u bábätiek, ktoré pri kontakte s mamou plačú - potrebujú sa z toho jednoducho vyšťažovať. Toto sa mi vrylo z kurzu do pamäte, bábätká môžu aj preto plakať v náručí matky, lebo v nej cítia útechu a bezpečie, tak, ako keď nás dospelých niečo ťaží a keď zbadáme osobu v ktorej vidíme obrovskú oporu, rozplačeme sa a ukľudníme pri nej   Zdroj: https://www.facebook.com/groups/682053868471503/permalink/1166712583338960/
• Aj skontrolovať spony, zipsy, vhodne obliecť. Niekedy keď vidím male bábätká oblečené ako dospelákov v rifliach, mikinach, bundách... Potom ich dá mamina do nosiča/satky, možno sa ponáhľa (pripadne jej nenapadne), strčí tam dieťa, nevyrovná oblečenie a tak ma jednu veľkú guču co iba tlačí... Zdroj: https://www.facebook.com/groups/682053868471503/permalink/1166712583338960/
• Môjmu mladšiemu pomohlo keď bol veľmi nervózny prekryť mu hlavu plienkou. Dodnes tak fungujeme, ľahšie sa mu tak zaspí. V pondelok bude mať 10mesiacov  Zdroj: https://www.facebook.com/groups/682053868471503/permalink/1166712583338960/
• Oblečenie: je dôležité skontrolovať, či nie je dieťatku teplo/zima (to zistíte tak, že mu vopcháte prsty za krk, toto miesto by malo byť suché a teplé, ak je studené, treba vrstvu oblečenia pridať, ak mokré, ubrať)
• Opäť oblečenie, a toto je podľa mňa alfa a omega pri nosení: čokoľvek čo má dieťa na sebe musí byť dostatočne pohodlné a umožňovať správne podsadenie! To znamená, že miesto „uzavretých“ dupačiek a polodupačiek je rozumnejšie voliť „otvorené“ konce, t.j. tepláky a ponožky. Poprípade aj o číslo väčšie, nech ho pri podsadení nič neťahá a netlačí. Jednoducho, pohodlie nadovšetko
• Viazať pri otvorenom okne alebo balkóne, niektoré deti to zvykne upokojiť a nie je im tak teplo
• Viazať pri zrkadle, niektoré deti to vie zaujať a pobaviť a vy si zároveň môžte kontrolovať viazanie
• Ihneď po uviazaní/nahodení do nosiča utekať von – niektoré deti sú proste len zvedavé a nudia sa doma, iné zase upokojí rýchla chôdza, pohupovanie
• Ak sa nedá vybehnúť von a máte.doma fitloptu, použite ju, jemné hopkanie pomáha deti upokojiť
• Zapnúť vysávač, pustiť biely šum, hudbu, čokoľvek čo vaše bábätko ukľudňuje
• Skúste dieťa niečím zaujať - napr. vypínanie a zapínanie svetla
• Pohoda – t.j. kľudne dieťaťu zaspievajte počas viazania, zatancujte si s ním, pritúľte si ho a pomojkajte, ukľudnite ho – čokoľvek čo ho spraví šťastným a spokojným. Nosenie nie je boj (aj keď viazanie divých detí tak mnohokrát vyzerá )
• Ak dojčíte, ponúknite prsník – v šatke či nosiči, toto sa mnohým osvedčilo
• Treba vystriehnuť, kedy má dieťa na nosenie náladu. Niektoré deti sa rady nosia keď sú unavené a potrebujú zaspať, iné zase keď sú oddýchnuté a chcú sa pozerať okolo a skúmať okolie. Treba vystriehnuť, kedy to vyhovuje tomu vášmu
• Nosiaci štrajk - objavuje sa okolo 3 a 7 mesiaca, čiže keď dieťa vie pevne držať hlavu, tak sa odtíska, lebo chce viac vidieť a viac sa obzerať, a neskôr keď začína loziť, je akčné a zvedavé na viac podnetov. Pomáha zmena polohy nosenia, pri prvom štrajku presunúť dieťa na bok, pri druhom skúsiť uviazať vysoko na chrbát, ideálne tak, aby videlo ponad ramená nosiaceho. Potom nastáva ešte tretí nosiaci štrajk, keď už dieťa chodí, väčšinou sa odmieta dať naviazať – ale netreba ani v tomto období úplne prestať nosiť. Stačí raz za čas naviazať, dieťatko sa po čase „vybehá“, začne sa pýtať na ruky keď ho budú bolieť nohy, a vtedy začína ďalšie nosiace obdobie – už nie také aktívne, ale stále fajn (copyright @leeilask)
• Tesná plienka – je dobré skontrolovať plienku, či nie je priveľmi natesno a netlačí bábätko
• Vylučovanie – či už bezplienkujete alebo nie, deti vo všeobecnosti neradi vylučujú v šatke, čiže niekedy pomôže dieťa vybrať, „dať vycikať/vykakať“ a vložiť späť do šatky alebo nosiča.
• Samozrejmá vec – skontrolovať, či dieťa nie je hladné alebo smädné J
• Ak máte nosič, je dobré vyskúšať aj šatku, mnohým deťom sa v nej páči oveľa viac. Tiež je možné, že mu je ešte nosič veľký a nedokáže tak roztiahnuť nožičky, toto môže dieťa bolieť a byť príčinou nespokojnosti a plaču – telo nosiča sa dá poprípade stiahnuť šnúrkou http://manduca-blog.com/2013/manduca-size-it a kuk aj sem https://www.modrykonik.sk/blog/cacika/album/satky-a-nosice-alebo-ako-sa-z-toho-vymot-jjubfv/15541096/
• Je dôležité dbať na správnu poloha dieťaťa v nosiči a šatke – čiže kolienka vyššie než zadoček, nohy do M, zaguľatený chrbátik (závisí od veku dieťaťa) a hlava v takej výške, aby ste mu vedeli bez problémov dať pusu na čelo, viac info tu http://www.onoseni.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=90&Itemid=70 a tu https://www.modrykonik.sk/blog/cacika/album/spravna-poloha-dietata-v-satke-ao6ccb/ a usádzanie dieťaťa do ergonosiča tu https://www.modrykonik.sk/blog/cacika/album/usadzovanie-do-ergonosica-4a0ong/
• Na nosenie zvykať postupne – vkladajte dieťa do šatky či nosiča spočiatku len na krátke intervaly, kým je spokojné, postupne intervaly predlžujte, choďte na krátku prechádzku, nech vidí, čo sa okolo neho deje, opakujem, nosenie nikdy netreba siliť, aby ste ho dieťaťu neznechutili – mali by ste si ho užívať obaja
• Počas viazania dajte dieťaťu (v závislosti od veku) niečo na hranie, čo ho zaujme – toto je super hlavne pri viazaní na chrbát, lebo deti keď sa nudia, veľmi rady trhajú vlasy
• Pokiaľ je v nepohode matka, dieťa to vycíti – čiže je podstatné aj to, ako sa cítite vy. Treba si veriť, užívať si nosenie – ak sa bojíte, noste zo začiatku iba doma, keď sa osmelíte, šup von na krátky výlet, časom to pre vás nebude žiadny problém
• Myslím, že je dôležité podotknúť jednu vec - čím je dieťatko staršie, tým sa dĺžka jeho pobytu v šatke/nosiči prirodzene skracuje. Počúvajte teda jeho potreby a rešpektujte ich.

