Univerzitný profesor vyzval svojich študentov na diskusiu na tému existencie zla. 
Začal slovami: „Stvoril Boh všetko, čo existuje?“  
Jeden zo študentov bez váhania odpovedal: „Áno, stvoril!“ Profesor sa pýtal ďalej: „Stvoril Boh skutočne všetko?“ „Áno, pán profesor,“ odpovedal študent. Profesor pokračoval: „Ak Boh stvoril všetko, tak stvoril aj zlo, pretože existuje všade 
okolo nás, a keďže každého definujú jeho skutky (ony ukazujú kým sme), znamená 
to, že Boh je zlý.“ Študent bol týmto profesorovým záverom umlčaný a profesor bol 
spokojný sám so sebou. Boh hrdý na to, že študentom opäť dokázal, že Boh a viera 
je mýtus.  
Do diskusie sa však prihlásil iný študent: „Môžem vám, pán profesor, položiť
otázku?“ „Samozrejme,“ odpovedal profesor. Študent vstal a spýtal sa: „Pán profesor, existuje chlad?“ „Čo je to za otázku? Samozrejme, že existuje. Vari tebe nebola 
nikdy zima?“ Študenti sa začali nad vývojom debaty pochechtávať. Mladý muž povedal: „V skutočnosti chlad neexistuje. Podľa zákonov fyziky je to, čo považujeme 
za chlad, iba absencia tepla. Každé telo alebo predmet môžeme študovať z hľadiska 
premeny a prenášania energie. V našom prípade z hľadiska prenášania, vedenia tepla. Je to teplo (nie „chlad“), čo telo alebo predmet prenáša. Absolútny nedostatok 
tepla je tzv. absolútna nula; pri absolútnej nule je hmota inertná, neschopná reakcie. 
Teda chlad v skutočnosti neexistuje. Je to len slovné vyjadrenie stavu, keď pociťujeme nedostatok tepla.“  
A študent pokračoval: „Pán profesor, existuje tma?“ „Samozrejme,“ odpovedal 
profesor. Študent pokračoval: „Pán profesor, opäť sa mýlite, tma taktiež neexistuje. 
Tma je v skutočnosti len absencia svetla. Svetlo môžeme študovať, tmu nie: naprí-
klad pomocou Newtonovej prizmy (hranola) môžeme lámať svetlo biele na mnoho 
monochromatických svetiel rôznej vlnovej  dĺžky; s tmou nič také robiť nemôžeme. 
A ako môžeme študovať rôznu vlnovú  dĺžku (kvalitu) svetla, tak môžeme merať aj 
jeho intenzitu (kvantitu) – od vysokej po tú najnižšiu, t.j. po rôzne „stupne tmy“. 
Ako môžeme určiť, aká veľká je tma v danom priestore? Keďže svetlo preniká, prestupuje tmu, a tým mení jej „intenzitu“, veľkosť tmy môžeme určiť iba tak, že zmeriame množstvo svetla, ktoré tam je. Nie je to tak? Tma je len ľudské označenie stavu, keď svetlo nie je prítomné.“  
Mladý muž pokračoval a profesorovi položil ďalšiu otázku: „Pán profesor, existuje zlo?“ Profesor zneistel, ale odpovedal: „Pravdaže, veď som to už povedal. Denne vidíme príklady neľudskosti voči iným ľuďom, mnohopočetné zločiny a násilie 
sú všade vo svete. Všetky tieto prejavy ukazujú na prítomnosť zla.“ Na to reagoval 
študent slovami: „Nie, pán profesor, zlo neexistuje! Teda neexistuje samo osebe. 
Zlo je iba stav bez Boha. So zlom je to podobne ako s chladom a tmou. Zlo je slovo, 
ktoré ľudia používajú na opísanie stavu, situácie, keď nie je prítomný Boh. Zlo teda 
Boh nestvoril. Zlo nie je niečo také, ako napríklad teplo a svetlo, alebo viera a láska. 
Zlo – absencia Boha – je stav, v ktorom sa človek ocitne, keď je vydaný napospas 
sebe samému, keď v jeho srdci nesídli Božia láska. Zlo – stav, keď nie je prítomný 
Boh, je ako chlad – stav, keď nie je prítomné teplo, alebo ako tma – stav, keď nie je 
prítomné svetlo.“ 
Profesor si sadol. Nastala chvíľa ticha. Meno mladého muža bolo – Albert Einstein.

som sa nasýtila múdrosťami niektorých diskutujúcich o tom že nenarodené dieťa je nefunkčný mechanizmus...

už tak ďaleko zájdeme ako Američania a Kanaďania??? Veď ich zákony označujú nového človeka .

nie len zygotu, embryo ale aj deväťmesačný plod za majetok matky

"Ty múj dúchod!!".....vravia bratia Česi...asi sa ho nedožijem ak by som na tomto fóre mala ešte dlhšie pôsobiť

,,,,

má vedomie

Thomas Verny a John Kelly v roku 1981 vydali knihu Tajomný život dieťaťa pred narodením

a podľa nich sa: ” Jedna skupina bádateľov domnieva, že čosi ako vedomie jestvuje

už od prvého momentu počatia. Dôkazom toho sú tisíce zdravých žien, ktoré opakovane

spontánne potratili. Jestvujú úvahy, že už veľmi skoro, počas prvých týždňov,

možno dokonca hodín, po počatí si oplodnené vajíčko môže byť vedomé,

že ho materský organizmus zavrhuje a je schopné na to reagovať.

stotožňuje sa s matkinými túžbami

""""

http://vnimavetehotenstvo.sk/co-vnima-a-preziva-nenarodene-dieta/

Je dosť dôkazov o tom že  duša dieťaťa po umelom potrate trpí...

my nevieme či je očistec alebo peklo...katolícka cirkev hlása že je to očistec , ale nie je to miesto, je to stav duše...

Mám zaznamenaných približne šesťsto prípadov uzdravenia, ku ktorému došlo po tom, ako bola odslúžená bohoslužba za deti, ktoré boli obeťou potratu (úmyselného, alebo spontánneho); narodili sa mŕtve; boli po narodení zanechané rodičmi (ktorí ho nechali v nemocnici, či pred dverami cudzieho človeka); nikdy neboli nikým milované; alebo po ich smrti, nebola za ne odslúžená bohoslužba. Ak v okamihu počatia vzniká ľudská bytosť, potom má právo, aby v prípade úmrtia (a je jedno kedy a za akých okolností), dostala meno (veď bola osobou) a bola riadne pochovaná (vrátane odslúženia bohoslužby, za pokoj jej duše). Mal som takýto prípad. Praktický lekár mi poslal na vyšetrenie 9 ročnú slečnu, ktorá sa volala Joan. Keď mala päť rokov, jej radostná povaha sa náhle zmenila. Bolo ťažké s ňou vydržať, začala sa správať iracionálne a bola jej diagnostikovaná epilepsia. Keď sa dostala do tohto stavu, skrivila sa jej tvár a celé minúty kričala na svoju matku. Pri rozhovore mi jej rodičia prezradili, že problémy začali vtedy, keď bez zjavného dôvodu upadla do bezvedomia. Odvtedy sa pokúsila viac krát si ublížiť a v poslednej dobe sa začala pokúšať o samovraždu. Z vyšetrení bolo jasné, že nejde o klasickú duševnú poruchu. Nakoniec sa jej matka priznala, že pred narodením Joan, mala spontánny potrat. Bolo mi jasné, že toto potratené dieťa, bolo príčinou Joaniných problémov. Po odslúžení bohoslužby za potratené dieťa, sa Joanine problémy vytratili... Deti, ktoré neboli po smrti zaopatrené (a potrebujú modlitbu), môžu najviac ovplyvňovať svojich rodičov; svoju dvojičku; dieťa, ktoré sa narodilo po ňom; dieťa, ktoré si po jeho smrti adoptovali rodičia; ale aj najcitlivejšie dieťa v rodine. Mám svedectvo od jedného kňaza, ktorý na vlastné oči videl, ako sa žena z jeho farnosti, ktorá zdanlivo trpela neliečiteľným duševným ochorením a bola hospitalizovaná v nemocnici, uzdravila po tom, ako sa pomodlila za svoje potratené dieťa a nechala za neho odslúžiť bohoslužbu... Zvlášť dvojčatá sú mimoriadne citlivé voči svojmu zosnulému bratovi, či sestre. Navštívila ma jedna matka s tým, že jedna z jej dcér má videnia, v ktorých vidí svoju dvojičku, ktorá zomrela pri pôrode a bola odstránená ako biologický odpad. Keď sme sa spolu s matkou pomodlili za jej zosnulú dcéru, tak jej druhá (živá) dcéra, prestala mať videnia... Dieťa, ktoré bolo adoptované miesto potrateného dieťaťa, sa môže správať nenormálne, alebo asociálne. Prišiel za mnou jeden policajt kvôli svojmu známemu, ktorý skončil vo väzení po tom, ako ho už po pätnásti krát zatkli za krádež. Už ako dieťa kradol z matkinej peňaženky. Bolo to adoptované dieťa, ktoré jeho noví rodičia milovali a zahŕňali svojou láskou, akoby bolo ich vlastné. Pri rozhovore vyšlo najavo, že sa ho rozhodli adoptovať po tom, ako im pri pôrode zomrel ich vlastný syn. Tak sme za ich zosnulého syna, odslúžili bohoslužbu. A po prepustení z väzenia, začal ich adoptívny syn žiť normálnym životom, našiel si prácu a zanechal život kriminálnika... Ak s láskou dávame mená deťom pri ich krste, mali by sme dať meno aj dieťaťu, o ktoré sme prišli (bez ohľadu na to, za akých okolností), aby sme tak vydali svedectvo o tom, že k nám patrí a že je milované. Jeden lekár mi poslal ženu s endogénnou depresiou, ktorá nemohla spať, ani jesť. Táto žena v mladosti predávala svoje telo, dôsledkom čoho mala za sebou niekoľko spontánnych, ale aj úmyselných (podstúpených) potratov. Poradil som jej, aby každému z týchto detí dala meno, prijala Božie odpustenie a v nedeľu počas bohoslužby ich odovzdala do Božích rúk. Následne bola vyliečená zo svojej depresie. Dnes je potrat bežnou udalosťou, hoci spôsobuje hlboké psychologické poškodenie, ktorého dôsledky môžu trvať celý život... Prišli za mnou rodičia, ktorí mali starosť o svoje tri deti. Dcéra Elisabeth bola drogovo závislá, dcéra Evelin mala veľkú nadváhu a syn Charles kradol. Pri rozhovore som sa dozvedel, že pred Elisabeth bola ich matka na potrate, pred Evelin došlo k spontánnemu potratu a Charlesa si adoptovali miesto dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve. Tieto deti, nikdy neboli odovzdané do Božích rúk, či už v modlitbe, alebo cez bohoslužbu. Tak sme sa za nich pomodlili a odslúžili bohoslužbu a odvtedy Elisabeth prestala drogovať, Evelin dosiahla normálnu hmotnosť a Charles prestal kradnúť... Hovorí sa, že všetky deti po smrti, idú priamo k Bohu. Ale to platí len vtedy, ak boli na zemi milované a ak sa na zemi niekto za ne modlil... .

http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/07/05/o-duchovnom-prekliati-a-sputanosti-uzdravenie-rodovych-korenov/?piano_t=1

(2. novembra) v kláštore sv. Bernarda, pretože v ten deň každý rok všetci rehoľníci slúžia

omše za zomrelých. Jeho prianie sa naozaj splnilo a sv. Malachiáš zomrel 2. novembra

v kláštore sv. Bernarda na ceste do Ríma.

Niekedy treba Eucharistiu niekoľkokrát zopakovať, kým je zrejmé, že nastalo uzdravenie.

Dôležitosť takéhoto opakovania som si jasnejšie uvedomil počas leta v roku 1978.

V tom čase som bol v Spojených štátoch a biskup Americkej episkopálnej cirkvi

priviedol ku mne jedného zo svojich kňazov. Ten muž štyridsať rokov trpel koktavosťou,

nebol schopný dobre artikulovať a pre svoje postihnutie prišiel mnohokrát o prácu.

Nijaká liečba mu nepomáhala. Okrem toho mal na krku dve veľké červené materské znamienka,

ktoré často krvácali, a ekzém na tvári a na bruchu.

Pri skúmaní jeho rodokmeňa som zistil, že milovaný brat tohto kňaza spáchal

samovraždu a medzi jeho priamymi príbuznými došlo k dvom úmyselným

a dvom spontánnym potratom. Slúžili sme za nich svätú omšu,

a keď muž položil svoj rodokmeň na oltár pri obetovaní darov,

cítil som nad nami prítomnosť Pána a jeho anjelov. Pred Pánom kľačali dve zahalené ženy.

Opýtal som sa: „Pane, prečo nie štyri osoby?"

A on mi odpovedal: „Tieto dve ženy boli potratené úmyselne."

Uvidel som tiež dvoch anjelov, ako vlečú muža, ktorý sa pokúšal klásť im odpor,

a nútia ho pozrieť sa na obetovaný chlieb a víno.

Na konci bohoslužby bol odvedený na pravú stranu, ale tie dve

ženy anjeli zdvihli do jasného svetla na ľavej strane, kde stál Pán,

a z toho jasného svetla vychá­dzal nekonečný rad ľudí a všetci ich vítali.

Pán povedal: „To je ich rodina. Neúmyselne potratené deti sú už tam."

Popoludní som sa o bohoslužbe rozprával s príbuznou kňaza,

ktorá mala neúmyselné potraty. „Ja viem, prečo sú už v nebi," povedala mi,

„je to preto, lebo som sa vždy za ne modlila a milovala som ich."

Až po siedmej rannej bohoslužbe bol vzpierajúci sa muž,

ktorý spáchal samovraždu, konečne prijatý do svetla.

Od­vtedy bol postihnutý kňaz oslobodený od svojich telesných príznakov -

ekzémov a krvácajúcich znamienok - a takmer úplne sa uzdravil z porúch reči.

Toto zlepšenie mu pomohlo získať prácu duchovného na plný úväzok,

a keď o dva roky slúžil bohoslužbu za iných mojich pacientov, jeho reč bola už takmer normálna.

      http://svataomsa.tym.cz/#d

Dušičková rozprávka. Značka: Nielen pre deti

Ako hovoriť s deťmi a s ............. o nadchádzajúcich sviatkoch. A ako vyhovieť prvákom, ktorí ešte stále milujú rozprávky....? Možno takto... Posúďte sami.

Kde bolo tam bolo, nebolo to v rozprávke a ani za siedmimi horami či za siedmimi dolinami. A nebolo to ani kedysi veľmi dávno. Bolo to tu a teraz. V neviditeľnom kráľovstve jedného veľkého a dobrého Kráľa, ktorý má rád ľudí.

Keď sa narodili, daroval im všetko, čo potrebovali na cestu života. Ba aj viac, pretože chcel, aby boli bohatí a šťastní... a povedal im: „Žite v mojom kráľovstve. Radujte sa, veseľte sa, robte druhým radosť a čakajte. Čakajte, kým každého z vás nepozvem na veľkú hostinu. Urobím to len preto, lebo vás ľúbim..“

A tak ľudia žili. Niektorí svoje dary a talenty, od dobrého Kráľa využívali na to, aby tešili iných, ďalší zasa na to, aby mali ešte viac a viac vecí a menej priateľov.

Dobrý Kráľ z času na čas napísal pre niekoho pozvánku, aby ho prišiel na hostinu. A keď sa spolu naobedovali, ponúkol mu jedno z ďalších kráľovstiev, ktoré sa skrývali za veľkou bránou.

A každému dal aj privilégium. Kráľovstvo si totiž mohol každý vybrať sám.

To na pravej strane od brány bolo odeté do čierneho súkna. Vládol tam smútok. A ani Kráľ, hoci mal všetkých ľudí rád, tam nemohol ísť. Povedal si: „Nemôžem ísť tam, kde ma nechcú. Ak niekto povie, že chce byť bezo mňa a odhodí všetky moje dary... Nemôžem mu v tom brániť.“

Kráľovstvo na ľavej strane bolo však plné smiechu a radosti. Hovorili mu: „Anjelská zem“ a každý, kto tu býval mal čisté srdce. Jeho obyvatelia, posielali na zem oblaky pomoci, srdiečka lásky a neraz aj dúhu, aby tí čo bývali dole v krajine neboli smutní a v ich očiach celkom nezhaslo anjelské svetlo.

No bolo tu aj tretie kráľovstvo. Jeho palác stál kúsok od veľkej brány, pod ktorou  dobrý Kráľ pripravoval hostinu pre pozvaného hosťa.

To kráľovstvo bolo zahalené do páskovanej látky. A v strede na jeho nádvorí stála hlboká studňa. Okolo nej pobehovali ľudia, nie v celkom čistých šatách a jeden druhému vraveli. „Keby nám tak tí z druhej strany poslali kvapky vody, alebo aspoň rosy, iste by sme sa umyli... a boli by sme čistí a potom by sme sa mohli presťahovať... Bolo by to fajn... Ach, ako túžime po tom, aby si  na nás niekto spomenul...“

A tešili sa, keď im z času na čas privial vietor správu o tom, že niekto z ich kráľovstva si zbalil veci a odhopkal – či sa odsťahoval, do Anjelskej zeme.

O týchto troch kráľovstvách však ľudia, bývajúci pred veľkou bránou ani len netušili. Dozvedeli sa o nich až vo chvíli, keď prišli na Kráľovskú hostinu.

Na jeseň, myslím, že to bolo v piatok, dostal túto pozvánku aj zlodej Aladár.

„Nuž čo, povedal si. Idem tam. Snáď niečo aj ukradnem. Veď ten Kráľ je  bohatý...“A tak zaklopal na veľkú bránu.

Kráľ ju otvoril a pozval ho dnu. Pripravil mu samé dobroty: Chlieb, víno, mäso, koláče... Aladár sa začal napchávať a dobrý Kráľ sa na neho pozeral s láskou.

„Čo sa na mňa tak čumíš?“spýtal sa ho nevľúdne zlodej.

„Pozerám sa a premýšľam, ako si prežil svoj život,“odpovedal pokojne Kráľ.

„Ale ty tomu nerozumieš. Bez peňazí sa žije ťažko,“kývol rukou Aladár a pokračoval v jedení. „No a čo, ukradol som peniaze starej babke. Ale nechcel som byť hladný. A potreboval som aj cigarety,“ priznával akoby len tak mimochodom.

 „Viem a potom tá babička skoro celý týždeň nemala čo jesť. Vzal si jej všetko, čo mala.“

„Ty  sa do toho  nestaraj. Ty si žiješ v prepychu!!!“ zamračil sa Aladár

„A nie je ti ľúto, že tá starká musela hladovať?“

„Nie! Urobil som to, aby som nebol hladný ja. A opakujem ti: T ty sa do toho nestaraj!“

Kráľ sa už ďalej nič nepýtal. Mlčal a premýšľal. Zato Aladár sa chlapil ďalšími svojimi skutkami. Nezabudol priznať, že sa vozil vo vlaku bez cestovného lístka, že ukradol zlatý šperk v obchode a  dievčatku, ktoré mamina poslala do obchodu vzal peňaženku a aj vetrovku, ktorú potom predal.

Keď dojedol, Kráľ vzal do ruky žezlo a vážne povedal. „Teraz ti dám na výber. Môžeš si vybrať tri kráľovstvá: To prvé je tmavé, ale každý je tam sám. A hlavne nikto sa do nikoho nestará. To druhé nie je ani veľmi radostné, ale ani celkom smutné a to tretie je anjelske.“

Zlodej Aladár dlho nepremýšľal, odkašľal si a odvrkol:„Do Anjelskeho nejdem tam by som musel robiť dobré skutky. Do toho stredného, tiež nie. Nepáči sa mi. Ja si vyberám to tretie.“ V tom zaznel gong a spoza dverí vyšli stráže. Zlodeja odviedli do jeho nového domu. Bol tam naozaj sám. A nikto sa o neho nestaral. Ani slnko do toho kráľovstva neposlalo hoci iba jeden lúč. A čoskoro mu začalo byť smutno, hrýzlo ho svedomie. No bolo už neskoro.

