Zasa raz
som sa nasýtila múdrosťami niektorých diskutujúcich o tom že nenarodené dieťa je nefunkčný mechanizmus...
už tak ďaleko zájdeme ako Američania a Kanaďania??? Veď ich zákony označujú nového človeka .
nie len zygotu, embryo ale aj deväťmesačný plod za majetok matky
"Ty múj dúchod!!".....vravia bratia Česi...asi sa ho nedožijem ak by som na tomto fóre mala ešte dlhšie pôsobiť
,,,,
má vedomie
Thomas Verny a John Kelly v roku 1981 vydali knihu Tajomný život dieťaťa pred narodením
a podľa nich sa: ” Jedna skupina bádateľov domnieva, že čosi ako vedomie jestvuje
už od prvého momentu počatia. Dôkazom toho sú tisíce zdravých žien, ktoré opakovane
spontánne potratili. Jestvujú úvahy, že už veľmi skoro, počas prvých týždňov,
možno dokonca hodín, po počatí si oplodnené vajíčko môže byť vedomé,
že ho materský organizmus zavrhuje a je schopné na to reagovať.
stotožňuje sa s matkinými túžbami
""""
http://vnimavetehotenstvo.sk/co-vnima-a-preziva-nenarodene-dieta/
Je dosť dôkazov o tom že duša dieťaťa po umelom potrate trpí...
my nevieme či je očistec alebo peklo...katolícka cirkev hlása že je to očistec , ale nie je to miesto, je to stav duše...
Mám zaznamenaných približne šesťsto prípadov uzdravenia, ku ktorému došlo po tom, ako bola odslúžená bohoslužba za deti, ktoré boli obeťou potratu (úmyselného, alebo spontánneho); narodili sa mŕtve; boli po narodení zanechané rodičmi (ktorí ho nechali v nemocnici, či pred dverami cudzieho človeka); nikdy neboli nikým milované; alebo po ich smrti, nebola za ne odslúžená bohoslužba. Ak v okamihu počatia vzniká ľudská bytosť, potom má právo, aby v prípade úmrtia (a je jedno kedy a za akých okolností), dostala meno (veď bola osobou) a bola riadne pochovaná (vrátane odslúženia bohoslužby, za pokoj jej duše). Mal som takýto prípad. Praktický lekár mi poslal na vyšetrenie 9 ročnú slečnu, ktorá sa volala Joan. Keď mala päť rokov, jej radostná povaha sa náhle zmenila. Bolo ťažké s ňou vydržať, začala sa správať iracionálne a bola jej diagnostikovaná epilepsia. Keď sa dostala do tohto stavu, skrivila sa jej tvár a celé minúty kričala na svoju matku. Pri rozhovore mi jej rodičia prezradili, že problémy začali vtedy, keď bez zjavného dôvodu upadla do bezvedomia. Odvtedy sa pokúsila viac krát si ublížiť a v poslednej dobe sa začala pokúšať o samovraždu. Z vyšetrení bolo jasné, že nejde o klasickú duševnú poruchu. Nakoniec sa jej matka priznala, že pred narodením Joan, mala spontánny potrat. Bolo mi jasné, že toto potratené dieťa, bolo príčinou Joaniných problémov. Po odslúžení bohoslužby za potratené dieťa, sa Joanine problémy vytratili... Deti, ktoré neboli po smrti zaopatrené (a potrebujú modlitbu), môžu najviac ovplyvňovať svojich rodičov; svoju dvojičku; dieťa, ktoré sa narodilo po ňom; dieťa, ktoré si po jeho smrti adoptovali rodičia; ale aj najcitlivejšie dieťa v rodine. Mám svedectvo od jedného kňaza, ktorý na vlastné oči videl, ako sa žena z jeho farnosti, ktorá zdanlivo trpela neliečiteľným duševným ochorením a bola hospitalizovaná v nemocnici, uzdravila po tom, ako sa pomodlila za svoje potratené dieťa a nechala za neho odslúžiť bohoslužbu... Zvlášť dvojčatá sú mimoriadne citlivé voči svojmu zosnulému bratovi, či sestre. Navštívila ma jedna matka s tým, že jedna z jej dcér má videnia, v ktorých vidí svoju dvojičku, ktorá zomrela pri pôrode a bola odstránená ako biologický odpad. Keď sme sa spolu s matkou pomodlili za jej zosnulú dcéru, tak jej druhá (živá) dcéra, prestala mať videnia... Dieťa, ktoré bolo adoptované miesto potrateného dieťaťa, sa môže správať nenormálne, alebo asociálne. Prišiel za mnou jeden policajt kvôli svojmu známemu, ktorý skončil vo väzení po tom, ako ho už po pätnásti krát zatkli za krádež. Už ako dieťa kradol z matkinej peňaženky. Bolo to adoptované dieťa, ktoré jeho noví rodičia milovali a zahŕňali svojou láskou, akoby bolo ich vlastné. Pri rozhovore vyšlo najavo, že sa ho rozhodli adoptovať po tom, ako im pri pôrode zomrel ich