Ak vám napadne akákoľvek iná rada, napíšte mi, budem vďačná a doplním do zoznamu. Noseniu zdar!

Prosím berte na vedomie, že nosiče uvádzané v tomto článku sú iba za účelom všeobecného prehľadu. Nové nosiče neustále pribúdajú, a ich kompletný zoznam aj s vekovým odporúčaním nájdete tu: https://www.facebook.com/notes/nosenie-det%C3%AD-s-l%C3%A1skou/odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%A9-schv%C3%A1len%C3%A9-ergonomick%C3%A9-nosi%C4%8De/224371801776950/

Zoznam požičovní a eshopov tu: https://www.facebook.com/notes/nosenie-det%C3%AD-s-l%C3%A1skou/kto-je-kto-zna%C4%8Dky-v-nosiacom-biznise/223411585206305/

A zoznam regionálnych skupín tu: https://www.facebook.com/notes/nosenie-det%C3%AD-s-l%C3%A1skou/region%C3%A1lne-skupiny-nosenia-na-fb/225424921671638/

Vo všeobecnosti delíme nosiče na dve základné kategórie: ergonomické nosiče a neergonomické nosiče, tzv. klokanky alebo visítka . Nosenie v neergonomických nosičoch je nepohodlné ako pre dieťa, tak aj pre rodiča (mnohí rodičia, ktorí takto chvíľu nosili svoje dieťa sa potom sťažovali ako ich z nosenia bolí chrbát, sú unavení a dieťa im v nosiči plače, pričom častokrát ani len netušia, že ergonomické nosenie je o niečom úplne inom). Viac o klokankách a prečo v nich nenosiť sa dočítate na týchto stránkach:

https://www.modrykonik.sk/blog/tanity/article/klokanka-verzus-ergonosic-nhvupc/

http://stastnamama.sk/o-nosen%C3%AD/stop-klokank%C3%A1m

Tento článok som našla na facebooku (preklad zrealizovala mamila.sk) a nedá mi nepostnúť ho aj tu, keďže sa k nemu neustále vraciam a zrazu som za to moje večne kričiace a niečoho sa dožadujúce dieťa vlastne vďačná. Hovorí však aj o inom - o tom, aby sme nesúdili ľudí, ktorých nepoznáme, pretože nikdy nevieme, čo všetko si zažili.