O niekoľko dní dostala pozvánku na obed s dobrým Kráľom starenka bývajúca pod lesom. Keď zabúchala na dvere, tie sa samé otvorili a ona zasadla k stolu.

„Nech sa páči, len jedz,“ponúkal ju Kráľ. „Počkaj, môj Kráľ. Naučila som sa, že jedlo máme požehnať, veď všetko je dar z neba.“

Postavila sa a poďakovala Bohu za hostinu. Potom rovnako ako zlodej hovorila Kráľovi o svojom živote. „Nuž Kráľ môj, nie vždy to bolo ľahké. Ale keď som si už nevedela rady, tak som sa modlila a Boh vždy pomohol. Mala som tri deti. Už sú veľké. Teraz mám desať vnúčat a pomáham im ako viem. Ľúbim ich. Vedia to a radi ku nám chodia... Sú to takí moji anjelici.“

„A čo tvoja suseda?“ spýtal sa Kráľ.

„Myslíš na Irenku? Ach zlatá to žena. Síce už nevidí a treba sa o ňu starať, ale za to je múdra. Nuž pomáhala som jej, ako som vládala. Teraz u nej býva syn a ten sa o ňu stará. No keď upečiem nejaký koláč, buď si istý, že zanesiem aj jej...“Kráľ prikývol a usmial sa. Babička pokojne a ticho jedla. Keď sa znova poďakovala Bohu za jedlo, pozrela sa na kráľa. „Ale ty si ma tu zavolal, pretože....?“

„Pretože ťa chcem odmeniť.“ zašepkal Kráľ. „Počul som o tebe veľa dobrého a tak ti chcem dať nový domov. Môžeš si vybrať kam chceš ísť...“ A prezradil jej tajomstvo o  troch kráľovstvách.

„A ty kde bývaš, môj Kráľu?“Spýtala sa starenka. „Ja mám svoj dom v Anjelskej zemi, alebo ak chceš, tak v Anjelskom kráľovstve.“

„Tak pokorne prosím, vezmi si tam aj mňa.“

Kráľ prikývol. Aj on si to myslel, že práve tam je babičkine miesto, veď všetkým pomáhala a jej srdce bolo plné lásky....

Zaznel gong a v sieni sa objavili dvaja anjeli. Vzali babičku a zaviedli ju do krajiny svetla.

Netrvalo dlho a Kráľ sediaci pri veľkej bráne znovu napísal pozvánku.

Tento krát pozval na obed Jana. Jano bol statný chlap, ale niektorí o ňom hovorili, že je hlúpy a lenivý. Keď dostal pozvánku od Kráľa, pozrel sa do kalendára. „Tak pozvanie mám už o dva mesiace,“ zašomral si len tak sám pre seba. „Za ten čas môžem urobiť veľa dobrých vecí.“

A tento raz neostalo iba pri slovách. Začal pracovať, zarobil peniaze a hneď ich aj vrátil ľuďom, od ktorých si ich pred tým požičal.

Nestihol vrátiť všetko, ale keď počul, ako ho chvália a hovoria, že sa z lenivca stal usilovný človek,  ťukal si prstom o čelo : „Ach jaj, ja hlúpy Jano, keby som bol vedel, že je to také pekné, robiť ľuďom radosť, tak by som bol s tým začal skôr.“

Nestihol napraviť všetky nedobré skutky, ktoré vyparatil, keď prišiel deň „D“. S malou dušou zaklopal na bránu.

Keď sa otvorili dvere, stál v nich múdry Kráľ a pozval ho dnu.

„Ako sa máš?“spýtal sa ho.

„Je mi smutno pán Kráľ. Viete, málo dobra som urobil. A ani to zlo, ktoré sa mi akosi podarilo vyparatiť, som nestihol odčiniť. Bol som lenivý, nepracoval som, iba som si požičiaval peniaze... ale keď prišlo vaše pozvanie...“vysvetľoval ešte skôr, ako si sadol k stolu.

„Len si sadni a pokojne sa najedz,“ povedal s úsmevom Kráľ a prikývol.

„Pán Kráľ, mne ani nechutí! Je mi to tak ľúto... Mohol som urobiť veľa dobrého, ale ja som nechcel. A potom som už nestihol.“Odložil svoj príbor a zahľadel sa do jeho tváre. Vôbec mu nevadilo, že sa mu po fúzoch i po brade kotúľajú slzy.

„Jano, ty nie si hlúpy. Si statočný,“zašepkal Kráľ... „a preto si môžeš vybrať jedno z troch kráľovstiev... Pozri sa von oknom.“

„Pán Kráľ, a prečo v tom pásikavom je studňa tak hlboko? A prečo sú tam ľudia rovnako ako ja trocha čistý a trocha nie? A ako sa dostanú k vode? Majú kopať novú studňu?“Vyzvedal sa Jano, keď počul o tomto čudesnom kráľovstve. V duchu sa rozhodol, že urobí všetko preto, aby obyvatelia tejto krajiny boli rovnako šťastní, ako tí, čo bývajú v  „Anjelskej zemi.“

„Nie. Kopanie im nepomôže. Títo ľudia môžu pomáhať tým, ktorí žijú za touto veľkou bránou. Ale sebe pomôcť  nemôžu. Musia čakať.“

„A na čo?“

„Na pomoc zo zeme. Na to, kým im ľudia pošlú vodu modlitieb, rosu obety alebo spomienky... A tak ich zachrániť.... Každá modlitba za ľudí z tohto kráľovstva ich očisťuje a v jeden deň sa budú môcť presťahovať...“Usmial sa Kráľ.

„Dúfam, že si aj na mňa spomenú. A že sa budú za mňa modliť... Aby sa moje šaty rýchle vyprali a mohol by som ísť tiež tam!“Vzdychol si smutne Jano a ukázal prstom na Anjelské kráľovstvo.

„Správne si si vybral,“ pokýval hlavou Kráľ. „Som si istý, že ti ľudia vyprosia čisté srdce a nové šaty a ty budeš môcť bývať medzi anjelmi... Buď trpezlivý... A nezabudni pomáhať tým dole.“

Jano pritakal. Vedel, že sa nemôže hneď presťahovať do Anjelskej zeme ale tešil sa, že raz sa tam určite dostane. Zatiaľ mu neostáva nič iné, iba túžiť....a čakať na pomoc od ľudí...

Dúfam, že na neho nezabudnú....

.................................................

Nuž moje milé deti, veľké, či malé.... teraz je ten čas, aby sme spolu odhalili tajomstvo „rozprávky – nerozprávkovej“ a začali pomáhať dušičkám....

Takže po prvé – Kráľ, je Boh ktorý si každého z nás v jeden deň povolá a pozve ho na hostinu – na osobný súd.

Po druhé: Nebude to on, kto nás odsúdi, ale nechá to na nás, aby sme sa rozhodli.... Ukáže nám len náš život, bohatý na dary, ktorý žijeme TU a TERAZ.

Po tretie: Ak sa dostaneme do stredného kráľovstva, máme veľkú výsadu: Môžeme pomáhať tým, čo sú na zemi... verím, že duše z očistca za nás orodujú a mám s nimi „nažité svoje.“ A veľmi sa teším... že im môžem pomáhať... už o niekoľko dní.... Teším sa, že im prinesiem vodu modlitieb, rosu obety.... Nech je tá „Anjelska zem“ značky „Nebo“ plnšie o tých, ktorí nám našepkajú, ako sa dostať tam hore – alebo lepšie, ako žiť to nebo už na tu na zemi.

Po štvrté: Verím, že ma v tom nenecháte samu

PS: Neviem, prečo som napísala vysvetlenie tohto príbehu... Keď som ho dnes v škole vyrozprávala prvákom, jednoducho ma zrušili:  „To si mala povedať hneď, že ten dobrý a milý Kráľ sa  volá Boh... A nemysli si, že sme takí hlúpi, my sme to aj tak tušili... “Nuž nemyslím.... začínam sa modliť.

napísal Marcela Bagínová

http://www.mojakomunita.sk/web/damiana.baginova/blog/-/blogs/dusickova-rozpravka-znacka%3A-nielen-pre-deti?p_p_auth=vLlnuV83

Muž zašepkal: „Bože, prehovor ku
mne.“ A zaspieval slávik.


Ale muž nepočul.





Tak muž zakričal: „Bože, prehovor
ku mne!“ A naprieč oblohou sa prevalil hrom a blesk.


Ale muž nepočúval.





Muž sa poobzeral a povedal:
„Bože, daj sa mi vidieť.“ A jasne sa rozžiarila hviezda.


Ale muž nevidel.



A muž zavolal: „Bože, ukáž mi
zázrak!“ A zrodil sa život.


Lenže muž si to nevšimol.





Ten muž v zúfalstve vykríkol:
„Dotkni sa ma, Bože, a daj mi poznať, že si tu!“ Na to sa Boh načiahol
a dotkol sa ho.


Ale muž zmietol motýľa a šiel
ďalej.





V tomto som našiel veľkú
upomienku, že Boh je vždy okolo nás v malých a jednoduchých veciach,
ktoré považujeme za samozrejmé. Dokonca i v našom elektronickom
veku... Takže by som chcel pridať ešte jedno:





Muž zavzlykal: „Bože, potrebujem
tvoju pomoc“ ...a on mu poslal priatela


Ale muž si ho nevšimal a plakal ďalej.....
1KOR 2,4





Dobrá správa je, že si milovaný. Neobídi
požehnanie len preto, že nie je zabalené spôsobom, aký očakávaš!

Poradové číslo 11 patrí aktuálnemu ročníku kampane Sviečka za nenarodené deti, ktorý prebieha počas októbra s vyvrcholením 2. novembra, a ktorým si každoročne uctievame pamiatku nenarodených detí, ktoré zomreli pri potrate.

Hlavnou myšlienkou projektu je spojiť spomienku na všetkých zosnulých so spomienkou na nenarodené deti, ktoré zomreli pri umelom alebo spontánnom potrate. Vonkajšími symbolmi spomienky sú horiaca svieca, ktorú môžeme 2. novembra večer zapáliť v oknách našich domovov a modlitba za úctu k životu.

Kampaň má pritom tri rozmery – duchovný, vzdelávací a praktický. V modlitbách chceme pamätať na zomrelých nenarodených detí,  i na tých, čo vykonávajú alebo aktívne podporujú umelé potraty. Milosrdenstvo a odpustenie sú cesta, ktorá je symbolom tohto duchovného rozmeru. Sprievodné aktivity tohto projektu sú spojené so šírením úcty k životu v každej jeho fáze - od počiatku až po prirodzenú smrť. Kampaň, organizovaná Fórom života a realizovaná v roku 2013 s podporou a požehnaním biskupov Slovenska, má okrem spomienky aj praktický rozmer.

S predajom sviečky, ktorú ponúka Fórum života, je spojená verejná zbierka, z ktorej výnos umožňuje počas celého nasledujúceho roka financovať konkrétne projekty a dôležité aktivity zamerané na ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a ľudskej dôstojnosti, podporu rodiny a ľudských práv, vzdelávanie, legislatívne a ďalšie zásadné kroky k tomu, aby téma života v našej spoločnosti nebola iba okrajovou záležitosťou.

Fórum života

S manželom sme 14 rokov  a máme 4 detičky, ktoré prišli na svet cisárskym rezom /bohužiaľ, vždy bol nejaký problém pri pôrode/ - bola som z toho veľmi nešťastná, ale už som to prijala ako fakt.
Teraz čakáme dvojičky ... Som už v 8 mesiaci a chystám sa ležať do nemocnice.
Mám veľký strach, že ďalšie tehotenstvo by som už asi neprežila /mám 35 rokov/. Doktori mi odporúčajú sterilizáciu, ale s tou musím súhlasiť ja. Už pri 4. dieťati na mňa pozerali či som normálna,
že sa nedávam podviazať. Doteraz sme praktizovali sympto-termálnu metódu, ale sme len ľudia ...
Chcem sa vás opýtať, či z morálneho, náboženského a zdravotného hľadiska mám právo sa dať sterilizovať?

Ďakujeme za dôveru, s ktorou ste sa na nás obrátili. Hneď na začiatku Vás chcem popriať pokojný zvyšok tehotenstva a aby sa detičky narodili v poriadku.Verím, že Boh je pánom života a keď sa on rozhodol Vám ďalšie deti zveriť, dôveruje Vám.
Konkrétne k Vašej otázke sterilizácie: Pýtate sa na hľadisko morálne, náboženské a zdravotné. Náboženské je podriadené v tejto oblasti mravnému: totiž morálka (etika) hovorí o tom, čo je objektívne dobré a zlé. Napríklad krádež je zlá, preto ju Cirkev zakazuje. Ale nie je to opačne: žeby krádež bola preto zlá, lebo je to v Desatore. To, že už spomínaná krádež je zlá, sa dá logicky zdôvodniť: nik nemá právo obrať druhého človeka o jeho majetok.
Pokiaľ ide o hľadisko zdravotné, tiež musí byť podriadené dobru, mravnosti. Znovu si pomôžem príkladom: ak má niekto takú otravu krvi na ruke, že je potrebné mu ju amputovať, je lepšie prísť len o ruku, ako prísť o život. Ale ak by mal človek tú ruku iba zranenú, a bolo by možné ju liečiť, bolo by neetické (a zo zdravotného hľadiska nerozumné) tú ruku amputovať a neliečiť.

