Muž zašepkal: „Bože, prehovor ku
mne.“ A zaspieval slávik.
Ale muž nepočul.
Tak muž zakričal: „Bože, prehovor
ku mne!“ A naprieč oblohou sa prevalil hrom a blesk.
Ale muž nepočúval.
Muž sa poobzeral a povedal:
„Bože, daj sa mi vidieť.“ A jasne sa rozžiarila hviezda.
Ale muž nevidel.
A muž zavolal: „Bože, ukáž mi
zázrak!“ A zrodil sa život.
Lenže muž si to nevšimol.
Ten muž v zúfalstve vykríkol:
„Dotkni sa ma, Bože, a daj mi poznať, že si tu!“ Na to sa Boh načiahol
a dotkol sa ho.
Ale muž zmietol motýľa a šiel
ďalej.
V tomto som našiel veľkú
upomienku, že Boh je vždy okolo nás v malých a jednoduchých veciach,
ktoré považujeme za samozrejmé. Dokonca i v našom elektronickom
veku... Takže by som chcel pridať ešte jedno:
Muž zavzlykal: „Bože, potrebujem
tvoju pomoc“ ...a on mu poslal priatela
Ale muž si ho nevšimal a plakal ďalej.....
1KOR 2,4
Dobrá správa je, že si milovaný. Neobídi
požehnanie len preto, že nie je zabalené spôsobom, aký očakávaš!
Začni písať komentár...
presne tak. a potom budu nariekat, ze boh neexistuje, ze boh ich opustil a co vsetko dopustil.. keby si len na chvilku sadli a zamysleli sa, kde vsade je boh a co vsetko im dava - ale na to niet casu