vlastný syn. Tak sme za ich zosnulého syna, odslúžili bohoslužbu. A po prepustení z väzenia, začal ich adoptívny syn žiť normálnym životom, našiel si prácu a zanechal život kriminálnika... Ak s láskou dávame mená deťom pri ich krste, mali by sme dať meno aj dieťaťu, o ktoré sme prišli (bez ohľadu na to, za akých okolností), aby sme tak vydali svedectvo o tom, že k nám patrí a že je milované. Jeden lekár mi poslal ženu s endogénnou depresiou, ktorá nemohla spať, ani jesť. Táto žena v mladosti predávala svoje telo, dôsledkom čoho mala za sebou niekoľko spontánnych, ale aj úmyselných (podstúpených) potratov. Poradil som jej, aby každému z týchto detí dala meno, prijala Božie odpustenie a v nedeľu počas bohoslužby ich odovzdala do Božích rúk. Následne bola vyliečená zo svojej depresie. Dnes je potrat bežnou udalosťou, hoci spôsobuje hlboké psychologické poškodenie, ktorého dôsledky môžu trvať celý život... Prišli za mnou rodičia, ktorí mali starosť o svoje tri deti. Dcéra Elisabeth bola drogovo závislá, dcéra Evelin mala veľkú nadváhu a syn Charles kradol. Pri rozhovore som sa dozvedel, že pred Elisabeth bola ich matka na potrate, pred Evelin došlo k spontánnemu potratu a Charlesa si adoptovali miesto dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve. Tieto deti, nikdy neboli odovzdané do Božích rúk, či už v modlitbe, alebo cez bohoslužbu. Tak sme sa za nich pomodlili a odslúžili bohoslužbu a odvtedy Elisabeth prestala drogovať, Evelin dosiahla normálnu hmotnosť a Charles prestal kradnúť... Hovorí sa, že všetky deti po smrti, idú priamo k Bohu. Ale to platí len vtedy, ak boli na zemi milované a ak sa na zemi niekto za ne modlil... .
(2. novembra) v kláštore sv. Bernarda, pretože v ten deň každý rok všetci rehoľníci slúžia
omše za zomrelých. Jeho prianie sa naozaj splnilo a sv. Malachiáš zomrel 2. novembra
v kláštore sv. Bernarda na ceste do Ríma.
Niekedy treba Eucharistiu niekoľkokrát zopakovať, kým je zrejmé, že nastalo uzdravenie.
Dôležitosť takéhoto opakovania som si jasnejšie uvedomil počas leta v roku 1978.
V tom čase som bol v Spojených štátoch a biskup Americkej episkopálnej cirkvi
priviedol ku mne jedného zo svojich kňazov. Ten muž štyridsať rokov trpel koktavosťou,
nebol schopný dobre artikulovať a pre svoje postihnutie prišiel mnohokrát o prácu.
Nijaká liečba mu nepomáhala. Okrem toho mal na krku dve veľké červené materské znamienka,
ktoré často krvácali, a ekzém na tvári a na bruchu.
Pri skúmaní jeho rodokmeňa som zistil, že milovaný brat tohto kňaza spáchal
samovraždu a medzi jeho priamymi príbuznými došlo k dvom úmyselným
a dvom spontánnym potratom. Slúžili sme za nich svätú omšu,
a keď muž položil svoj rodokmeň na oltár pri obetovaní darov,
cítil som nad nami prítomnosť Pána a jeho anjelov. Pred Pánom kľačali dve zahalené ženy.
Opýtal som sa: „Pane, prečo nie štyri osoby?"
A on mi odpovedal: „Tieto dve ženy boli potratené úmyselne."
Uvidel som tiež dvoch anjelov, ako vlečú muža, ktorý sa pokúšal klásť im odpor,
a nútia ho pozrieť sa na obetovaný chlieb a víno.
Na konci bohoslužby bol odvedený na pravú stranu, ale tie dve
ženy anjeli zdvihli do jasného svetla na ľavej strane, kde stál Pán,
a z toho jasného svetla vychádzal nekonečný rad ľudí a všetci ich vítali.
Pán povedal: „To je ich rodina. Neúmyselne potratené deti sú už tam."
Popoludní som sa o bohoslužbe rozprával s príbuznou kňaza,
ktorá mala neúmyselné potraty. „Ja viem, prečo sú už v nebi," povedala mi,
„je to preto, lebo som sa vždy za ne modlila a milovala som ich."
Až po siedmej rannej bohoslužbe bol vzpierajúci sa muž,
ktorý spáchal samovraždu, konečne prijatý do svetla.
Odvtedy bol postihnutý kňaz oslobodený od svojich telesných príznakov -
ekzémov a krvácajúcich znamienok - a takmer úplne sa uzdravil z porúch reči.
Toto zlepšenie mu pomohlo získať prácu duchovného na plný úväzok,
a keď o dva roky slúžil bohoslužbu za iných mojich pacientov, jeho reč bola už takmer normálna.
Odporúčame
Začni písať komentár...