Tento širší úvod som napísala preto, aby som mohla ľahšie priblížiť, ako je toto všetko poprepájané v otázke sterilizácie.
Sterilizácia ako taká je zmrzačenie človeka, lebo ide o poškodenie psychofyzickej integrity ľudskej osoby. Pod týmto pojmom sa chápe odstránenie nejakého orgánu alebo jeho časti, alebo spôsobenie jeho funkčnej nedostatočnosti. Zmrzačenie teda v širšom zmysle spočíva v pozbavení nejakej funkcie, ktorú vykonáva niektorý orgán.
Z morálneho hľadiska však rozlišujeme cieľ a okolnosti zmrzačenia. Morálne akceptovateľné vo vzťahu k dobru osoby je ospravedlniteľné terapeutické zmrzačenie (sterilizácia) – aby sa zachránil život organizmu. Je to napr. odstránenie orgánu postihnutého gangrénou alebo rakovinou, amputácia chodidla a pod. Tu je úmysel chrániť zdravie pacienta.
Morálne neakceptovateľné sú však druhy zmrzačenia agresívne (z pomsty, zastrašovania a pod.), z trestu (napr. odťatie ruky zlodejom) a zmrzačenie antiprokreatívne – t.j. odstránenie maternice a vazektómia za účelom neplodnosti.
Rozlišujeme sterilizáciu priamu a nepriamu:
Priama sterilizácia sa vykonáva preto, aby človek - subjekt (či muž alebo žena) bol neplodný a to je v protiklade s integritou a dôstojnosťou ľudskej osoby. Ľudská plodnosť nie je totiž iba nejaký jednoduchý biologický fakt, ale je symbolom, vyjadrením a prejavom celkovej plodnosti osoby v jej jednote tela a duše.
Nepriama sterilizácia má za cieľ prostredníctvom terapeutického zákroku zachrániť život alebo zdravie (napr. pri rakovinových nádoroch, pri nebezpečenstve vnútromaternicového krvácania, pri rakovine prsníka...). Lekár sleduje priamo terapeutický cieľ a sterilizácia je nepriamym efektom medicínskeho zákroku, teda nie je priamo chcená. Musí však byť zachovaná proporcionalita medzi zlom, ktorému sa chceme vyhnúť, a nechceným zlom, vyplývajúcim zo zákroku – neplodnosťou.
Vo Vašom prípade by šlo o sterilizáciu priamu (antiprokreatívnu) a nie je ju možné považovať za „terapeutickú“ - nič by sa ňou vo Vašom tele neliečilo. Totiž Vám ženské orgány – či už maternica, vaječníky alebo vajcovody nespôsobujú samy osebe ohrozenie života, nie je potrebné ich odstraňovať alebo urobiť nefunkčnými. Ohrozenie života by vám potenciálne mohlo priniesť ďalšie tehotenstvo.
Preto keď hľadáme prostriedky, ako tehotenstvu predísť, musíme rozlišovať, ktoré z možných prostriedkov a spôsob sú morálne dobré a ktoré nie (to je to hľadisko etické).
Rozumiem, že Váš úmysel je dobrý – chcete byť zodpovední za zdravie, za rodinu, deti, ktoré Vám Boh už zveril. Ale samotný cieľ, ani úmysel nestačí na to, aby „posvätil“ prostriedky – tu konkrétne priamu sterilizáciu. Vo Vašom prípade by bola sterilizácia v podstate chirurgickou antikoncepciou. A nik Vám v Cirkvi nemôže udeliť „výnimku“, aby ste mohli používať nejakú formu antikoncepcie – a to jednoducho preto, lebo nik nemá kompetenciu na to, aby určoval, čo je dobré a čo zlé. Používanie antikoncepcie je mravným zlom – človek vedome chce urobiť pohlavný akt neplodným, „sterilizovaným“. Preto aj keby ste boli v akejkoľvek ťažkej situácii, ani vtedy nik nemôže povedať, že vo Vašom prípade sa zlo „prerobí“ na dobro.
Snaha o predchádzanie tehotenstvu z objektívneho dôvodu nie je zlá. Vo Vašom prípade táto snaha je oprávnená.. PPR – ako orientácia vo vlastnej plodnosti – je prostriedkom mravne dobrým (teraz nehodnotím efektívnosť). PPR nie je „prirodzenou antikoncepciou“ a jeho podstata je úplne iná. Myslím, že je tu vhodné ešte napísať niečo k antikoncepcii ako takej (lebo sa týka aj jej chirurgického spôsobu pri priamej sterilizácii.)
Nielen manželia so zdravotnými dôvodmi, ale aj mnohí iní sa nachádzajú v podobnej situácii, samozrejme, každý pár je individuálny. Je veľa takých, ktorí by ochotne prijali viac detí, keby mali lepšie bytové podmienky, iní zas cítia, že nemajú síl pozývať viac detí do svojho života, než majú momentálne alebo sú už vo vyššom veku, kedy sa už necítia na to, aby vzali zodpovednosť za ďalšie deti, ale ešte plodní sú, iní majú možno postihnuté deti a pod. Títo všetci sa spoločne dostanú v určitom bode svojho manželského života pred otázku: Ako máme žiť, ak nechceme hrešiť, ale zároveň si chceme svoju lásku prejavovať aj manželským spojením?
Dávať si tieto otázky je prejavom zodpovednosti za rodinu, ku ktorej Cirkev manželov vyzýva. V encyklike Humanae vitae Cirkev manželom hovorí, že majú zvážiť svoje podmienky a možnosti – fyzické, ekonomické, sociálne... Majú mať na pamäti dobro detí – aj tých, ktoré sa narodili, aj tých, ktoré sa môžu narodiť.
Takže v tomto kontexte je aj Vaše súčasné rozhodnutie predchádzať tehotenstvu objektívne a zodpovedné (nazývame ho „spravodlivým“ dôvodom).
Ďalším krokom v rozhodovaní je otázka, ako tento spravodlivý a dobrý cieľ dosiahnuť. Mnohí vedia, že Cirkev antikoncepciu nepripúšťa, ale málokto vie (aj z katolíkov), prečo.
Z Vašich slov predpokladám, že ste veriaca. Preto Vám iste nebude vzdialený pohľad na samotnú podstatu sviatostného manželstva.
Manželstvo ste uzavreli manželskou zmluvou. Tá predelila váš život – vzájomne ste sa jeden druhému sľúbili odovzdať a prijať. Slovami manželského súhlasu ste vyjadrili vôľu žiť vo vzájomnej jednote, a ochotu prijať sa navzájom ako potenciálni rodičia. Manželský sľub teda má význam jednoty a vzájomnej plodnosti, pretože manželstvo je logicky uzatvárané ako základ možnej budúcej rodiny.
Preto až od chvíle vyjadrenia manželského súhlasu majú muž a žena právo na manželský akt. Manželským spojením vyjadrujú v telesnej rovine to, čo vyjadrili v rovine duchovnej – to, čo povedali svojou vôľou, svojimi ústami slobodne a úprimne pri sobáši. Keď túto istú skutočnosť vyjadria svojím telom (pretože človek je ako osoba jednotou tela a duše – nie sme netelesné bytosti, ani nie sme len živočíchy), manželstvo je nielen platne uzavreté, ale aj „dokonané“ a od tejto chvíle aj nerozlučiteľné. Potom každý manželský akt má byť vždy potvrdením manželskej zmluvy, tej sebadarujúcej lásky, ktorú ste si sľúbili.
Katolíckym manželom, ktorí pristupujú k sviatostiam, môže pomôcť aj paralela s Eucharistiou. Manželstvo sa nazýva sviatosťou Ženícha a nevesty – a vzťah Krista a Cirkvi je obrazom manželstva. Keď Kristus za nás vydal svoje telo, pri poslednej večeri hovori: Vezmite, jedzte.. toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás...“. Keby on svoju obetu neuskutočnil a zostalo by iba pri slovách, aký by mali slová význam? On to, čo povedal, aj urobil. Keď nám kňaz pri sv. prijímaní ukazuje hostiu a hovorí: „telo Kristovo“ - nehovorí len „duša Kristova“, aj keď, samozrejme, je v hostii Kristus prítomný aj s telom a božskou dušou.
Akt, ktorý by ste mali, keby ste sa dali vedome sterilizovať práve z dôvodu, aby ste zneplodnili vaše manželské spojenie, by potom síce bol akt sexuálnej aktivity, ale v nijakom prípade to nie je „manželský akt“. Neobsahuje totiž ten prokreatívny význam. Manželský akt musí mať vždy tieto dva významy – ak sa zruší jeden význam, ruší sa automaticky aj druhý. Prokreatívny (plodivý) význam nie je totožný s plodivou funkciou: tento význam má manželské spojenie vždy vtedy, keď je uskutočnené takým spôsobom, akým sa zvyčajne odovzdáva život – a to pri priamej sterilizácii nie je. (Pri sterilizácii nepriamej – keby Vám napr. odstránili maternicu kvôli nejakému nádoru a pod., by bola neplodnosť nechceným dôsledkom, a vtedy nemá vplyv na ten prokreatívny význam manželského spojenia. Prokreatívny význam manželského aktu je vylúčený len priamym zásahom s cieľom zneplodniť manželské spojenie).
Cirkev nás učí (a v spomínanej encyklike opakuje), že každé manželské spojenie si má zachovať oba svoje významy – význam zjednocujúci a plodivý. Zjednocujúci význam má vtedy, ak symbolizuje jednotu manželov na duchovnej úrovni a plodivý vtedy, ak nie je úmyselne daný styk zásahom človeka zneplodnený, povedali by sme sterilizovaný. Len vtedy, ak je manželský akt takýto, je prejavom skutočnej lásky a znovuobnovením manželského sľubu – prijatím aj odovzdaním sa svojmu manželovi, manželke. Len vtedy je pravým sebadarovaním.
Keďže každá antikoncepcia (tak hormonálna, ako aj chirurgická (priama sterilizácia), bariérová (kondómy, pesar) alebo behaviorálna – prerušovaný styk) má svoj cieľ práve v tom, aby urobila daný pohlavný styk spoľahlivo neplodným, je v priamom rozpore s manželským sľubom a sebadarovaním. (Viac o rozdiele medzi antikoncepciou a PPR sa môžete dočítať v brožúrke Boh za dverami manželskej spálne, ktorá nedávno vyšla v edícii Viera do vrecka vo vydavateľstve Don Bosco. LPP ju má tiež v ponuke). Výnimky v tejto oblasti neexistujú – to totiž nie je vecou dohody v Cirkvi. Ona to neurčila, ona len rozlišuje a označuje, čo je dobré a čo je zlé, aby sme si mohli správne formovať svedomie.
Znovu sa vrátim k príkladu s krádežou: kradnúť bude vždy zlé, aj keby sa celý parlament dohodol, že nie. A rovnako nemôžu byť výnimky, ktoré by prerobili krádež na „dobrú“, ani také, ako napr. keď by niekto povedal: ja teraz žijem len z podpory, len zo sociálnych dávok, stratil som prácu, to ani mne nedovolíte kradnúť? Veď aspoň v Tescu, inde nie..“
Niekedy ľudí mýli aj to, že plodivý význam manželského aktu považujú za plodivú funkciu. Nie, nemusíme mať úmysel dieťa splodiť, je celkom čestné a v poriadku, ak nemáme úmysel dieťa splodiť pre nejaký spravodlivý dôvod (ako už napr. vyššie uvedené). Pre zachovanie plodivého významu postačí to, že úmyselne svoj pohlavný manželský život nezneplodňujeme a nijako nezasahujeme do prirodzeného poriadku stvorenia. Ale ak by predsa k neplánovanému tehotenstvu prišlo (nič okrem úplnej zdržanlivosti alebo kastrácie nie je 100 %), sme ochotní dieťa prijať.
Ešte by som sa rada vyjadrila k spoľahlivosti metód na predchádzanie počatia. Ani sterilizácia by Vám nezaručila 100 % efektivitu, tú má len absolútna zdržanlivosť alebo kastrácia.
Medzi ľuďmi býva na prvom mieste kritizovaná nespoľahlivosť PPR, hoci spoľahlivosť prirodzených metód – konkrétne STM sa pri správnom používaní vyrovná spoľahlivosti hormonálnej antikoncepcie. (V svetovom odborom zdravotníckom časopise Human Reproduction bola uvedená nedávna štúdia o efektivite symptotermálnej metódy – je o nej informácia aj na stránke LPP. V súčasnosti sa stále viac výskum zameriava na PPR, hoci ho nemotivujú náboženské dôvody, ale najmä zdravotné. Aj spomínaná štúdia bola financovaná nemeckou vládou, prebiehala pod dohľadom univerzitných lekárov a svojím rozsahom a dĺžkou trvania asi nemá obdobu – 20 rokov, 900 párov.)
Problémom však býva práve to „správne používanie“. Vy píšete, že používate symptotrermálnu metódu. Neviem, či ste absolvovali kurz, či ste využili poradenstvo LPP , či máte vhodnú literatúru a pod. Nezriedka sa totiž môžeme stretnúť s prípadmi veľmi svojráznych metód, ktoré sú poskladané z rôznych rád a skúseností. Nie všetci, ktorí tvrdia, že poznajú a používajú PPR, túto metódu správne pochopili alebo aplikovali.
Stále máte možnosť využiť poradenstvo a sprevádzanie STM – či už telefonicky alebo cez emailovú adresu, alebo cez poradňu STM na našej stránke. (Kurz STM má jedno zo stretnutí venované aj návratu plodnosti po pôrode).
Vo Vašej situácii by sme Vám odporúčali používať symptotermálnu metódu s použitím konzervatívnejších – prísnejších – pravidiel (v praxi to značí využívať na manželské spojenie len obdobie poovulačnej neplodnosti). Prijatie týchto pravidiel znamená prijať do života možno viac zdržanlivosti, ale rozhodne nevyžaduje absolútnu zdržanlivosť.
A ešte pár slov k zdržanlivosti: zdržanlivosť sama osebe nie je zlom. Abstinencia môže byť prejavom zrelej lásky a úcty k partnerovi, i k Bohu. Poukazuje na schopnosť sebaovládania a na to, že naše manželstvo nestojí na sexe. Mnoho starších manželov sa sexu dobrovoľne vzdáva. A snáď v každom manželstve nastane situácia, kedy sú vážne a spravodlivé dôvody zdržať sa pohlavného styku na čas niekoľkých týždňov či mesiacov. Takéto obdobia sú bezosporu náročné. Ale paradoxne môžu manželstvo posilniť, pokiaľ ho obaja partneri dobrovoľne príjmu a rozvíjajú vzťah inými spôsobmi.
Odpoveď nebola stručná, ale veľmi mi záležalo na tom, aby ste mali komplexný pohľad na celú túto problematiku. V Lige pár páru sa snažíme naozaj úprimne pomôcť manželom v orientácii podľa mravných noriem. Mravné normy chránia určité hodnoty, a keď ich sprostredkúvame ľuďom, snažíme sa chrániť tým aj ich vlastné dobro. Totiž, ak je niečo proti morálke, je to zlé nie preto, že to nejaká abstraktná norma zakazuje, ale preto, že je to niečo, čo škodí človeku samotnému. Je to skutok vnútorne zlý, tj. tomu, kto si ho zvolí, škodí na tele i na duši. A to aj v prípade, keby sa pre takýto skutok rozhodol z nevedomosti (vtedy síce nemá vinu, ale to zlo a jeho následky pôsobia a zraňujú.)
Prajem Vám múdrosť Ducha svätého do Vašich rozhodnutí a ešte raz pokojné tehotenstvo.
Budem na Vás myslieť v modlitbe, osobitne na budúci týždeň, keď pôjdem do Magenty, kde žila sv. Gianna Beretta Molla, ktorá je patrónkou manželiek a matiek s rizikovým tehotenstvom. Nech Vás Pán sprevádza a žehná,

Schindlerová Mária, etická poradňa LPP.

http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=598:sterilizacia-po-porodoch-sekciou-mam-na-nu-pravo&catid=16015&Itemid=414

Premýšľam ako sa môže stať z červenej nitky okultný predmet ...stačí ak spojí nejaký Michael Berg pár známych celebrít do viery v istú starú židovskú sektu a máme tu novodobý módny ale žiaľ i "duchovný" hit..."duchovný" však v negatívnom slova zmysle nakoľko vlastnenie okultných predmetov (čo kabala náramok rozhodne je) a viera v ich moc otvára jednotlivca práve pôsobeniu zlého v jeho živote a potom mu už nepomôže ani červená nitka ani zariekanie ani žiadne podobné bludné praktiky...
Boh je len jeden a on sa nenechá posmievať...viera v ezoteriku a okultizmus je veľmi striktne v odpore s Bohom a požehnaním do života...hrajeme sa pokým sa nepopálime no potom neplačme, že po popálení ostávajú rany...

NENOSÍM ČERVENÝ NÁRAMOK na ochranu pred Zlým, lebo môj Pán je môj Ochranca a Osloboditeľ a On už zvíťazil nad každým Zlom svojou smrťou a zmŕtvychvstaním !

A preto V TOMTO PRÍPADE MI VOBEC NEVADÍ ŽE bez červeného náramku NIE SOM IN !!!

...možno práve tým som viac IN ako by ste mohli čakať ;)

...a tá koláž obrázkov pod žurnálom mala vyjadriť to že viera v nosenie červených náramkov nekorešponduje s vierou v Boha...mnohí ľudia žiaľ mylne o sebe hovoria že veria v Boha ako všemocného stvoriteľa, nášho nebeského otca a podobne a zároveň žijú plný klamstiev o magických náramkoch, kameňoch a podobnom...jednoducho, že svoj život orientujú skôr na to ako SA zachrániť než aby skutočne žili to že ak je ich Boh taký milujúci, starostlivý a hlavne všemocný prečo teda svoju vieru vkladajú skôr v stvorené veci ako v Neho? Opakujem hovorím o veriacich ľuďoch.

Budem úprimná a poviem pravdu že ma to mrzí...lebo toto všetko hlása veľmi silná sekta menom NEW AGE a je to deštruktívne presne tak ako deštruktívne k malým deťom a ženám sa chovajú guru tej sekty. Hnutie kabala a viera v silu magických predmetov a podobne pod NEW AGE spadá a vlastne ju tým ľudia dosť podporujú. Žiaľ je to o neinformovanosti ľudí ktorý dajú súhlas s takým niečim, ale kto chce ten si zistí info o New age a ich praktikách vymývania mozgu. Sekta je veľmi nebezpečná vec a od oficiálnej hociakej inej cirkvi sa líši tým že sa v nej vyskytujú prejavy ktoré postupne ničia psychiku členov a napokon celú ich osobnosť. Potom takýchto ľudí dávajú dokopy psychológovia skrze individuálnu interveciu a je to dosť dlhý proces. Poviem len toľko...tento žurnál chcel povedať, že je dôležité zisťovať pravdu skôr ako s niečim súhlasím....lebo inak to môže mať negatívny dopad na náš život...hoci aj po kvapkách...

Nechcela som tým povedať uverte v to čo ja a hotovo...nie...chcela som tým povedať hľadajte pravdu a tá vás vyslobodí...je veľa pravdivých dokumentov o hnutí New age a aj o kabale...dá sa o tom informovať v rôznych vedeckých literatúrach a podobne...len nesúhlasme slepo s niečim len preto, že nám to podsúva "holyvúd" alebo nejaké celebrity ktorých životy sú často žiaľ v procese rozkladu :( ...takže tak...

Ďakujem aj tak každému z vás za reakcie vo fóre 🙂 a ďakujem aj ľuďom ktorý mi za ten čas ktorý tu tento žurnál je napísali osobné správy a povzbudenia do toho, že som sa verejne vyjadrila...Nechcela som nikoho ani pohoršiť ani ponížiť...snažila som sa len vniesť otáznik medzi to čo sme možno tak samozrejme a automaticky infiltrovali už aj do našej módy ... prajem všetkým pekný večer 🙂

S pozdravom MarTinka qTinka ;)

http://www.sashe.sk/Qtinka/journal/o-tom-preco-nenosim-cerveny-naramok

Čo je psychická manipulácia?

Je to ovládanie ľudí bez ich vedomia, často na ich škodu. Sekty používajú kontrolu myslenia, čiže manipuláciu ľudí pomocou psychologických techník (tie vznikli v rámci psychoterapie s cieľom pomôcť pacientom, avšak v sektách sa zneužívajú tak, že ľuďom škodia), aby verbovali a udržali členov v sekte. Ani jeden človek skutočne podrobený psychickej manipulácii si to nikdy neuvedomoval, ani tomu neveril. Tí, ktorí boli podrobení kontrole myslenia, zvyčajne vášnivo bránia svojho manipulátora vyhlasujúc, že on im jednoducho ukázal svetlo... Alebo ich zázračne premenil.

Charakteristickou črtou stretnutí, na ktorých dochádza k psychickej manipulácii ľudí, je, že sa konajú na miestach, kde sú účastníci izolovaní od vonkajšieho sveta bez možnosti odísť v ľubovoľnej chvíli domov. Program je zostavený tak, aby spôsobil fyzickú a psychickú únavu. Dosahuje sa to spravidla dlhými hodinami prednášok, počas ktorých účastníci nemajú možnosť relaxovať či premyslieť si to, čoho sú účastníkmi. V metódach „obracania na pravú vieru" zohráva dôležitú úlohu zavedenie žargónu - nových termínov, ktoré majú význam len pre zasvätených a sú nezrozumiteľné pre tých „zvonku".

Nadobudnutie kontroly nad mysľou človeka, čiže psychická manipulácia, prebieha v troch etapách:

> zníženie bdelosti - nervový systém prestáva riadne fungovať, človek čoraz ťažšie rozlišuje medzi fantáziou a skutočnosťou. Medzi techniky udržujúce dysfunkciu nervového systému patrí diéta založená najmä na zelenine a ovocí s vynechaním alebo vážnym obmedzením múčnych jedál, orechov, semien, mliečnych výrobkov, rýb a mäsa; ďalej bombardovanie intenzívnymi zážitkami, obmedzenie spánku, maximálne zorganizovanie dňa, aby neostal čas na relaxáciu a zamyslenie. V tejto etape nastupuje aj tzv. bombardovanie láskou - darčekmi, komplimentmi, pozornosťou. Takisto je dôležité udržovanie obetí v stave ustavičnej exaltácie, nadšenia, poskytovanie extrémne silných emocionálnych zážitkov;

> psychická dezorientácia, programové vnášanie nepokoja - keď sa bdelosť zníži, obeť je podrobená silnej indoktrinácii. V tejto etape je zasypaná prílevom nových informácií, odporúčanej literatúry, skupinových diskusií, rozhovorov s jednotlivými členmi skupiny. Často sa tu prelína ilúzia so skutočnosťou a človek je schopný ľahko prijímať zvrátenú logiku;

> človek prestáva samostatne myslieť - používajú sa pritom techniky redukcie myslenia. Techniky zmenených stavov vedomia spočiatku prinášajú pokoj, pretože zamestnávajú myseľ niečím jednoduchým (napr. opakovaním mantry), na čo možno sústrediť pozornosť. Stále opakovanie mantry spôsobuje
pocit excitácie a nakoniec halucinácie. Výsledkom zredukovaného myslenia je vzďaľovanie sa od všetkého a odvrátenie sa od všetkých okrem tých, ktorých označia manipulátori. Niekedy manipulátori ponechajú určitý priestor na relatívnu slobodu, napríklad dovolia pokračovať v štúdiu, v zamestnaní. Obrovské percento aktivity človeka sa však koncentruje na konanie v prospech sekty. Dôležité je uvedomiť si, že keď sa účastníkom navrhuje redukcia myslenia a techniky, ktoré to majú napomáhať, hovorí sa im, že tým konaním veľa získajú - napríklad nájdu osvietenie.
Jednou z metód, ktoré sa používajú na redukciu myslenia, je aj meditácia. Ak človek strávi denne pol hodiny až hodinu v meditácii, je veľmi pravdepodobné, že po niekoľkých týždňoch nebude už schopný vrátiť sa k plnému vedomiu (hladine beta predstavujúcej plné vedomie, bdelosť, myslenie, riešenie problémov, pozorné počúvanie, učenie s porozumením, normálny život). Zostane v zafixovanej hladine alfa tak dlho, kým bude pestovať meditáciu. Hoci to môže byť užitočné, hlavným výsledkom je redukcia myslenia. A obzvlášť, ak praktizuje meditáciu v nadmiere, spôsobuje, že jeho myšlienky začnú postupne zanikať.

Niektoré skupiny to pokladajú za nirvánu, to je však podvod a lož. Väčšina takto meditujúcich ľudí má problémy so sústredením, duševná práca od nich vyžaduje väčšiu námahu, hoci si to často sami nepriznajú. Zmenené stavy vedomia spôsobujú, že človek sa stáva poddajnejší. Od poslucháčov sa vyžaduje, aby neanalyzovali slová, ale dovolili im vstupovať „rovno do srdca", čiže priamo do podvedomia. To spôsobuje, že človek prijíma za svoje a za pravdivé také idey, s ktorými - keby ich vedome analyzoval - by inak nesúhlasil.

Takýchto techník je množstvo. Tie však, čo sú tu načrtnuté, vysvetľujú, prečo každý človek môže byť potenciálne ovplyvnený pôsobením siekt.

KTO SA MÔŽE STAŤ OBEŤOU SEKTY?

Odpoveď znie: KAŽDÝ. Je to preto, lebo:

1. sekty používajú nemorálne metódy psychickej manipulácie;
2. v sektách existuje zásada „svätého klamstva" s cieľom získať nových členov, čiže zásada, že účel svätí prostriedky. Takto sa aj ateista môže dostať do náboženskej sekty, lebo ho oklamú, že to nie je „svetonázorová ani náboženská filozofia", ale práve ich učenie predstavuje „nadhľad nad všetkými náboženstvami a svetonázormi".
Vo chvíli, keď spoznáva túto filozofiu natoľko, že by si mohol všimnúť viaceré náboženské dogmy, ktoré obsahuje, jeho myslenie je už do takej miery kontrolované, že tomu nevenuje pozornosť;
3. sekty brzdia a odmietajú individualitu človeka; spôsobujú, že ich členovia sa v rámci nej už nerozvíjajú tak ako „na slobode", preto sa sekty orientujú nielen na mladých tínedžerov, ale aj na kvalifikovaných a schopných odborníkov;
4. ľudia sa do siekt získavajú najčastejšie pod maskou ambivalentných činností, ako napríklad sponzorované štúdiá podľa záujmov obete – sú však spojené so silnou indoktrináciou; ideologicky ambivalentné prednášky, do ktorých je vpašovaný svetonázor sekty; pseudopsychologické cvičenia – interpersonálne cvičenia a cvičenia zamerané na vnímavosť atď. Preto treba vždy skúmať, či reklamovaný kurz vedú diplomovaní psychológovia alebo amatéri (sektári), a z akej organizácie pochádzajú.