Milá pani z obchodného domu!

Viete, už som to počula. Že si „rozmaznám bábätko“. Boli ste presvedčení, že sa nikdy nenaučí byť „nezávislá“. Usmiala som sa na vás, pobozkala jej hlavičku a pokračovala som vo svojom nákupe.

Keby ste len vedeli, čo viem ja.

Keby ste len vedeli ,že strávila prvých desať mesiacov svojho života načisto osamotená v sterilnej kovovej postieľke, kde jedinou možnosťou upokojiť sa bolo sať si palčeky.

Keby ste len vedeli ako vyzerala jej tvárička v momente, kedy mi ju po prvý raz sestrička zo sirotinca podala, aby som ju pohojdala – letmé momenty pokoja zmiešané s panikou. Nikdy predtým ju tak nikto nedržal a ona nemala poňatia, čo má robiť.

Darcia Narvaez Ph.D. Moral Landscapes, preklad článku Dangers of “Crying It Out”, link https://www.psychologytoday.com/blog/moral-landscapes/201112/dangers-crying-it-out

Prosím berte na vedomie že sa nejedná o profesionálny preklad. Za pomoc ďakujem adriana23c. V rámci možností a voľného času by sme chceli v prekladoch pokračovať, aby boli k dispozícii aj linky na ostatné články uvedené v tomto

Pozn. prekladateľa (vďaka jojka_m za návrh) - Rada by som na úvod k článku niečo napísala. Sama ako matka počúvam inštinkt a svoje dieťa, a správnosť toho potvrdzujú i najnovšie výsledky, ktoré v článku vyvracajú pozitíva teórie kontrolovaného plaču, práve naopak z dlhodobého hľadiska poukazujú na jej negatíva. Slovenské webstránky ponúkajú iba veľmi málo argumentov ktoré by komplexne a z vedeckého hľadiska riešili túto (bohužiaľ) aj u nás tak rozšírenú metódu. Preto som sa rozhodla pomôcť ľuďom, ktorí, tak ako ja, síce cítili že nechať dieťa vyplakať nie je správna cesta, ale chýbali im vedecky podložené argumenty ktoré by ich názor potvrdili a poskytli im tak oporu v častokrát náročnom diskusnom boji so zástancami tejto metódy. Dúfam, že pomôže čo najviac ľuďom, a hlavne, čo najviac deťom ;)

Metóda kontrolovaného plaču / vyplakávania detí sa šíri už od roku 1880 keď v zdravotnom odvetví vznikol veľký rámus ohľadne prenášania baktérií a infekcií z rodiča na dieťa. Zdravotníctvo vyslovilo názor, že bábätiek by sa mali rodičia dotýkať iba striedmo a čo najmenej.

V dvadsiatom storočí John Watson(1928), ktorý sa snažil presadiť psychológiu ako zložité vedecké odvetvie, viedol kampaň proti náklonnosti, bol prezidentom spoločnosti American Psychological Association. Aplikoval mechanické paradigmy ohľadne vychovávania detí, varoval pred prílišnou materskou láskou. Dvadsiate storočie bolo dobou kedy „muži vedy“ predpokladali že sa o deti vedia postarať lepšie ako matky, staré mamy a rodiny. Príliš veľa láskavosti k bábätkám spôsobí, že sú ufňukané, závislé a neúspešné ľudské bytosti. Zábavné ako sa to týmto „expertom“ podarilo preniesť tento názor do praxe bez žiadnych podporných výskumov. Namiesto toho máme k dispozícii plno tvrdení, výskumov, ktoré dokazujú pravý opak!

V tom čase vládou vydaná brožúra uviedla, „Materstvo znamená držať dieťa v pokojnej pozícii, nerozpraváť na neho, a že matka má okamžite prestať držať dieťa ak cíti bolesť rúk, pretože dieťa nikdy nie je prekážkou pre dospelého. Dieťa staršie ako šesť mesiacov by malo byť učené sedieť potichu v postieľke, pretože inak by muselo byť neustále zabávané mamou, čo je seriózna strata času“(Blum, 2002).