Definícia sekty

Fenomén siekt sa dostal do popredia počas 20. storočia, hoci je oveľa starší. Nájsť najlepšiu definíciu nie je jednoduché. Tieto hnutia totiž vznikajú v rôznorodých kultúrach a často sa skrývajú za rôzne ideológie a náboženstvá. Niekedy aj hlavné náboženstvá sú svedkami toho, ako sa z nich vyčlení istá skupina veriacich a vytvoria spoločenstvo, ktoré sa časom zmení na sektu.

Slovo sekta pochádza z latinského secta (smer), ktoré je odvodené zo slova sequi (nasledovať) a pôvodne označovalo nové náboženstvo a hnutie, či už vzniklo samo alebo odlúčením sa od niektorej náboženskej skupiny. Aj mnohé z etablovaných náboženstiev, boli pôvodne označené ako sekta. Židia týmto slovom označili dokonca aj kresťanstvo (Sk 28, 22). Neskôr sa začal meniť význam tohoto slova a používal sa na označenie nových náboženstiev ale aj komunít, ktorých metódy boli nebezpečné a násilné. Dnes má toto slovo v kresťanstve, židovstve a islame negatívny pejoratívny, zatiaľ čo v budhizme alebo v Japonsku neutrálny význam. Aj preto odborníci hľadajú nové pojmy, ktoré by pomohli rozlíšiť hranice medzi náboženstvom a sektou.

V prípade, že vznikne nové náboženstvo alebo keď sa časť veriacich oddelí od svojej komunity, odporúča sa pojem: nové náboženstvo, nové náboženské hnutie; ak to nemá kresťanský podklad, tak aj: alternatívne náboženstvo a alternatívne náboženské hnutie; tam kde sú tendencie: autoritatívnosť, uzavretosť, fanatizmus, neznášanlivosť, či selekcia informácií, používa sa označenie: autoritatívna, uzavretá, neznášanlivá náboženská spoločnosť/skupina; a tam, kde sú znaky škodlivosti voči členom: psychologická manipulácia, deštrukcia, násilnosti, prípadne sklony k agresii (vražda, samovražda), používa sa označenie: deštruktívna, škodlivá, nebezpečná, zločinná skupina/spoločnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené členenie, by sa slovo sekta malo používať na posledné dve menované skupiny. Je dôležité, aby sa pod slovom sekta myslelo niečo negatívne a aby nebolo zneužívané automaticky na zaškatuľkovanie niečoho nového, ale len na označenie niečoho, čo je deštruktívne. Netreba zabúdať, že aj sekta môže prejsť vývojom a zrieknúť sa všetkých metód, pre ktoré bola označená ako sekta a etablovať sa ako tradičné náboženstvo (tento titul by však nemala získať, ak sa nepostaví čelom k svojej násilnej minulosti), na druhej strane aj vo vnútri tradičných náboženstiev, môže niektoré spoločenstvo vykazovať sektárske znaky a praktiky.

Vo všeobecnosti sa ako sekta označuje: „manipulatívna, totalitná, autoritárska skupina alebo spoločenstvo, so škodlivým, deštruktívnym vplyvom na integritu a identitu človeka." Sekty môžeme ďalej rozlišovať podľa prístupu k svetu na: odmietajúce svet, prijímajúce svet a prispôsobujúce sa svetu. Ďalšie delenie siekt je podľa ich cieľa:
náboženské (hnutie Hare Krišna, Mormoni, Šrí Činmoj, Scientologická cirkev),
politické - odvolávajú sa na univerzálne platné myšlienky: boj proti komunizmu, ekológia, svetový mier... (Európska robotnícka strana, Transcedentálna meditácia, Óm Šinrikjó), psychoterapeuticko-výchovné - ponúkajú testy osobnosti a sebazdokonaľovacie kurzy (New Age, reiki)
a komerčné - základom je zisk (Herbalife, Amway international).

Podľa občianskeho združenia Integra - centra prevencie v oblasti siekt, možno najčastejšie pri sektách rozlíšiť tri štruktúry:
systém pyramídy - hierarchie (čím ste vyššie, tým máte viac výhod), systém pavučiny - tvorený viacerými pyramídami (tento je veľmi nebezpečný, pretože rozloženie jednej pyramídy, neznamená zánik sekty, ako celku) a systém hviezdy - jadrom je guru (tento systém sa uplatňuje pri vzniku sekty). Ak je sekta riadená autoritatívne a ničí identitu jedinca, hovorí sa o deštruktívnych sektách. V prípade, že sekta kladie väčší dôraz na vonkajšie rituály, používa sa aj termín kult. A o zhubných kultoch a sektách sa hovorí v kontexte hromadných samovrážd a vrážd, pričom ich počet v rokoch 1970 - 2000 dosiahol podľa odhadov číslo 2066. Toto číslo však odhaľuje len počet prípadov, kedy bola dokázaná priama súvislosť so sektou alebo kultom.

Kým zo začiatku boli sekty hrozbou pre hlavné náboženstvá (keď sa skrývali za niektoré z náboženstiev, alebo sa z niektorého náboženstva odčlenili, no navonok vystupovali pod jeho menom), dnes vďaka narastajúcemu počtu členov ale aj radikálnym postojom, ohrozujú samotnú spoločnosť.

V strednej Európe pôsobí okolo 600 siekt, vo svete ich počet dosahuje niekoľko tisíc. Niektoré pramene uvádzajú číslo 12 000. K najznámejším sektám patria: cirkev zjednotenia (munisti), hnutie Hare Krišna, cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní (mormoni), Scientologická cirkev (dianetika), Šrí Činmoj, Transcedentálna meditácia, hnutie Grálu, New Age, Psychotronika, Raëliánske hnutie, Satanizmus, Silvova metóda, svedkovia Jehovovi, rodina lásky (Deti Božie), Reiki, Óm Šinrikjó a Herbalife.

Na Slovensku pôsobí približne 40 siekt. K najznámejším patria: Svedkovia Jehovovi, hnutie Hare Krišna, cirkev zjednotenia, Scientologická cirkev (munisti), cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní (mormoni), hnutie Grálu, Šrí Činmoj, Sahája jóga, Slobodná ľudová misia, Beňovci a i..

AMWAY - cesta do záhuby

Od novembra 1994 sa po celom Slovensku lavínovite začalo šíriť atypické podnikanie Amway. Možno už mnohých z vás oslovili priatelia či známi, alebo elegantne oblečení neznámi ľudia, v mnohom pripomínajúci Svedkov Jehovových, ktorí vám však neponúkali „Strážnu vežu“, ale „super ekologicky nezávadné“ čistiace prostriedky a kozmetické výrobky a s nadšením vám hovorili o svojom novom „súkromnom podnikaní“, ktoré im pomáha riešiť ťažkú finančnú situáciu dnešnej doby. Pretože v prípade Amway ani z ďaleka nejde o nevinné podnikanie, treba vedieť, čo Amway v skutočnosti je a aké ciele sleduje.

Vznik Amway Na seminároch Amway sa môžete dozvedieťo tom, ako sa „od skromných začiatkov na opustenej čerpacej stanici v roku 1959 sen spoluzakladateľov Richarda De Vosa a Jay Van Andela stal skutočnosťou a Amway sa stala jednou z najväčších a najúspešnejších spoločností priameho predaja na svete“.

Dnes má firma Amway, ktorá sídli v USA (v meste Ada, v štáte Michigan), 10

000 platených zamestnancov a viac než 2 milióny distributérov, ktorých riadia

pobočky Amway zriadené dnes už v takmer 70 krajinách sveta.Slovensko sa zapojilo do spolupráce s kooperáciou Amway ako 64. krajina v

novembri 1994. Amway má dnes už i na Slovensku veľké množstvo distributérov. Sídlo slovenskej pobočky (tzv. Amway Slovakia s.r.o.) je v Bratislave. Firma má na Slovensku zriadené 3 veľkosklady svojich výrobkov,a to v Bratislave, v Košiciach a v Banskej Bystrici.Princíp podnikania Amway

V Amway ide o atypický obchod. Využíva systém tzv. network marketingu

(sieťový systém), od výrobcu cez jeden veľkosklad.Vyradená je teda celá maloobchodná sieť(predajne, medzisklady, transport,predavači, administratíva). Predavačom sa tu stáva distributér, ktorý oslovujea získavaďalší okruh distributérov a tí zasa ďalš ích. Odmeňovanie je z priameho predaja výrobkov, avšak oveľa vyššie príjmy plynú zo získanianových distributérov. Toto napomáha rýchlemu rozšíreniu sa celej siete.Čím Amway imponuje verejnosti?

- Prezentuje sa ako svetová špička v priamom predaji, a to „vďaka usilovnosti

svojich distributérov a spokojnosti zákazníkov“ (citované z materiálov

Amway),

- svojím obratom, ktorý v roku 1994 predstavoval takmer 4 miliardy

amerických dolárov,

- proklamáciami firmy o tom, že „vychádza z tradícií bezúhonnosti a etických

noriem podnikania a je si vedomá svojej úlohy podporovať distributérov a ich

zákazníkov,- podrobne prepracovaným spôsobom náboru,

- povesťou produkcie ekologicky nezávadných prípravkov,- relatívnou samostatnosťou v podnikaní (tzv. vlastný podnik),- špecifickým systémom podnikania (tzv. multi level marketing), pri ktorom saskracuje cesta od prvého výrobcu k zákazníkovi,čím s a š etria náklady,

- nádejou na nezvyčajný a „zaručený“ úspech,

- predovšetkým však vytváraním dôvernej, až familiárnej atmosféry pomocou

školených distributérov.

Čo Amway v skutočnosti je?Aj napriek všetkému zdaniu unikátnosti, ktoré tento spôsob podnikania vyvoláva, treba jasne vedieť, že Amway nie je nič

iné ako s účasť svetového satanistického hnutia New Age, ktoré využíva všetky prostriedky na to, ako dostať jednotlivcov a celé národy do područia svetovlády Antikrista.Rafinovaným spôsobom náboru širokého kruhu distributérov do podnikania Amway sa má pripravovaná svetovláda urýchliť tým, že tento spôsob obchou má zlomiť ekonomiku jednotlivých štátov a úplne ich dostať pod svoj ekonomický vplyv. Paródiou je, že sa to má uskutočniť nie pomocou nejakej

nátlakovej invázie zvonka, ale sieťou vlastných, nič netušiacich a oklamaných

občanov toho-ktorého štátu. Každý štát si tak vlastne musí zarobiť na svoju

likvidáciu.Amway - štruktúra New Age

a) Systém network marketingu je prepracovaný tak, aby za pomerne krátky čas zachyti l širokú sieť distributérov.

Nie je tu rozhodujúci ani tak predaj výrobkov, ako zachytenie širokého okruhu

ľudí. Dôležité je vyhliadnuť asi 80 až 100 známych, osloviť ich a v prípade záujmu im ponúknuť systém Amway. Odmena za predané výrobky predstavuje len malú čiastku v porovnaní s odmenou za získaného nového člena. Vytváranie sieťových systémov aj v iných oblastiach činností je typickýprvok New Age. Tento svetový systém má vyvolať tzv. Celospoločenskú trans formáciu.

b) Šírenie okultnej literatúry a literatúry New Age prostredníctvom vytvorenej

siete distributérov Amway.

Ide o knihy, ktoré vedú k tzv. osobnej transformácii človeka (napr. Silvova

metóda, S radosťou k úspechu, Sedem základných rád ako sa stať úspešným

a ďalšia literatúra New Age, ktorá nebadane vedie čitateľov do okultizmu a

robí z nich médiá).Keďže celý systém Amway je založený na „dôvere“ a psychologicky veľmi vycibrených zásadách náboru a fungovania, nemožno podce

ňovať zhubný vplyv tejto literatúry. Nie je vylúč ené, že podobne ako pri výbere „zázračného všelieku“ Herbalife, ktorý produkuje istá skupina satanistov v USA, aj v prípade výrobkov Amway sa uplatňuje mágia a okultné pôsobenie, bez ktorého New Age nie je v podstate mysliteľné. Takéto okultné a magické

pôsobenie je veľmi pravdepodobné nielen pri výrobe výrobkov, ale aj pri

vedení seminárov Amway. Školitelia totiž nenápadnečasto zdôraz

ňujú potrebu zažiť atmosféru stretnutí Amway.

c) Nápadné zdôrazňovanie ekológie je ďalším typickým znakom New Age.Ekologická nezávadnos

ťv ýrobkov Amway, v ktorej sa, samozrejme, preháňa,má získať sympatie širokej verejnosti. Tieto sympatie si Amway získava aj ďalšími ekologickými aktivitami: sponzorovaním ekologických programov,zákazom odskúšavania prípravkov na zvieratách a pod. Ekológia je tu dobrý krycí manéver. Skutočnosť, že obchodná spoločnosťAmway ako jedna z mála spoločností dostala roku 1989 od OSN ocenenie za dosiahnuté výsledky v programe ochrany životného prostredia, nie je vôbec poľahčujúcou okolnosťou. Lebo dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že OSN je ovládané hnutím New Age. Vôbec sa teda netreba čudovať tomu, že s voji vyznamenávajú svojich.

d/ Na stretnutiach distributérov Amway nájdete mnoho prvkov pripomínajúcich

liturgiu, nie však kresťanskú, ale pohanskú. Nájdete tu:

- spolupatričnosť, akú možno zažiťv živých kresťanských spoločenstvách,

avšak spojivom tu nie je Duch Ježiša Krista, ale biznis;

- spevy pri hudbe na navodenie atmosféry nadšenia (hymna Amway). Môžete

sa tu stretnúťaj s ďalšími analógiami kresťnského života (apoštolát,svedectvá, duchovné vedenie, duchovný rast a podobne), avšak všetko na prirodzenej báze. Z toho vidno, že tu nejde iba o obchod. Široká sieť distributérov sa má stať kanálom pre šírenie Antikristovho náboženstva NewAge;

e/ jednotlivým distributérom sa odporúča aspoň 15 minút denne čítať literatúru Amway,ďalšiu odporúčanú (okultnú) literatúru, alebo počúvať kazety Amway.

Takto sa má podariť dôkladné premývanie mozgov a postupné úplné zaujatie

myšlienkami Amway (zabezpečiť svoju rodinu v dnešnej ťažkej ekonomickej

situácii, možnosť v budúcnosti sponzorovať„ušľachtilé“ aktivity, prispieť k

zlepšeniu životného prostredia na Zemi atď).

Božie slovo nám však hovorí, že kresťan má byť „celkom zaujatý Božou vôľou“ (pozri Kol 4, 12) a nie biznisom typu Amway. V prípade Amway nastávajú u distributérov zjavné deformácie osobnosti,ktoré sú dôsledkom jeho cieleného postupného nasmerovania, aby sa - i keďnevedomky - klaňal démonovi mamony. Keďže systém Amway nepriamo núti distributéra v každom človeku vidieťpotenciálneho zákazníka, môže úplne zdeformovať jeho charakter a priviesť ho k duchovnej schizofrénii. Všetky materiály, ktoré distributér nájde vo svojom „štartovacom balíčku“ alebo dostane na školeniach, rafinovane prezentujú štýl života plný pretvárky a neúprimnej diplomacie. Jedným z intenzívnych motivačných prvkov, ktoré majú za cieľ udržať a zdokonaľovať sieť distributérov, sú odmeny a ocenenia - počnúc odznakom„Priamy distributér“, pokračujúc „Rubínovým priamym distributérom“, až po„Korunného veľvyslaneckého priameho distributéra“ a množstvo ďalších vyznamenaní, ktoré podľa princípu „teórie potlesku“ dvíhajú jednotlivých distributérov k výkonu. Ide o systém veľmi podobný tomu, ktorý sa praktizuje v slobodomurárskych lóžach.

Ako čeliť zhubnému vplyvu Amway?- Všetci veriaci by mali byť informovaní o skutočných cieľoch Amway.Amway sa totiž s obľubou zameriava práve na veriace - a podľa možnosti -vplyvné osoby. Zatiaľ medzi veriacimi panuje o tejto problematike dosť veľká nevedomosť, a preto sú pomerne dôverčiví a ľahko sa dajú získať zdanlivopeknými heslami. Paródiou potom je, že práve kresťania, ktorí by mali brániťBožie kráľovstvo, pracujú, hoci aj nevedome, v antikristovských štruktúrach. O to nakoniec diablovi, ktorý je za celým týmto systémom, aj ide: vysmiať sa z kresťanov, pošpiniť všetko sväté a rúhať sa Bohu.

- Primeranou propagáciou treba bojkotovať výrobky Amway. Kresťania, ktorí

sa zaiste nevedomky stali distributérmi Amway, by mali túto činnosť rázne a hneď zanechať, vedomí si slov Ježiša Krista: „

Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“ (Mt 16, 26)

Zo všetkého najdôležitejšie však je denne sa živiť Božím slovom a modlitbou,

Vytvárať z farností ži vé kresaťanské spoločenstvá plné Svätého Ducha, pretože Amway je len jednou z mnohých iniciatív New Age, ktoré majú za cieľ,,zviesť do bludu i mnoho vyvolených“ (porovnaj Mt 24, 24). (*1)

Budovala som diablovu sieť

Chcem vám povedať o svojej skúsenosti a skúsenosti celej našej rodiny.Mnohí ste už počuli, mnohí ste v tom, mnohí o tom ešte určite budete počuť.O podnikaní Amway. Amway a jemu podobné sieťové obchody sa na Slovensku, ako aj po celom svete, lavínovite rozširujú. Vošli sme do toho úplne „slepo“. „Nevinne“ sme boli informovaní, že to prichádza cez „kresťanskú Oázu“, že je to kresťans ká firma, že v tom úplne pokojne môžeme pracovať, pretože vraj „aj kresťania potrebujú peniaze, aby ich potom mohli dávať na dobré účely“.Tak sme začali. Za veľmi krátky čas sme boli mimoriadne úspešní! Za jeden-dva mesiace sme spolu s manželom mali vybudovanú solídnu sieť. Vám ,čo oAmway viete , nemusím vysvetľovať, pre ostatných aspoň vskratke:Firma Amway a jej podobné sa zaoberajú ponúkaním a predajom práškov na pranie, kozmetických výrobkov a pod. Tak sa to začalo aj na Slovensku. Systémom takéhoto predaja sa snaží firma potom predávať všetko: od zubnej

pasty až po autá, satelity, telefónne siete a pod. Amway pôsobí vo vyše 60-tich krajinách sveta. V čom tkvie úspech? Zo samotného predaja nemá človek veľké peniaze. Avšak krásne provízie sú z budovania samotnej siete. Videli sme, ako nám tento obchod krásne rastie. Bol tam nielen úspech, ale aj finančný efekt. Vzrastal pocit dôležitosti, egoizmus. Každý človek, ktorý vstúpi do Amway, dostane jedného „sponzora“. Ten ho doslova „vedie za ručičku“, učí prvé krôčiky. Na začiatku sme nerobili nič, len sme počúvali „sponzora“. Robili sme presne to,čo nám povedal a opakovali to ako malé deti. Nakoniec som sama robila také marketingové plány, že

ľudia odchádzali dojatí, aký je to krásny „biznis “. Vstupovali do Amway a šli za nami. Zo slobodného myslenia sme prešli úplne na myslenie štýlu New Age. Mali sme myšlienky, že nie Ježiš je pánom - to nás nezaujímalo. Nezbadali sme tam náboženstvo, ani politiku, avšak pod rúškom priateľstva pri „predaji práškov“ za heslom slobody sa skrývalo zotročenie a naviazanie na myslenie našich „sponzorov”. My sme už nepotrebovali kňaza, náš „sponzor“ nám presne povedal, kedy a čo máme urobiť. My sme nepotrebovali duchovného vodcu, my sme poslúchali presne na slovo „sponzora“ a tak sme aj učili svojich ďalších členov:

„Keď budete poslúchať , budete úspešní. Keď nie -ľutujeme.“Kto chce byť úspešný, vyjadruje sa presne podľa daného systému. Keď sme sa dostali na určitý stupeň, vybrali nás ako najúspešnejších a „podávali sme svedectvo“, rozprávali na stretnutiach akýchsi spoločens tiev. Bolo tam tlieskanie, spievanie, priateľstvo, atmosféra, nálada.

Lenže čo tam bolo hlavné: Nie oslavovanie Ježiša, ale seba. Svojich úspechov. Jas om bola Dokonalá...! Na jednej strane som šla na sv.prijímanie, na druhej strane tam bol ten osobný úspech. Toto prežívali všetci veriaci z našej skupiny. Nezávisle od seba. Ale nemali sme čas sa o tom porozprávať. Mali sme len svoje úspechy a duševnú rozpoltenosťz Amway, ktorú sme súčasne prežívali. Po dvoch mesiacoch nás vybrali do rýchleho „strieborného kurzu“. Sľúbili nám, že keď ho absolvujeme, dostaneme sa k takým informáciám, ku ktorýmsa málokto dostane a budeme sa podieľať na riadení tohto sveta. Keď som to počula, zľakla som sa, až mi šli zimomriavky po chrbte. Pretože ja som už na stretnutí vedúcich počula veci, ktoré sa pri bežnom marketingu najprv taja. Napríklad som počúvala: „My nehľadáme predavačov práškov, my hľadáme kľúčové osobnosti, my

nehľadáme obyčajných ľudí. My hľadáme len vodcov. Na to sa zamerajte, na toho, kto pôjde až do krajnosti za vami, ktorý sa nebude pozerať na to alebo ono, ale pôjde za svojím cieľom .Prvý cieľ si dajte „strieborný kurz“.

Keď absolvujete ten strieborný kurz, už potom vám nič nebude robiť problémy.“Vtedy nastal u mňa zlom. Ja som sa dostala do hrozného duševného stavu. Keď mi to už tak dobre šlo, keď sa mi rozrastala sieť, keď som si mala už tlieskať, bola som v takom duševnom rozpoložení, že som cítila napínanie v krku, nevedela som, čo mám so sebou robiť. Bolo to strašne. Vtedy sme sa - tí najbližší stretli a povedali si: „Dosť, s končíme s tým !“ Keď som vtedy prichádzala k sviatostiam, už som sa cítila ako Judáš, ako zradca.

Tak sme to skončili. Rozpustili sme celú našu sieť, povedali sme svojim partnerom,čo sme vedeli a cítili. Môžem

ďakovať mnohým kňazom , ktorí nám vtedy pomohli. Teraz, keď som sa toho zriekla, som šťastná. Všetkým hovorím: Rozhodnite sa takisto! Náš Pán je Pán Ježiš , náš Spasiteľ! (Meno a adresu autorky tohto

svedectva z bezpečnostných dôvodov neuvádzame.)

http://www.kruciata.sk/citaj/dialdop.pdf

Otázka na kresťanského gynekológa Mudr. Ivana Wallenfelsa

Bude sa dať robiť aj na Slovensku asistovaná reprodukcia spôsobom, ktorý katolícka Cirkev povoľuje?
Pýtate sa asi na možnosť vnútromaternicovej inseminácie, ktorá nadväzuje na manželský pohlavný akt a katolícke učenie ju považuje len za pomoc pri prirodzenom počatí, nie za jeho náhradu, čo by už nemohlo byť akceptované. Nemusíme hovoriť o budúcnosti, na Slovensku sú lekári, ktorí sú ochotní akceptovať požiadavky páru v tomto zmysle, aj keď ich asi nie je veľa.

http://www.40dni.sk/index.php?menu=oao&id=14

POSTOJ KATOLÍCKEJ CIRKVI

Postoj Katolíckej Cirkvi k otázkam umelého oplodnenia sa opiera o tieto dokumenty:
-Humanae vitae (1968) – encyklika pápeža Pavla VI.
-Donum vitae (1987) – inštrukcia Kongregácie pre náuku viery o rešpektovaní začínajúceho sa ľudského života a o dôstojnosti plodenia.
-Katechizmus Katolíckej cirkvi (1992, 1997) – čísla textu 2373 – 2379.

Problematické oblasti z pohľadu morálky

oddelenie plodivého aspektu manželského aktu od spojivého; získavanie spermií masturbáciou; prístup k dieťaťu ako k tovaru alebo ako k nárokovateľnej položke (tzv. právo na dieťa); darcovstvo spermií a vajíčok, prenášanie zodpovednosti na tretiu osobu – lekára (ktorý v snahe zabezpečiť len úspešný výsledok môže mať tendenciu zničiť poškodené embryá); oplodnenie viacerých vajíčok – vznik viacerých embryí, ktoré budú označené ako nadbytočné a následne zničené alebo zmrazené; náhradné materstvo.

Pohlavný akt obsahuje spojivý a plodivý aspekt, ktoré nemožno oddeliť
Technika, ktorá nahrádza manželský akt, je morálne neprijateľná
Vstup tretej osoby je morálne neprijateľný
Masturbácia ako spôsob získavania spermií (či už na vyšetrenie alebo na použitie pri inseminácii alebo oplodnení) je morálne neprijateľná (KKC 2352).
Technika, ktorá uľahčuje manželský pohlavný akt alebo mu pomáha, je morálne prípustná.
Z uvedených techník sa Cirkev nestavia negatívne k IUI a GIFT, pokiaľ sa spermie nezískavajú masturbáciou, ale sú odobraté z pošvy ženy po riadnom pohlavnom styku.


AKÉ SÚ ODPORÚČANIA pre kresťanské páry?

-Nakontaktovať sa na manželov, ktorí svoju neplodnosť prijali a vyriešili ju napr. adopciou. Skúsenosť takýchto manželov im môže pomôcť prijať ich situáciu.
-Skúsiť hovoriť o adopcii – niekedy práve adopcia pomôže prekonať prekážky psychologického charakteru u páru, ktorý je ináč plodný, len neúspešný pri počatí. Neraz sú neveriaci alebo nepraktizujúci veriaci lepším príkladom ako veriaci.
-Kontaktovať sa na tých, ktorí môžu sprostredkovať vyšetrenia u veriacich lekárov:

-manželia Laukovci (www.billings.sk),
-Liga pár páru (www.lpp.sk);
-Centrum pre bioetiku v Banskej Bystrici, 974 01, Kapitulská 21, BeLic. Pavla Poloňová, tel. 048/472 0214. Toto centrum má adresár veriacich gynekológov a lekárov rešpektujúcich učenie Cirkvi.
-Aj na Slovensku je už školiteľka Creightonského modelu (CrMS), metódy PPR a hlavného diagnostického prostriedku tzv. NaProTechnology (Natural Procreative Technology) – Michaela Rusnáková, misha@fertilitycare.net.
CrMS je vedeckyskúmaný už viac ako 25 rokov v Inštitúte pápeža Pavla VI. Pre štúdium ľudskej reprodukcie v Omahe (Nebraska USA), úplne v súlade s učením Cirkvi.

Pri dodržiavaní určitých podmienok Cirkev nenamieta voči niektorým technikám

– ide o techniky GIFT a AIH – IUI,pokiaľ im predchádza riadny manželský pohlavný akt, z ktorého sú odobraté a upravené spermie. V centrách asistovanej reprodukcie na Slovensku prichádza do úvahy akurát AIH (IUI). Treba však počítať s tým, že v spomenutých centrách im ponúknu aj (a možno iba) IVF a ICSI. Ich úspešnosť je totiž vyššia (okolo 25 %) než IUI (15 %). Navyše poisťovňa neprepláca IUI.


Ak je pár veriaci, a ide mu o súlad s učením Cirkvou, pri využití služieb týchto centier si dá ako podmienku pri IUI možnosť riadneho manželského aktu, nie masturbáciu. Budú sa na takýchto manželov pozerať čudne, ale keďže im ide aj o biznis , vyhovejú im.

Netreba zabúdať ani na taký rozmer týchto „techník“ ako je dopad na psychicko-sexuálnu rovnováhu manželov. Je to priam vpád do výsostne intímnej sféry manželov, cítia sa pod dozorom, pohlavný styk (pri inseminácii) je načasovaný na deň a hodinu, manželské lôžko sa mení na biologické laboratórium, boj proti neplodnosti sa stáva skutočným pokusom o „donucovanie tiel“ atď. Výsledný efekt môže byť ešte horší než pred pokusom.

Tiež treba hovoriť aj o zdravotných rizikách pre ženu, ak sa stimulujú vaječníky. IUI je totiž úspešnejšia, ak je spojená so stimuláciou vaječníkov. U určitého percenta žien však môže dôjsť až k hyperstimulácii.

Je tu tiež zvýšené riziko narodenia postihnutého dieťaťa. Napr. manželia sa môžu dostať pod veľký tlak, keď po dlhoročnej neplodnosti alebo po opakovanom nedonosení dieťaťa diagnostikujú dieťaťu počatému vďaka AR ešte pred narodením Downov syndróm. Štatisticky deti narodené po AR majú väčšie percento vrodených vývojových chýb. Takisto nie je isté, či aj ich dieťa nebude neplodné. Lekári síce nazývajú asistovanú reprodukciu „liečba neplodnosti“, ale tu ide o obídenie problému, nie o jeho odstránenie.

Ak sa aj napriek všetkým týmto faktom manželia rozhodnú pre niektorú z techník neprijateľných z morálneho hľadiska (IVF, ICSI) cirkvej apeluje aspoň na to, aby nedali oplodniť viac vajíčok ako jedno alebo dve, aby ostatné nemuseli byť zničené alebo zmrazené. Argumentovat je jasný. Je nielen nemorálne, ale aj nevýslovne kruté mať dieťa za cenu zabitia jeho súrodenca (alebo súrodencov).

(www.babetko.sk)

    Niekoľko patrónov nenarodených detí a hnutia za život.

Rajmund Neonnatus

Význam mena: poradca a ochranca (zast. nem.)

Patrón tehotných žien, pôrodných asistentiek, pestúnok, detí; nespravodlivo obžalovaných, proti popôrodným ťažkostiam šestonedieľok

Sv. Rajmund (špan. Ramón) Nonnatus pochádzal z obce Portell pri Barcelone v severovýchodnom Španielsku. Latinské prímenie Nonnatus znamená nenarodený. Dostal ho preto, lebo jeho matka zomrela prv, ako sa mohol narodiť. Pri umývaní mŕtvej matky prítomné ženy zbadali, že dieťa sa v nej hýbe. Ak ho chceli zachrániť, nebolo veľa času na rozmýšľanie. Situáciu vyriešil brat mŕtvej ženy, keď mečom rozrezal jej telo a tak pomohol priviesť dieťa na svet. Bol to chlapec. Dali mu meno Rajmund. Tento nezvyčajný „cisársky rez“ sa uskutočnil niekedy v r. 1200.............

http://www.zivotopisysvatych.sk/rajmund-nonnatus/

Gianna Beretta Mollová

mala na výber z troch možností. V druhom mesiaci jej štvrtého tehotenstva jej diagnostikovali nádor maternice, ktorý ohrozoval život jej a jej nenarodeného dieťaťa. Lekári informovali túto tridsaťosemročnú ženu, že má na výber: 1) podstúpiť hysterektómiu; 2) podrobiť sa liečebnému potratu a odstráneniu nádoru, čo by jej umožnilo mať ďalšie deti; a 3) iba odstráneniu nádoru.

Gianna, ktorá bola sama lekárka, vedela, že prvé dve možnosti sú veľkou šancou na jej uzdravenie. Veľmi milovala život – návštevy priateľov, tanec, cestovanie, maľovanie, turistiku v Alpách, návštevy koncertov a hry. Ale všetky tieto záujmy boli ničím v porovnaním s Gianninou láskou k manželovi Pietrovi a ich trom „pokladom“ – päťročnému Pierluigimu, triapolročnej Márii Zite a dvojročnej Laure. Mohla by riskovať svoj život s vedomím, že zostane bez manželky a deti bez matky? 

Ako odpovedala Gianna na túto otázku, to je možno najznámejší fakt o jej živote. Avšak ani jej hrdinskú voľbu, ani dôvody pre jej blahorečenie 24. apríla 1994 nemožno celkom pochopiť bez spoznania celého jej príbehu..........

   
http://www.smn.sk/index.php?cislo=0408&sekcia=clanky&smn=20030906.html

Svätý Gerard Majella

(1725 - 1755)- talianský svätec, patrón tehotných žien a detí (vrátane nenarodených)

Keď na návšteve v rodine Pirofalovcov „zabudol“ svoju vreckovku, mladé dievča z tejto rodiny mu ju prinieslo k Salvadorovcom. Nechaj si ju, odpovedal jej, jedného dňa ju budeš potrebovať.

      Po niekoľkých rokoch takmer zomrela pri svojom prvom pôrode. Rýchlo siahla po vreckovke brata Gerarda. A zázrak šťastného pôrodu bol tu.

      V oblasti Neapola táto udalosť ihneď nadobudla veľký ohlas. Preto brata Gerarda vzývajú zvlášť ako ochrancu matiek v nebezpečenstve života, písal Tannoia.

      Život br. Gerarda bol spleťou utrpení, chorôb a zázrakov z lásky a pre lásku k Pánovi............................

http://www.redemptoristi.nfo.sk/misionar/gerard.php

Ján Pavol II

.................Napriek tomu mnohí tvrdia, že jeho najväčším prínosom bola jeho horlivá propagácia ,,kultúry života”. Tento termín spopularizoval v encyklike Evangelium Vitae (Evanjelium Života), v roku 1995.

V žiadosti pápežovi Benediktovi XVI. členovia World Prayer for Life nazývajú túto encykliku ,,prorockou encyklikou” a ,,smerovkou v službe životu.”

Encyklika nepriniesla len jednoznačné odsúdenie zla akým sú potraty, eutanázia a umelé oplodnenie, ale taktiež ponúkla zástancom pro-life zamyslenie o duchovných a filozofických oporách ,,kultúry smrti.”  Pápež položil základy kresťanskej odozve na útoky proti životu v modernej spoločnosti, stavajúc do stredu základnú dôstojnosť ľudskej osoby.

Súčasťou jeho pro-life snahy bolo napríklad aj jasné vyjadrenie k naliehavosti boja proti ,,antikoncepčnej mentalite”. “Napriek rozdielom v ich podstate a morálnej závažnosti, sú antikoncepcia a potraty mnohokrát úzko prepojeným ovocím rovnakého stromu,” vyjadril sa.  ,,Život, ktorý by mohol byť výsledkom sexuálneho styku sa stáva nepriateľom, ktorému sa treba vyhnúť za každú cenu a potrat sa stáva jedinou možnou presvedčivou odpoveďou na zlyhanú antikoncepciu.”

Podľa reverenda Pavoneho nám pápežove príhovory, encykliky a iné písomnosti o živote ponúkajú ,,balík” obsahujúci ,,doktrinálne, duchovné a osobné vyjadrenie nemenného pro-life odkazu cirkvi,” pre pro-life aktivistov v modernej kultúre.

,,Propagoval tradičný, objektívny princíp posvätnosti života a hovoril spoločnosti, ktorá myslí v subjektívnych a individualistických kategóriách,” dodáva reverend Pavone. ,,Robil to efektívne, so zameraním na každého človeka ako na individuálny a unikátny obraz jediného Boha.”

World Prayer for Life vyzýva všetky svetové pro-life skupiny, aby podporili ich žiadosť Pápežovi Benediktovi XVI. za ustanovenie Jána Pavla II. za patróna ochrancov života po celom svete.

http://www.lifenews.sk/content/bude-j%C3%A1n-pavol-ii-patr%C3%B3nom-pro-life-aktivistov

Citáty Matky Terezy:

„Musím priznať, že sa mi veľmi páčia psy. Ale neznesiem, keď pes zaberá miesto dieťaťu.“

„Potrat je najväčším ničiteľom pokoja, pretože je to vojna proti dieťaťu.“

„Ak je matke dovolené zabiť vlastné dieťa, čo bráni, aby sme sa nemohli zabíjať navzájom?“

„Toto je chudoba: keď dieťa musí zomrieť, aby si ty mohol žiť, ako chceš.“

Čo sa stane s dušami zavraždených detí?

Nakoľko je nemožné dieťa pokrstiť pred narodením, v duši dieťaťa ostáva dedičný hriech. Podľa mojich informácií sa takéto deti dostávajú do "neutrálneho" stavu, kedy nevojdu do božieho kráľovstva a teda nie sú účastní na večnej radosti, ale ani nie sú trestaní večnou smrťou. 

Môj názor: Už iba z ľudského hľadiska je vyššie uvedené vyhlásenie nespravodlivé. Vari môže nenarodené dieťa za svoj dedičný hriech? Alebo môže niečo urobiť, aby bolo spasené, keď ešte nemôže byť ani pokrstené? Božia milosť je nekonečná a preto si myslím, že deti, ktorých životy boli navždy zničené abortom, sú v nebi spasené. Ak je vyššieuvedené tvrdenie nespravodlivé už podľa ľudských meradiel, o čo viac musí byť nespravodlivejšie podľa tých božích?

http://www.mego.estranky.sk/clanky/nabozenske-uvahy/interupcia.html

Krížová cesta nenarodených

Predstavme si, že umelec vytvorí dielo a niekto mu ho zničí. Umelca to zabolí, jeho srdce zaplače, pretože do tej krásy vložil kúsok seba, kúsok svojho ja. Pôvodcom či autorom tak veľkolepého umeleckého diela, akým bez pochýb je ľudský život, je ten najväčší Umelec. Boh toto svoje dielo navyše posvätil tým, že už pri jeho vzniku mu vdýchol nesmrteľnú dušu. Dal mu kúsok seba. Akým právom my ľudia siahame Bohu na jeho najväčšie dielo?

Skúsme aj počas tejto krížovej cesty uvažovať nad veľkým tajomstvom života. Snažme sa život chrániť a modlime sa za tých, ktorí sa možno aj práve v týchto chvíľach kvôli ekonomickým, sociálnym podmienkam, pre vlastné pohodlie a jednoduchší život, pre vlastný egoizmus rozhodujú zabíjať.

Prosme Pannu Máriu, aby sa prihovárala u svojho Syna, ktorého nosila pod srdcom, za nás všetkých, za lekárov, ktorí pod rúškom vedy, nemorálne, proti svojej prísahe vraždia, prosme za matky a otcov, ktorí zabili, či majú pokušenie vraždiť, aby nekráčali takto do záhuby.

Prosme Boha za ešte nenarodené deti, ktorým hrozí takýto neľudský, predčasný zánik a pokúsme sa každý rozjímaním a modlitbou tejto krížovej cesty zachrániť aspoň jedno takéto dieťatko.

A keď sa nám všetkým spoločne podarí úprimnou modlitbou zachrániť čo i len jediný ľudský život, aj tak má táto Krížová cesta zmysel.

I. zastavenie

I. zastavenie

JEŽIŠ JE ODSÚDENÝ NA SMRŤ

Zabiť! Odstrániť, zlikvidovať, vygumovať zo sveta všetkých tých, ktorí sú nám nepohodlní. Mocným tej doby, ba aj jednoduchým ľuďom Kristus prekážal, a tak zaznelo to relatívne najjednoduchšie riešenie - umlčať navždy!

My sa cítime byť mocní, dokonca kompetentní rozhodovať aj o živote iných... Aký hlboký omyl! Právo rozhodnúť o bytí či nebytí počatého, vyvíjajúceho sa človiečika nemá ani samotná matka, ani otec, ani nikto iný z ľudí, ale len Pôvodca všetkého bytia. My sme iba chudáci, presne tak ako Ježišovi súčasníci, ktorí ho chceli umlčať, no - nepodarilo sa... Ale dieťatko bude kričať - „Mama! Oco!" - tam na onom svete. Oni ho budú v podvedomí počuť, ale keď budú ako chcieť, už nikdy ho nevrátia späť na svet. Netrápme sa, čo bude! Nebojme sa budúcnosti... Modlime sa a prosme nebeského Otca a on nám dá presne to, čo je pre nás najlepšie. On má širokú náruč, prijme a postará sa o nás všetkých, len mu musíme veriť a aj tie najzložitejšie situácie života vložiť do jeho rúk.

Pane, prosíme ťa, daj, aby sme každý ľudský život prijali ako tvoj dar.

II. zastavenie

II. zastavenie

PÁN JEŽIŠ BERIE KRÍŽ NA SVOJE PLECIA

Pilát len ako figúrka, dotlačený po krvi bažiacim davom, rozhodol: Smrť ukrižovaním! Náš Spasiteľ vzal bez protestu ťažký kríž, ktorý sme mu uvalili na plecia a vyniesol si ho až na Golgotu. Počas celej cesty vedel, ako sa jeho púť skončí. Šiel na popravisko.

Dieťa v matkinom tele cíti každú nepríjemnú zmenu. Soľný roztok, vpichnutie ihly, ohavný, nepríjemný oceľový nástroj, tlak odsávacieho zariadenia... To všetko predurčuje koniec. Koniec násilnou, drastickou, bolestnou smrťou.

Kristus berúc na seba bremeno kríža nepovedal ani slovo. Tieto detičky nemajú ani najmenšiu možnosť protestovať, posťažovať sa, prosiť o milosť... My, ktorí si hovoríme inteligentné, ba najinteligentnejšie tvory tejto planéty, sa správame takto surovo, neľudsky k svojim vlastným potomkom.

Pane, prosíme ťa, zošli na rodičov svojho Ducha, nech ich svojím pôsobením posilní a ukáže správnu cestu, nech chránia životy svojich ratolestí od počatia.

III. zastavenie

III. zastavenie

PÁN JEŽIŠ PRVÝ RAZ PADÁ POD KRÍŽOM

Nevládze, nemá síl, je vyčerpaný a padá k zemi. Udrie sa o tvrdú, skalnatú cestu. Znova bolesť. Na chrbte pocíti úder biča vojaka, ktorý ho núti, aby vstal... Kristove pády spôsobujeme aj my. Slovensko - kresťanská krajina. Je to iba fráza, alebo je to naozaj tak? Ako je potom možné, že sa v tejto kresťanskej krajine polemizuje o takých témach, ako zákonný zákaz interrupcií? Čo to máme za predstaviteľov vo vrcholnej politike, vo vedení štátu, keď sa dokážu baviť o tom, či umelé prerušenie tehotenstva dovoliť alebo zakázať? Veď je to vražda ako každá iná!

My vieme, že nie žena dáva dieťaťu život, ale prostredníctvom rodičov Boh. Teda tvrdenie, že žena má sama rozhodnúť o ďalšom osude vyvíjajúceho sa plodu, neobstojí. Každý človek má presný moment začiatku života. Už prvá bunka -oplodnené vajíčko je najneobyčajnejšia bunka na svete. Obsahuje všetky informácie potrebné a postačujúce pre fyzickú existenciu, vývoj a všetky funkčné vlastnosti nového človeka. Od počiatku je nový človek nositeľom svojich jedinečných vlastností ako sú pohlavie, krvná skupina, farba očí, farba vlasov, typ postavy. .. Tieto vlastnosti sa nemenia ani v priebehu vývoja, ani po narodení. Pôrod je teda iba prechodom. Uvažovanie o inom momente, kedy sa človek stáva človekom, je aj z týchto dôvodov neopodstatnené. Život každého z nás začína počatím a končí smrťou. Či azda môže niekto z nás vyhlásiť, že v tele matky ešte nebol človekom? Zamyslime sa nad absurdnosťou našich zákonov... zločinca súdime, posadíme do väzenia a nevinné deti bez váhania vraždíme. Pane, prosíme ťa za našich zákonodarcov. Daj, nech si každý z nich uvedomí, akú váhu má tvoje dielo - ľudský život. Nech tento život chránia nielen zákony našej krajiny, ale aj zákony všetkých krajín sveta.

IV. zastavenie

IV. zastavenie

PÁN JEŽIŠ SA STRETÁ SO SVOJOU MATKOU

Mama. Krásne slovo, ktoré v sebe skrýva pokoj, ochranu, lásku.

Na svojej ceste s krížom sa Ježiš stretne s Mamou. Mária ani Ježiš nič nepovedia. Vymenia si iba pohľady, ktoré sú napriek nesmiernej bolesti preniknuté láskou. Láska. Kde sa stráca materinská či otcovská láska? Čo sme to za otcov, matky, keď vraždíme vlastné deti? Zabíjame ich ešte predtým, ako nás vôbec majú možnosť spoznať.

Odsudzujeme zabíjanie nevinných vo vojnách, bojíme sa vojen, terorizmu, násilia a pritom zabíjame ešte nenarodených budúcich vedcov, lekárov, politikov, kňazov, budúce mamky a budúcich ockov. „Mama, otec ja chcem žiť! Nechajte ma narodiť sa. Dajte mi svoju lásku... Veď som plodom vašej lásky."

Modlime sa za matky a otcov, ktorí sú skúpi na rodičovskú lásku. Nech zmenia svoje postoje, veď láska je aj tým úžasná, že čím viac jej rozdáš, tým viac jej budeš mať!

V. zastavenie

V. zastavenie

ŠIMON Z CYRÉNY POMÁNA PÁNU JEŽIŠOVI NIESŤ KRÍŽ

Kristovi bolo stále ťažšie. Vojaci sa báli, aby nezomrel od vysilenia skôr, ako ho ukrižujú. Len aby sa dovŕšilo dielo skazy.

Pomáha mu teda Šimon. Z donútenia, ale predsa je to pomoc, ktorú Ježiš v ťažkej chvíli prijíma. Keď si predstavíme rozvášnený dav, ktorý sa prišiel na koniec Ježišovho putovania po Zemi pozrieť akoby na nejaké divadlo, behajú nám po chrbte zimomriavky. Niektorí čakali, že spraví nejaký zázrak, že to bude pre nich úžasné predstavenie. Veľa ľudí bolo napokon z „divadla" sklamaných.

Mnohí z davovej psychózy precitli až po mohutných slovách Krista na kríži a jeho smrti. A za tých vydal svedectvo vojak pod krížom: „Naozaj bol toto Boží Syn." Kedy konečne precitne ľudstvo a povie: „Počatý plod v tele matky je predsa len človek; vyvíjajúci sa, rastúci, chlapček alebo dievčatko"?

Filmy a iné prezentácie, ktoré odkrývajú realitu a bojujú proti interrupciám, neberme len ako krvavé divadlo, ale vezmime si ich úprimne k srdcu... Všetko sa to týka každého z nás.

Pane, daj, nech sme lepšími ako Šimon a nie z donútenia, ale z vlastnej vôle Ti pomáhame niesť kríž aj tým, že sa aj my pričiníme za to, aby sa život chránil od počatia.

VI. zastavenie

VI. zastavenie

VERONIKA PODÁVA PÁNU JEŽIŠOVI ŠATKU

Aspoň takáto úľava na bolestnej ceste. Iste väčšia ako táto fyzická pomoc je pomoc psychická. Ježišovi pomáha, povzbudzuje ho, keď vidí, že ostali ešte aj takí ľudia, ktorí sa snažia podať pomocnú ruku, pomôcť, ktorí s ním súcitia.

Proti nenarodenému dieťatku odsúdenému na zánik sa obrátili všetci. Nemá nikoho, kto by mu pomohol zmiernil bolesť. Je v bezútešnej situácii a namiesto pomoci prichádza len vražedný nástroj... Už nepríde na tento svet, nespozná jeho krásy, nebude mať priateľov, nebude sa tešiť zo života, nebude chodiť do školy, pracovať, vychovávať svoje deti, tešiť sa z vnúčat...

Chceme podať my týmto deťom pomocnú ruku a nevieme ako? Modlitba. To je naša pomoc. Každý z nás sa môže pomodliť za záchranu života nenarodených.

Pane, prosíme ťa, vypočuj naše modlitby a zachráň životy detí, ktoré sú odsúdené na predčasný zánik vo väzení, ktorým je telo ich vlastnej mamy.

VII .zastavenie

VII. zastavenie

PÁN JEŽIŠ DRUHÝ RAZ PADÁ POD KRÍŽOM

Čím to je, že Kristovi tak rapídne ubúdajú sily? Mučili ho, je už zoslabnutý a nesie ťažký kríž, na ktorý nakladá svoje hriechy každý z nás. Nesie na Golgotu tiež hriechy lekárov či zdravotných sestier, čo vykonávajú potraty, či pomáhajú pri ich vykonávaní. Bez úcty k životu, pre peniaze lekár vraždí, ba dokonca to núti robiť iných. Je veľmi smutné, keď je lekár znevýhodňovaný, alebo keď povie zdravotná sestra, že bola vyhodená z práce len preto, že odmietla asistovať pri potratoch.

Zdravotníci, lekári, ktorí prísahou potvrdzujú, že budú chrániť, nie zabíjať ľudský život, to napriek tomu nedodržiavajú a arogantne, vidiac len svoj materiálny zisk, kradnú a ničia Božie dielo.

Pane, prosíme ťa aj za týchto lekárov, ktorí sú nehodní svojho povolania zachraňovať životy, a ich personál, ktorý nech zmení svoj postoj a nech si ctia to, čo prísahou sľúbili.

VIII. zastavenie

VIII. zastavenie

PÁN JEŽIŠ NAPOMÍNA PLAČÚCE ŽENY

Ženy oplakávajú Nevinného, Spravodlivého, Odsúdeného na smrť. A na svoje nariekanie dostávajú odpoveď: „Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi!"

Sú ženy, ktoré z nerozvážnosti, mysliac len na seba vraždia, alebo dajú zabiť svoje nenarodené deti. Mnohé plačú, smútia, nariekajú a trápia sa, keď je neskoro. No zlyhala nielen žena, ale aj jej manžel. Zlyhalo aj silnejšie pohlavie. Chlapi, o koľko by bolo menej potratov, keby sme my muži svoje manželky v tých najťažších chvíľach podržali, vzali do náručia a povedali snáď: „Spamätaj sa, nerob to, nejako to s Božou pomocou zvládneme?"

Nebuďme zbabelci! Nebojme sa zodpovednosti a ukážme svetu, že stojíme stále neochvejne pri svojich polovičkách tak, ako sme to kedysi sľúbili pred oltárom. Pomáhajme im a ochraňujme ich aj pred takýmto zlom.

Pane, pomôž nám manželom - mužom a ženám; nech sa dokážeme navzájom dopĺňať a úspešne prekonávať aj tie najväčšie životné prekážky. Nech nemusia tiecť potoky slz kvôli našim nerozvážnym činom.

IX. zastavenie

IX. zastavenie

PÁN JEŽIŠ TRETÍ RAZ PADÁ POD KRÍŽOM

Celkom vysilený bolestne padá i tretí raz. Vojaci ho kopú, bijú, nútia ho, aby vstal a v ceste pokračoval. Nepriťažila Kristovi aj naša ľahostajnosť? Dištancujeme sa od problémov spojených s vraždením nenarodených a hovoríme: „Mňa sa to netýka. Ja s tým nemám nič. Nechcem o tom hovoriť!" Toto ale nie je postoj, ktorý by sa stotožňoval s našou vierou. Nikto z nás sa nemôže vyzuť z tohoto pálčivého, svetového problému a už vôbec nie my- kresťania. Musíme agitovať, odhovárať, varovať pred takýmito činmi!

Kto vie o plánovaní umelého prerušenia tehotenstva a nespraví nič, nepokúsi sa tomu zabrániť, je spoluzodpovedný za tento čin. Nesie vinu za vraždu! Preto buďme kresťanmi, ktorí vieru žijú. Neprehliadajme zlo, ktoré sa okolo nás koná.

Pane, daj nám, prosíme, silu, aby sme si nezakrývali oči pred zlom, ale naopak snažili sa ho odstrániť.

X. zastavenie

X. zastavenie

PÁNU JEŽIŠOVI ZVLIEKAJÚ ŠATY

Ježiš, vysilený bičovaním, tŕním korunovaním a trpkou púťou na Golgotu, zhadzuje kríž z ramien a pokorne sa oddáva do rúk svojich mučiteľov, svojich vrahov. Oni mu obnovia zaschnuté rany na tele, keď mu chladnokrvne strhnú šaty z tela. Bezbrannému dieťatku v matkinom tele v boji s veľkou prevahou agresora neostáva tiež nič iné. Bojuje, tuho bojuje o holý život, no presile musí podľahnúť. V bolestiach pomaly deje, začína hasnúť maličká sviečka jeho života. Utrpenie týchto našich malých bratov a sestier je veľké. Stáva sa dokonca, že nedopatrením prežijú svoj vlastný potrat...

Istá zdravotná sestra vypovedala, že dieťatko sa po potrate ocitlo v nemocničnom umývadle. Malo bolestný výraz tváre, snažilo sa kričať, ešte dýchalo. Inde takého deti vkladajú do vedierka, uzavrú ho príklopom a nastáva smrť zadusením. Teda nasilu sa vyvolá predčasný pôrod a čaká sa, kedy dieťatko samo dodýcha. Niekedy to trvá aj celý deň, či dva, stáva sa dokonca, že samotný lekár trápiace sa dieťa zadusí. Hrozné, ohavné, neľudské!

Takéto svedectvá sa veľmi ťažko počúvajú, ale žiaľ, aj toto je realita začiatku tretieho tisícročia!

Kriste, pre tvoje znovuobnovené rany stŕhaním šiat ťa prosíme, vnes medzi ľudí nášho veku viac ľudskosti, lásky a úcty k životu.

XI. zastavenie

XI. zastavenie

PÁNA JEŽIŠA PRIBÍJAJÚ NA KRÍŽ

Jedny z posledných ukrutných rán. Hrubé klince trhajú šľachy, lámu kostičky, spôsobujú znova bolesť. Ešte toho nebolo dosť? Kalich utrpenia sa pomaly napfňa. Trhanie telíčka odsávaním, rozorvanie tela oceľovou kyretou či iné drastické spôsoby - týmto sa končí rozhodnutie ľudí bez spolupráce s Bohom o osude nového človeka. Bolesti, ktoré plod podstúpi, sa skôr či neskôr prenášajú na matku.

Istá žena v tlači verejne oľutovala, že tiež tak nechala skonať svoje nenarodené dieťa, keď mala 20 rokov. Dnes má už 60 a stále cíti bolesť, ktorej sa nemôže zbaviť. Všetko utrpenie, ktoré podstúpilo jej dieťa, sa vo forme psychickej bolesti prenieslo na ňu. Je hrozné, keď v snoch počuje, ako sa jej dieťa ustavične pýta: „Prečo si ma dala zavraždiť?" Približne 80% žien, ktoré prekonali interrupciu, trpí rôznymi typmi depresií, od slabších až po veľmi ťažké a nemálo žien svoje trápenie dokonca ukončí samovraždou.

Pane, pre Tvoje rany po klincoch, daj, nech aj takéto svedectvá odradia mladé, nerozvážne matky od prečinov voči životom svojich detí.

XII. zastavenie

XII. zastavenie

PÁN JEŽIŠ NA KRÍŽI ZOMIERA

Kristus zomrel násilnou smrťou, umučením. Nenarodené, zabité deti nezomierajú ako mučeníci pre vieru či pre morálku, ale trpia nevinne, pre egoizmus iných ľudí. Tieto nevinné ľudské tvory si vytrpia dosť: Kyretáž - dieťatko sa ostrou kyretou roztrhá na kusy. Potrat vysatím z tela matky odsávacou trubicou, silou až 29-krát väčšou ako bežný vysávač sa dieťa dostáva von z matkinho tela po častiach. Vyvolaný potrat - dieťa pomaly zomiera mimo tela matky. Treba ešte niečo dodať?

Odborníci v oblasti medicíny tvrdia, že plod sa pred takýmito rušivými vplyvmi snaží brániť, myká sa, chce uniknúť, no niet kam. To jednoznačne potvrdzuje, že tieto deti veľmi trpia, cítia strach, bolesť.

Kristus zomrel za nás na kríži ako nevinný Baránok.

Tieto obete pohodlia a konzumného spôsobu života našej doby sú tiež nevinné a napriek tomu násilne opúšťajú tento svet ešte predtým, ako ho uzrú. Tieto naše činy sú neospravedlniteľné. Nepripusťme, aby sa aj naše ruky poškvrnili krvou týchto detí, ale naopak - snažme sa ich zachrániť.

Pane, prosíme Ťa, ukáž Svoju tvár nenarodeným deťom, odpusť nám naše hriechy a vykoreň bezohľadnosť a zabíjanie bezbranných z našej spoločnosti.

XIII. zastavenie

XIII. zastavenie

PÁNA JEŽIŠA SKLADAJÚ Z KRÍŽA

Skrvavené, zdrancované Ježišovo telo zložili z kríža a položili jeho Matke do lona. Mária s bolesťou v srdci vyobjímala mŕtve telo svojho Syna a pokropila ho slzami ľútosti a žiaľu. Každá matka má prirodzený vrodený materinský cit, súcití so svojimi deťmi, snaží sa im pomôcť, poradiť, zľahčiť trápenie a žiali, keď už pomocnú ruku podať nemôže, keď je bezradná. Tak isto to cítila táto svätá Žena, Matka všetkých nás. Niektoré matky, keď ich tak môžeme nazvať, sa nezhodujú s týmto opisom. Sú to tie, ktoré vlastným deťom „podpíšu" rozsudok smrti. Mnohé z nich sú mladé, možno slobodné nerozvážne ženy, ktoré si takto vyryjú hlbokú brázdu do psychiky, do svojej duše. Táto rana a pocit viny sa už nikdy v živote nezacelí, je stále otvorená, živá a veľmi bolí. Nehovoriac už o tom, že potrat je taktiež drastickým zásahom do fyzického zdravia ženy.

Prosme nášho Spasiteľa - Pane, daj nech je v našich rodinách uplatňovaná pravá kresťanská výchova. Nech v našej spoločnosti vyrastajú psychicky vyrovnané, vierou naplnené dievčatá, budúce milujúce matky, podľa príkladu Tvojej i našej nebeskej Matky.

XIV. zastavenie

XIV. zastavenie

PÁNA JEŽIŠA POCHOVÁVAJÚ

Nový vybielený hrob, v ktorom ešte nikto neležal. Doň vkladajú Ježišovi priatelia jeho v plachtách zabalené sväté telo. Nielen my kresťania, ale aj inoveriaci, či neveriaci ľudia na celom svete majú v úcte telá svojich mŕtvych príbuzných - pochovávajú ich. Telíčka, či lepšie povedané časti tiel detí po potratoch končia v odpadovom koši a následne ako biologický odpad v spaľovniach. Aj toto sme my ľudia. Aj takto môže skončiť človek! Áno, ich rozkúskovaným telám hovoria jednoducho biologický odpad. Ešte sa nestihol narodiť a už končí. Všetko je to zvrátené. Je možné, že sa takto ohavné zaobchádza s ľudskou bytosťou?

Veľký muž našej doby - pápež Ján Pavol II. vyzýva svet do boja proti interrupciám a nie náhodou o nich hovorí ako o vážnom svetovom probléme. Je to jeden z najvážnejších problémov našej spoločnosti, ktorému sa v prvom rade my - kresťania musíme vzoprieť! Je tu varovanie: kam človek vo svojich činoch dospel, keď takto kynoží svoj vlastný druh a kam to všetko ešte povedie...?

Kriste, daj nech sme my kresťania príkladom pre ostatných ľudí aj v boji za ochranu ľudského života od počatia.

Záver

Dnes vieme deti vraždiť skôr, než sa narodia, a vieme to v mene akejsi „slobody" robiť legálne, odborne a masovo. Zamyslime sa na záver nad životopisom zabitého:

Ono vraví...

Myslím, že moja mama a otec majú v sebe pravú lásku, že sa ľúbia a ľúbia mňa!
Ó nie! Omyl! Sklamali ma! Chcú ma zabiť!? Prečo? Bránim sa, kričím.
Už je neskoro. Dovŕšilo sa trápenie. Zavraždili ma. Na operačnom stole ležia kusy môjho tela. Vhodia ich do koša a zhltne ich oheň.
Ako je teraz mojím rodičom? Ako sa cítia? Majú výčitky svedomia? Či už je ich svedomie zdeformované?

Ja nechápem. Kto mi to vysvetlí? Mama, otec, prečo?!

V Poľsku sa podarilo zastaviť legalizáciu potratu v roku 1993... zastavením tohoto chorého komunistického predpisu  o interrupcii z roku 1943

sa znížil v Poľsku počet vrážd nenarodených detí zo 120 tisíc ročne na 100 ročne..a čo my? ...kresťanské Slovensko?

Na čo ešte čakáme..že vymrie náš národ kvôli zabíjaniu nenarodených a neplodnosti???

Igor Matovič sa v marci objavil v parlamente v tričku s nápisom„Potrat nie je riešenie, donosiť dieťa a dať ho na adopciu riešením je.“

,,„Na jednej strane máme desaťtisíc interrupcií ročne a na druhej tisícky neplodných párov, ktoré deti mať nemôžu, hoci by veľmi chceli,“ povedal Matovič. „My miesto toho, aby sme tieto dve skupiny ľudí spojili a pokúsili sa zachrániť maximum detí, naďalej tolerujeme pokrytectvo,“ dodal.

Matovič tvrdí, že Slovensko viac nemôže aj z demografických dôvodov považovať za matky len ženy, ktoré svoje deti donosia, porodia a vychovajú, ale musí uznať za matky aj ženy, ktoré si poslednú úlohu matky z akýchkoľvek dôvodov netrúfajú zvládnuť.

"Obávam sa času, keď budeme s otvoreným náručím behať po svete s tým, aby sme len našli niekoho, kto príde na Slovensko robiť na naše dôchodky. Skúsme preto podporiť akýmkoľvek spôsobom matky, aby svoje dieťa donosili, aj keď si ho netrúfajú vychovávať a dali ho radšej na adopciu iným párom,“ uzavrel Matovič.!""

Na prežitie národa potrebujeme pôrodnost s indexom 1,9, my máme ...najhoršiu v Európe  iba 1,25 dieťaťa na dvoch rodičov.

Alarmujúca je aj rozvodovosť. Vývoju rodiny v Európe bola venovaná odborná konferencia Mosty k rodine v Agroinštitúte v Nitre, na ktorej sa zúčastnilo asi sto odborníkov.

 http://nitra.sme.sk/c/5580571/slovensko-ma-najhorsiu-porodnost-v-europskej-unii.html#ixzz2dRPGrEdZ

POĎ VON A BOJUJ ZA ŽIVOT!  NEČAKAJ NA VYMRETIE SVOJHO NÁRODA!!!

22.september v Košiciach!!!!

http://pochodzazivot.sk/2013/08/23/upozornenie-na-nepresne-informacie/

grafy-  zdroj:

https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastny_material.pdf?instEID=-1&attEID=46924&docEID=253424&matEID=5328&langEID=1&tStamp=20120726134435673

Další mrtvice z antikoncepce. Zaveďme předběžná vyšetření, volají experti

25. srpna 2013  0:25

Desetina českých žen má podle VZP poruchu srážlivosti krve, která může mít v kombinaci s hormonální antikoncepcí smrtelné následky. Podle některých odborníků by lékaři měli ženám před předepsáním antikoncepce povinně provádět testy na riziko trombóz, přestože jsou finančně nákladné. Lékaři o tom chtějí jednat již v září.

Hormonální antikoncepce (ilustrančí snímek) | foto: Profimedia.cz

Hana Sládková se ve dvaatřiceti letech znovu naučila chodit a mluvit. Postihla ji mrtvice. A podle lékařů za ni může hormonální antikoncepce.

"Nejdřív mi bylo jen divně, tak jsem jela k lékaři. V nemocnici nepoznali, co mi je, měli podezření na roztroušenou sklerózu. Nechali si mě tam však přes noc a naordinovali mi hořčík. Druhý den jsem přestala hýbat polovinou těla a hůře se mi mluvilo, teprve poté mě poslali na magnetickou rezonanci a diagnostikovali mi mrtvici," popisuje.

Až do začátku září musí Hana zůstat v rehabilitačním ústavu. Má štěstí, že nebude mít doživotní následky, už se pohybuje a mluví zcela normálně. Nejvíc jí vadí, že se testy na rizika trombóz nedělají ženám ještě před prvním vypsáním receptu.

Ve Francii už kvůli mrtvicím mladých žen způsobeným antikoncepcí běží několik soudních sporů. V jednom případě se za svou mrtvou dceru soudí s výrobcem pilulek rodiče.

U desetiny českých žen hrozí riziko trombóz

Do Česka zatím vlna žalob nedorazila, ale to je podle lékařů zřejmě jen otázkou času. I u nás už totiž gynekologové chtějí vydat stanovisko, že ženy by před předepsáním antikoncepce měly projít testem na riziko trombóz, minimálně na poruchu srážlivosti krve s názvem leidenská mutace.

Tu má podle výzkumu VZP desetina českých žen. Nesmí antikoncepci užívat vůbec, hrozí jim, že třeba zemřou v letadle při cestě na dovolenou. Problém je, že o své poruše mnohdy nevědí. Nikdo je na testy neposlal. Gynekologové to nyní chtějí změnit.

Čeští gynekologové se v září sejdou a budou řešit téma, které v posledních měsících hýbá celou Francií a teď už i Německem: nebezpečí antikoncepce. "Chceme vydat stanovisko k antikoncepci a rozhodně počítáme s větším zpřísněním podmínek pro její předepisování. A to v tom smyslu, že by se ženy měly testovat na trombofilní mutace ještě dřív, než začnou antikoncepci brát," řekl MF DNES předseda odborné České gynekologicko-porodnické společnosti Jaroslav Feyereisl.

Podle něho je bohužel fakt, že lékaři se málo ptají žen, zda nemají v rodině případy trombózy, mrtvice, plicních embolií a podobně. A dědičné zatížení je právě faktor, který výrazně zvyšuje riziko, že žena při polykání hormonálních pilulek dostane mrtvici.

"Je jasné, že ty testy nejsou levné, ale zdá se prokázané, že rizika jsou u některých žen velká," říká Jaroslav Feyereisl.

Gynekologicko-porodnická společnost přitom byla dosud dost opatrná na kritická vyjádření.

"Pozitiva antikoncepce pro většinu žen převažují, patří mezi ně i snížení rizika některých druhů rakoviny, třeba prsu," říkal donedávna předchozí předseda odborné společnosti Vladimír Dvořák.

Ve Francii úmrtí rozpoutala řadu soudních procesů

Příběhy z Francie, kde nyní běží několik soudních sporů ochrnutých žen s výrobci pilulek, však dokazují, že souvislost antikoncepce s úmrtím žen kvůli ucpání cév je zřejmá.

Francouzská národní agentura pro zdravotní bezpečnost, která sleduje nežádoucí účinky léků, udělala studii na čtyřech milionech žen ve věku od 15 do 49 let, které braly antikoncepci v době od 1. července 2010 až do posledního prosince 2011. A jen za tento rok a půl se ukázalo čtrnáct úmrtí žen připsaných na vrub antikoncepce.

A nejen to: prokázalo se také, že hormonální antikoncepce výrazně zvyšuje riziko plicních embolií a trombóz. Postižených žen s nepříjemnými následky na zdraví jsou podle tamních pacientských organizací stovky ročně.

Ve Francii už proto vláda zakázala proplácet ze zdravotního pojištění takzvanou antikoncepci třetí generace. U nás sem patří například velmi známé pilulky Diane 35, které mnozí lékaři doporučují hlavně pacientkám s akné, protože hormony mají navíc vylepšovat pleť. Právě o Diane 35 se vede ve Francii spor. Evropská unie se totiž před několika dny zastala výrobce léku a chce, aby se zpět vrátil do prodeje ve Francii. Soudní spory poškozených žen zatím běží a po jejich vzoru se první žaloba začala řešit už i v Německu.

Kolik je postižených žen v Česku, nikdo neeviduje. Ovšem právě příběh Hany Sládkové, která dostala mrtvici ve 32 letech a znovu se učila chodit, ukazuje, že jich může být hodně. Vědecká zpráva neurologa Jiřího Neumanna, který zkoumal příčiny mrtvic u mladých žen, jichž začalo přibývat, ostatně už před pěti lety poukázala na to, že v Česku jsou takto postižené minimálně desítky žen ročně.

"Podle mě je to daň za to, že antikoncepci bere už třetí generace žen a lékařům i pacientkám se vytratilo z hlavy povědomí, že jde o lék se všemi riziky. Včetně toho, že má i smrtelné účinky," řekl tehdy lékař.

Dlouho už varuje i sdružení Ictus, které pomáhá lidem po mrtvici: že hormony nejsou vitaminy. A radí ženám, aby se nechaly gynekologem bedlivě hlídat, pokud se nechtějí vzdát výhod antikoncepce. Měly by se u nich dělat jaterní testy, sledovat riziko trombóz, tlak.

Totéž říká i předseda  gynekologicko-porodnické společnosti. "Nezeptá-li se vás lékař na rizika, ptejte se samy. Dřív, než si recept na pilulky odnesete," radí Feyereisl.

Autor: Lenka Petrášová

Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/dalsi-mrtvice-z-antikoncepce-lekari-uz-to-resi-f4y-/domaci.aspx?c=A130823_225231_domaci_zt

Rodová rovnosť a Gender mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska) sú relatívne nové pojmy, ktoré sa pokúša pretlačiť ideológia gendra. Pri zrode tejto ideológie stál feminizmus alebo lepšie povedané jeho novšie formy rodiace sa v druhej polovici dvadsiateho storočia.

Slovo gender sa používa na označenie kultúrne vytvorených rozdielov medzi mužmi a ženami, pričom do takejto roly ich vraj vnútila spoločnosť. Termín sa začal bežne používať v spoločenských vedách až v posledných desaťročiach 20. storočia. Podľa tejto ideológie kultúra a spoločnosť pôsobia dominantne až výlučne na mužov a ženy tak, že to vedie k sociálne konštruovaným rozdielom v ich správaní, očakávaniach či v postojoch. Rozdiely nie sú univerzálne, ale líšia sa v rôznych spoločnostiach a v rôznych dobách. Gender teda podľa tohto svetonázoru nie je zrejmý v momente narodenia, ale vzniká v priebehu socializácie jedinca. Vplyv pohlavia sa považuje za vedľajší. Pohlavie predstavuje len biologické rozdiely.

Teória gendra rozlišuje tzv. biologickú identitu, ktorá je daná biologickým pohlavím jedinca, gendrovú identitu (cítiť sa ako muž/žena) a napokon gendrové roly (žiť ako muž/žena). Popiera akýkoľvek význam existencie prirodzene daných rozdielov medzi mužom a ženou. Akékoľvek rozdiely v ich správaní, myslení, záujmoch a podobne sú z pohľadu gendrovej ideológie ovplyvnené iba prostredím, ktoré jedinca formuje, stimuluje, prípadne ním manipuluje. Tým, že táto ideológia nepripúšťa žiadne rozdiely, potrebujú jej zástancovia dokázať, že ženy sú úplne rovnaké ako muži, a to vo všetkých sférach. Rozdiely, prípadne odlišné postoje, záujmy a túžby na základe feminity alebo maskulinity vraj neexistujú. Tzv. tradičné mužské a ženské roly sú iba stereotypmi, ktoré je potrebné odbúrať. Odstraňovanie pohľadu akceptujúceho rozdiely medzi mužmi a ženami sa má podľa gender ideológie diať vo všetkých sférach. Od zamestnania cez školu a vzdelávanie až po rodiny, domácnosti a výchovu detí.

V oblasti rodiny presadzujú popri podpore aktívneho otcovstva tiež zavedenie rovnakých podmienok pre otcov i matky na materskej dovolenke. Pritom, ale vôbec nezohľadňujú základné biologické, psychologické a emocionálne potreby dieťaťa, najmä v prvých mesiacoch života. Táto ideológia je okrem iného tiež za podporu rodičovstva homosexuálnych párov a rovnaké postavenie rozličných foriem partnerstva inak sexuálne orientovaných ľudí.

Súčasťou tejto ideológie je aj tzv. právo slobodnej voľby – právo na slobodné rozhodovanie o vlastnom tele. Zahŕňa „právo“ na potrat, asistovanú reprodukciu a iné, pričom používajú označenie „slobodné rozhodnutie o materstve“ alebo „sexuálne a reprodukčné práva“ (SRHR). Za tieto práva bojuje feministické a gendrové hnutie už desaťročia pod hlavičkou sexuálnych a reprodukčných práv. Majú snahu presadiť ich ako základné ženské práva, aby následne patrili pod režim ochrany základných ľudských práv a to hlavne v rámci OSN, EÚ a ďalších nadnárodných organizácií.

Pod tlakom a vytrvalým presadzovaním týchto myšlienok ako práv menšín sa postupne začínajú v určitých kruhoch považovať za prirodzené takmer všetky typy sexuálnych deviácií. Zástancovia práv lesbickej, gay, bisexuálnej a transsexuálnej menšiny (LGBT), (niekedy i ďalších) vyžadujú neobmedzenú toleranciu ich spôsobu života a myslenia, ale sami bývajú veľmi netolerantní k akémukoľvek inému názoru a spôsobu života.

To čo sa im nedarí dosiahnuť demokratickou a legislatívnou cestou na niektorých národných úrovniach, snažia sa dosiahnuť cez zmeny na nadnárodných úrovniach v medzinárodných inštitúciách.[1]

Gender mainstreaming má oficiálne za hlavný cieľ popri iných pretláčaných záujmoch (SRHR a LGBT práv) presadzovať rovnosť príležitostí pre ženy vo všetkých sférach.

Aby ľahšie získali podporu pre všetky svoje snahy, hlásajú a presadzujú široko akceptované prospešné a užitočné zmeny. Popri nich postupne pretláčajú i ostatné svoje záujmy.

Na niektorých vysokých školách sa už dokonca vyučujú tzv. Gender Studies. Vychádzajú z aktivizmu ženských hnutí, pričom sa v akademickom prostredí prostredníctvom Gender Studies stále viac začína udomácňovať feminizmus.

Sexuálna identita je zapísaná do každej bunky tela a môže byť zistená testovaním DNA a nemôže byť zmenená, preto koncept „genderovej identity“ ako niečoho, čo je sociálnym konštruktom alebo osobným vnímaním, oddeleným od biologicky daného pohlavia je odmietaný množstvom odborníkov. Nie sú žiadne dôkazy, že zmätenie ohľadne genderovej identity je vrodené. Takmer všetci tí, ktorí usilujú o chirurgickú zmenu pohlavia, sú z genetického hľadiska normálni ľudia s nedotknutými sexuálnymi a rozmnožovacími orgánmi a príslušnou úrovňou hormónov. Keď sa osoba domnieva, že je niečo odpudivé alebo defektné v jeho vzhľade, čo potrebuje zmeniť, potom je jasné, že ide o dosť významný psychologický problém. Jednotlivci, ktorí nachádzajú ako ťažké identifikovať sa so svojim biologickým pohlavím, často trpia ďalšími vážnymi psychologickými problémami vrátane depresií, závažnej úzkosti, masochizmu, sebanenávisti, narcizmu, napätou rodinnou situáciou alebo dôsledkami sexuálneho zneužívania v detstve. Takíto jedinci zakúšajú sociálne a sexuálne ťažkosti v dôsledku týchto porúch a negatívnych skúseností a nie preto, že sa narodili v "zlom tele". Chirurgická zmena pohlavia je celkom nevhodná, pretože navrhuje chirurgické riešenie závažných psychologických porúch, a chybná z etického hľadiska.[2]

Cesta od feminizmu ku gendru

Pre pochopenie historických súvislostí gender ideológie je potrebné bližšie charakterizovať vývoj, ktorý postupne prebiehal vo feministickom hnutí.

Pôvodný feminizmus bol vo svojich začiatkoch úsilím o uznanie ženy, ktorá má byť plnoprávnym občanom, rešpektujúc pri tom prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami. Hyperfeminizmus, ktorý sa objavil v šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa s pôvodným feminizmom vo viacerých faktoroch rozchádza. Pre hyperfeminizmus sa stal budúcnosťou ženy mužský rod. Ženy podnecoval k imitácii mužov vo všetkých sférach života, čo viedlo v niektorých prípadoch až k úplnému odmietaniu detí považovaných za trest. Hyperfeministky prišli k záveru, že žena môže byť slobodná len odstránením biologickej prirodzenosti. Neskôr sa tento prejav vyčerpal, pretože skoršie popieranie biologickej špecifickosti ženy sa ukázalo ako neúspešné. V polovici osemdesiatych rokov prišiel preto na scénu neohyperfeminizmus. Charakterizuje ho zmena rétoriky, pričom už nehovorí, že sa žena má správať ako muž. Po novom tvrdí, že muž má mať rovnaké biologické podmienky ako žena. Napriek tomu sú obidva prístupy – hyperfeministický aj neohyperfeministický, v mnohom podobné.[3]

Neohyperfeminstky a hyperfeministky samé seba nezvyknú označovať týmito pojmami, ale oficiálne sa hlásia k feminizmu.

Všetci vieme, že ešte v nie tak dávnej minulosti sa svetom šírila utópia komunizmu, ktorá mala zabezpečiť rovnosť až „rovnakosť“ všetkých ľudí bez rozdielov. Komunisti hovorili o tom ako chcú dobre, ale bolo to v rozpore s ľudskou povahou a prirodzenosťou. Kresťanstvo bolo vnímané ako niečo zastarané, čo zavadzalo.

Dnes po 20. rokoch na ceste k slobode sa k nám zo západu vkrádajú staronové idey a normy. Je to podobné ako predtým. „Veď my chceme tak dobre“, hovorili komunisti a dnes bojovníci za "práva" sexuálne inak orientovaných osôb a bojovníci za rodovú rovnosť. Ako sa zdá, ľudia sa nepoučili z dejín a historických chýb, ktoré sa udiali. Oslobodenie a rovnosť žien stieraním ich rozdielnosti voči mužom, je falošná cesta slobody, ktorá vedie k deštrukcii spoločnosti.[4] Ideológie a politické režimy sľubujúce nebo na zemi sú nebezpečné. Tak ako bol naplnenou hrozbou socializmus či komunizmus v minulosti, tak dnes morálny liberalizmus s rodovou rovnosťou a inými jeho tézami začína byť hrozbou súčasnosti. Chiméra o absolútnej rovnosti, nediskriminácii a tolerancii má veľa spoločného s totalitnými režimami, ktoré sa prevalili v nedávnej minulosti svetom. Všetky tri musia mať svoje hranice a kto tieto hranice popiera a nechce ich nikde určiť je šíriteľom utópie o ich dosiahnuteľnosti a zároveň budovateľom spoločenského chaosu a rozkladu spoločnosti vedúcemu k jej zániku.

V mene novodobej utópie „rovnakosti“ chce neohyperfeminizmus, respektíve gender ideológia poprieť akékoľvek rozdiely medzi mužom a ženou. Neohyperfeminizmus chce vytrhnúť ženu z jej biologickej špecifickosti napríklad tým, že aj mužom sa umožní rodiť. Rovnosť v zaobchádzaní s pohlaviami nestačí. Jedným z očakávaných produktov aplikácie tejto ideológie je vytvorenie ozajstnej nerodinnej spoločnosti, ktorá rozloží rodinné vzťahy. Táto ideológia chce presadiť slobodu od manželstva a materstva, ako štruktúr, ktoré sa vyvinuli na zotročovanie žien a nie je v nich možnosť na emancipáciu a absolútnu nezávislosť.[5]

Jedným z hlavných cieľov je nahradenie rodiny novými inštitúciami.[6] Hrubo sa tým popierajú základné psychologické a sociologické poznatky, ktoré svedčia o tom, že ak sa útočí na základnú bunku spoločnosti, ktorou je rodina, jej rozklad sa v konečnom dôsledku otočí proti žene samotnej i proti jej deťom. Následky s odstupom času pociťuje celá spoločnosť.[7]

Nedá sa preto očakávať, že spoločnosť postavená na takomto základe pretrvá dlho. Poukazujú na to aj skúsenosti s ďalšími sebadeštrukčnými ideológiami, ktoré sa v mnohých svojich tézach podobali myšlienkam „rodovej rovnosti“.

„V časoch veľkej októbrovej – socialistickej revolúcie V. I. Lenin presadil ideu oslobodenia žien skrze zrušenie monogamného manželstva ako jediného inštitútu rodiny a zaviedol spolužitie nezosobášených párov, vrátane ľubovoľného striedania sexuálnych partnerov. Muž mohol sexuálne žiť v jednom byte aj s niekoľkými ženami a rovnako aj žena s niekoľkými mužmi. Lenin si myslel, že rozšírením promiskuity a voľnou láskou „oslobodil“ ženy z otroctva manželstva a rodiny. Na začiatku 30. rokov predstavitelia sovietskej totalitnej moci pochopili, že tzv. sexuálna voľnosť spojená s totálnou deštrukciou rodiny vedie taktiež k deštrukcii štátu. Umelé potraty vykonávané v masovej miere spôsobili rýchle zníženie demografickej krivky. To viedlo nakoniec J. V. Stalina k tomu, že v roku 1936 presadil v ZSSR úplný zákaz potratov, ktorý trval až do roku 1955, kedy boli opäť legalizované. Zároveň boli v 30. rokoch zrušené zákony povoľujúce promiskuitu a rýchle rozvody...“

Všetci vieme, ako tento režim napokon skončil. Jeho pozostatky prinášajú svoje obete nanešťastie stále i dnes, najmä v postsovietskom Rusku. Týka sa to najmä potratovosti a rodinných problémov, ktorých rozmery v Rusku nemajú obdoby. Rusko postupne vymiera, tak rýchlo ako takmer žiadna iná krajina vo svete.[8]

Mnohé osoby stojace za hnutím gendra namiesto pozorovania skutočností, ich opisovania a porovnávania, kombinujú myšlienky bez toho, aby posúdili dôsledky svojho konania. Robia tak, aby sme použili výraz Emila Durkheima, „ideologickú vedu“, opierajúc sa o morálny relativizmus, respektíve neorelativizmus.[9] Riziko je tu prítomné najmä v tom, že polopravdy, ktoré sú takto šírené sú nebezpečnejšie ako čistá lož.

Násilníci a sexuálne obete

Boj feministiek proti manželstvu a rodine čiastočne osvetľuje i fakt, že „považujú – aspoň vo svojich radikálnych podobách – všetkých mužov za potenciálnych sexuálnych násilníkov a všetky ženy a deti za potenciálne obete (ignorujú pritom existenciu ženskej sexuálnej delikvencie)“, uvádza Weiss.[10]

„Extrémnym vyjadrením tohto názoru je prehlásenie Dworkinovej, že heterosexuálna súlož je zo svojej podstaty zneužitím ženy, pretože vyžaduje penetráciu penisu do vagíny. Autorka píše: „Násilie je muž, muž je penis, penis je násilie.“[11] Ako však upozorňuje Weis, anatomickú juxtapozíciu pohlavných orgánov behom súlože možno interpretovať i presne naopak, teda ako prejav dominancie ženy – vagína penis ‚pohlcuje‘“[12]

Feministky vystupovali a vystupujú aj proti dvojitému metru, podľa ktorého spoločnosť mužov za sex odmeňovala a ženy trestala. Dnes však, keď sa veľa žien do značnej miery spod tohto nazerania „sexuálne oslobodilo“ možno povedať, že mnohé z toho všetkého poväčšine pochopili len jedno: „vrhni sa na sex bez zábran!“[13]

Tento prístup veľmi napomohol určitým skupinám, ktoré majú jasný záujem na tom, aby ženy vystupovali ako sexuálne objekty, aby sa z nich vychovali konzumentky antikoncepcie a potratov, prípadne aby museli vyhľadávať pomoc v poradniach a psychiatrických klinikách. Za týmito obchodmi na celom svete nestoja len komerčné, ale tiež značné sociálno-politické záujmy.[14]

Pseudoproblémy a gradovanie absurdnosti v praxi

Riešia sa pseudoproblémy ako napríklad podľa čoho rozlíšiť, kedy ide o sociálny rod a kedy o biologické pohlavie.[15] Pre mnohých stúpencov rodovej rovnosti je neprípustné oslovovať deti v triede iba žiaci. Po správnosti sa majú oslovovať žiaci a žiačky. Keď na vyučovaní učiteľ vyzdvihne osobnosť určitého muža, má hneď upozorniť aj na pozitívne prínosy nejakej ženy, inak potvrdzuje svojim vyjadrovaním rodové stereotypy a svoj diskriminačný prístup.[16]

Presadenie tejto teórie má znamenať koniec privilegovania biologických rodičov.[17]

Absurdnou sa stáva predstava, že na základe obdobného uvažovania by sme potom mohli ísť aj ďalej a iné skupiny by mohli žiadať, aby sa zakaždým vymenovala aj významná osobnosť z každého národa, kmeňa, a podobne. A to z každého pohlavia aspoň po jednom, len aby sme nikomu neukrivdili a na nikoho nezabudli. Jednako sa nám všetkých od tejto pseudokrivdy uchrániť nepodarí. „Plným právom“ nás môže potom niekto obviniť z diskriminácie.

V jednej novej švédskej škôlke opierajúcej sa o ideológiu rodovej rovnosti je zakázané používať mužský a ženský rod. „Zameranie škôlky ovplyvňuje aj jazyk.“ "On" a "ona" zmizli a namiesto toho sa používa vymyslené slovo, ktoré je mixom švédskych ekvivalentov pre mužský a ženský rod. "Vzniklo to ako myšlienka rovnosti," vysvetľuje tento experiment riaditeľka Lotta Rajalinová. „Rovnosť a vyhýbanie sa čomukoľvek, čo je príliš mužské alebo ženské, preniká celým projektom. “ V knižnici škôlky by deti márne hľadali klasiky, ako je Snehulienka či Popoluška, tie nahradili knihy, v ktorých vystupuje jeden rodič alebo rodičovský pár rovnakého pohlavia. Ak sa deti hrajú na domácnosť a úloha mamy je zabratá, podľa slov jednej zamestnankyne navrhujú deťom, aby sa hrali na domácnosť, kde sú mamy dve alebo tri.[18]

Významná francúzska feministka Elisabeth Badinterová hovorí v súvislosti s výchovou detí a organizáciou každodenného života mužmi, že mužom nemožno ukladať určitú morálnu a psychologickú povinnosť a zároveň im do ruky vkladať kľúč ku slobode. Vystríha pred tým, aby sa materstvo „opäť stalo nedotknuteľným pilierom života ženy“. Je znepokojená, že v ostatných rokoch dochádza k návratu dojčenia detí, že vychádza toľko odborných prác, ktoré hovoria o prínosoch dojčenia, a že túto podporu vyjadrila aj Svetová zdravotnícka organizácia.[19]

Bojovníci za rodovú rovnosť kritizujú takisto skutočnosť, že samotní rodičia preferujú, keď ich dcéry sa hrajú s bábikami a synovia napríklad s autíčkami.[20]

S materstvom súvisí aj správa Výboru pre rovnosť príležitostí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 2010 nazvaná „Boj so sexistickými stereotypmi v médiách“, ktorú vypracovala členka Socialistickej skupiny Doris Stump. Tá označila materstvo ako jeden zo „sexistických stereotypov“. Zároveň vyzvala vlády členských štátov Rady Európy, aby už v rámci školského vyučovania pripravovali deti tak, aby boli schopné „dekódovať sexistické stereotypy“. Slovenská europoslankyňa Záborská sa vyjadrila, že ju zaráža, ako je v tomto dokumente „materstvo vykreslené ako niečo negatívne. Ako si má dieťa vážiť svoju matku, ak mu v škole budú hovoriť, že materstvo je menej ako kariéra?“ Rezolúcia PZ RE bola 25. 6. 2010 schválená. „Kvôli okatosti bola nakoniec v rezolúcii matka nahradená eufemizmom "žena v domácnosti".“[21]

Vo svete sú to najmä ľavicové strany (neohyperfeministky v nich majú dosť silné zastúpenie), ktoré sa zasadzujú za odstránenie príjmových rozdielov medzi mužmi a ženami. Na obhajobu požiadaviek na príjmovú rovnosť používajú štatistiky, z ktorých vyplývajú významné rozdiely vo výške zárobkov u mužov a u žien. Svojim spôsobom je to však útok na slobodu človeka a ľudskú prirodzenosť. Tá totiž dáva ľuďom rôzne predpoklady a slobodná realizácia každého jednotlivca nutne vedie k rozdielnym výsledkom v príjmoch a postavení v spoločnosti. Z tohto hľadiska je pochopiteľný boj feministiek proti materstvu, pretože ženy vychádzajú zo štatistík ako finančne a kariérne menej ohodnotené mimo iné z veľkej časti práve z dôvodu materstva. Máme preto bojovať proti materstvu, v ktorom mnohé ženy slobodne nachádzajú uspokojenie a možnosť sebarealizácie? Nebolo by lepšie zasadzovať sa skôr za poskytovanie rôznych výhod ženám venujúcim časť života materstvu? Takisto sa môžeme pýtať či majú byť individualizmus, kariéra a prinášanie peňazí do rodinnej kasy prioritou a jediným životným cieľom oboch pohlaví? Urobí toto človeka konečne šťastným? Príjmovú nerovnosť ako nevyhnutný výsledok slobody socialisti nikdy neuznali a neustále vymýšľajú návody, ako sa ku vytúženej príjmovej rovnosti dopracovať. Metóda je v zásade stále rovnaká. Na začiatku ľavicový ideológovia rozdelia spoločnosť na tých, ktorí sú domnele diskriminovaní a na tých, ktorí údajne diskriminujú. Nasleduje veľká mediálna masáž a propagácia sloganu o „odstránení diskriminácie“. V konečnej fáze dochádza k ustanovovaniu úradov a prijímaniu legislatívy, ktorá má domnelý problém odstrániť. S tým súvisí aj ustanovovanie rozličných kvót, ktoré sa snažia dosiahnuť, aby bol rovnaký podiel žien a mužov v rámci profesií.

Ďalším významným faktorom, ktorý spôsobuje to, že ženy zarábajú menej, je ako už bolo naznačené, prevládanie odlišnej kariérnej orientácie. Niektoré profesie sú totiž z racionálnych dôvodov vykonávané hlavne mužmi – vojaci, policajti, hasiči, väzenskí dozorcovia a podobne, pričom práve tieto profesie sú opäť z racionálnych dôvodov lepšie ohodnotené, než napríklad profesie zdravotnej sestry alebo učiteľky, ktoré naopak dominantne vykonávajú ženy. Tieto príjmové rozdiely medzi profesiami môžu mať za následok skutočnosť, že v akomsi kolektívne poňatom vyúčtovaní „muži vs. ženy“ je výsledok pre ženy negatívny. Taká bilancia však nemá žiadny relevantný zmysel. Muži by mohli začať obdobne počítať bilanciu dôchodkového systému a dospeli by k opačnému záveru.[22]

V poslednej dobe prichádzajú na scénu taktiež snahy o pohlavné rozpočtovanie a posudzovanie akéhokoľvek verejného výdavku z hľadiska dosahovania cieľa „pohlavnej rovnosti“. Napríklad obecné dotácie na futbalový štadión majú byť vyvažované rovnakým objemom investícií do aktivity, ktorú preferujú ženy. Tento príklad konkrétne uviedla feministická poslankyňa v Čechách, Anna Čurdová za ČSSD. Naproti tomu, keby sa malo dôjsť aj k striktnému posudzovaniu zdrojov, vyplynulo by, že muži prispievajú do verejných rozpočtov viac než ženy. Takto naberá feministická iniciatíva určité trhliny. Navyše týmto spôsobom by mohli pohlavia medzi sebou súperiť neustále, pričom pre dosahovanie tejto utopickej kvázi-spravodlivosti je potrebné živiť nový rozsiahly byrokratický aparát.[23]

Triezvy boj proti diskriminácii

Stúpenkyne neohyperfeminizmu zabiehajú teda neraz od riešenia skutočných problémov a odstraňovania neopodstatnenej diskriminácie žien až k nezmyselnostiam. Samé seba, prípadne i ženy ako celok svojim prístupom často dehonestujú a práve ony prezentujú ženy ako zakomplexované príslušníčky „slabšieho“ pohlavia.

Rodové otázky sú skôr ideologickým názorom a módnou agendou, než užitočnou informáciou, konštatuje Mikula.[24]

Napriek tomu boj za odstraňovanie škodlivého znevýhodňovania žien alebo mužov má stále svoje opodstatnenie. Diskriminácia sa však má odstraňovať s primeranou dávkou triezvosti a s rešpektovaním vedeckých poznatkov. Sociológovia Baron a Straus totiž okrem iného zistili porovnaním 50 štátov USA, že tam, kde je najväčšia nerovnosť medzi pohlaviami je aj najvyšší počet sexuálneho násilia páchaného na ženách.[25]

Rozumný človek je proti diskriminácii ktoréhokoľvek pohlavia a je za vytváranie spravodlivých príležitostí pre všetkých ľudí. Na druhej strane rešpektuje, ak niektoré inštitúcie prijímajúc medicínske alebo psychologické poznatky s dobrým úmyslom a opodstatnene obmedzujú dostupnosť niektorých pozícií pre niektoré z pohlaví (napríklad dodnes platí zásada, že v práci na ženy nemožno klásť rovnaké fyzické nároky ako na mužov, pretože sú jednoducho fyzicky slabšie). Takisto rešpektuje v týchto otázkach náboženskú slobodu skupín i jednotlivcov (ak samotní členovia náboženských zoskupení nie sú v nich nútení zotrvávať pod hrozbou určitého násilia).

Akceptovateľná je kritika stereotypov podľa ktorých sa mužom a ženám prisudzujú určité dané, nemenné roly. Napríklad starostlivosť o deti alebo varenie ako čisto ženský fenomén. Rovnako je opodstatnená kritika, ak muž a žena na rovnakej pracovnej pozícii v určitej firme sú inak platovo ohodnotení. Takisto je potrebné podnecovať zmeny, najmä v krajinách tretieho sveta, ale i v niektorých vyspelejších štátoch, kde stále pretrváva neodôvodnená nerovnosť žien a mužov pred zákonom alebo dokonca až útlak a spoločensky akceptované týranie žien.

Avšak gender ideológia sa pokúša presvedčiť verejnosť, že mužská a ženská prirodzenosť je sociálne utváraná, a že v skutočnosti nie sú medzi mužmi a ženami výraznejšie rozdiely.[26] Stúpenci gendra takto popierajú psychologicky a medicínsky potvrdené fakty o odlišnom prežívaní a odlišných predispozíciách medzi mužmi a ženami. Spochybňuje sa sociológmi a psychológmi zistená nezastupiteľná úloha otca a úloha matky v rodine.[27] Snažia sa znižovať význam pohlavného dimorfizmu, napriek tomu, že jeho prejavy sú v človeku hlboko zakorenené. Súčasťou dimorfizmu sú primárne pohlavné znaky, za ktoré možno považovať chromozomálne pohlavie (XX a XY) a mužský či ženský typ reprodukčných orgánov. Rozdiely v somatických telesných znakoch (stavba kostry, typ ochlpenia, hlas a podobne) patria k sekundárnym znakom sexuálneho dimorfizmu. K terciárnym znakom radíme rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti myslenia, emocionálneho cítenia i správania, či už verbálneho alebo neverbálneho, ktoré hrajú dôležitú rolu aj v oblasti sexuálneho správania.[28] Čo sa týka sexuality, existujú zrejmé rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženy dozrievajú pohlavne skôr, inak prežívajú svoju sexualitu pred prvým pohlavným stykom, inak dosahujú sexuálne vyvrcholenie atď.

Nie všetci muži sú úplne rovnakí, respektíve totožní, ale majú svoje individuálne odlišnosti. Podobne to platí i o ženách. Faktom, ale zostáva, že vo všeobecnosti napríklad medzi ženami významne prevláda väčšia citlivosť v porovnaní s mužmi.

Niektoré ženy svoju citlivosť a zraniteľnosť neznášajú. Nechcú byť príťažlivé a očarujúce, starostlivé a láskavé. Chcú sa zrieknuť prirodzenej stránky svojej ženskosti. Niektoré ženy chcú za každú cenu vládnuť, riadiť veci, pretože sa boja citlivosti.[29] Naznačuje to chorobné pozadie takýchto tendencií. Neuvedomujú si, že jemnosť neznamená automaticky slabosť. Prirodzené odlišnosti medzi pohlaviami vôbec neznamenajú nerovnoprávnosť.

Ženy priťahuje na mužoch z veľkej časti ich mužská sila, ich rozhodnosť, rozvážnosť a podobne. No niektoré ženy majú snahu s mužmi manipulovať, prerábať ich, aby neboli príliš „mužskí“. Pramení to skôr z ich komplexov menejcennosti než zo zdravej snahy o vyrovnávanie príležitostí pre ženy, tam kde je to skutočne prospešné. Povedané s miernou iróniou, ide o ženy, ktoré „chcú, aby muži cikali po sediačky“.[30]

Prečo „nestačia“ dve pohlavia

Snahy o označovanie ľudí podľa rodov vyplývajú z veľkej časti práve zo snáh o akceptáciu viacerých sexuálnych deviácií ako „normálnych“, rovnako prirodzených sexuálnych orientácií ako je heterosexualita. Preto pokiaľ nedokáže spoločnosť pomenovať homosexualitu a iné sexuálne deviácie pravým menom ako sexuálne poruchy, neubráni sa s veľkou pravdepodobnosťou neskôr ani ďalším pokusom o pretláčanie iných sexuálnych deviácií ako „alternatívnych foriem sexuality“ a popieraniu prirodzených rozdielov medzi pohlaviami.

Gender ideológia odmieta striktné radenie ľudí do dvoch pohlaví, podľa ktorých im zároveň prináležia ich roly. Avšak vyzretý muž a vyzretá žena majú pocit istoty vo svojej prirodzenej, vrodenej pohlavnej role. Popri psychicky a telesne relatívne zdravých ľuďoch sú tu, ale mnohí psychosexuálne zranení jedinci, ktorých narušenú identitu sa gender ideológia pokúša pozdvihnúť na „normu“. Okrem iných sú to napríklad lesbické ženy, ktoré môžu pociťovať odpor voči svojmu ženstvu alebo homosexuálni muži pociťujúci odpor voči svojej mužskosti.[31]

Táto skutočnosť nemá podnecovať dehonestáciu takýchto ľudí, práve naopak. Máme byť pripravení podať im pomocnú ruku pri zvládaní ich ťažkostí plynúcich z ich sexuálneho handicapu. Rešpektovanie a úcta k ľuďom ako plnohodnotným jedincom trpiacim určitými špecifickými problémami, vrátane problémov v oblasti sexuality sa má začínať vo výchove v rodine už od útleho detstva. Umelé vytváranie nových rodov a zavádzanie gender ideológie k tomu nie je potrebné, naopak môže vniesť ešte väčšie ťažkosti do rodinného života a tým pádom môže prispieť k vychovávaniu ešte väčšieho množstva osobnostne zranených ľudí.

Alternatíva

Popri týchto extrémnych formách feminizmu existujú organizácie združujúce ženy, ktoré sa zasadzujú za rovnosť práv mužov a žien, avšak nie z pozície antagonizmu pohlaví. Jednou z takých organizácií je napríklad New Women for Europe – NWFE (Nové ženy pre Európu) so sídlom v Bruseli. Reprezentuje prúd nového feminizmu. Zdôrazňuje solidaritu medzi mužom a ženou, ktorá vychádza z rešpektu k rozdielnosti a vzájomnej komplementarity obidvoch pohlaví. Presadzuje etické princípy v otázkach výchovy, vzdelania a bioetiky.

http://zdravysex.sk/node/29

Ani neviem ako, začala som sa na tejto stránke špecializovať na tému potrat...

Bojujem proti nemu , lebo je toho toľko že až pri srdci ma stíska...spoznala som ženu,  ktorá bola na umelom prerušení tehotenstva..hoci mimomaternicového..veľmi trpela, týtrala sa výčitkami, trápi sa podľa jej slov každý deň .Predstavuje si to dieťatko ako by asi vyzeralo  na koho by sa podobalo, keby žilo, koľko by už malo rokov počíta a chodí na cintorín zapáliť sviečku vo výročie jeho termínu pôrodu aj vo výročie jeho ukončenia tehotenstva..má dvakrát narodeniny...lebo to dieťa stále žije.

Veľmi ma jej slová poznačili, otvorilo mi to nový obzor...nechcený a tvrdý ale reálny..   

,, Nebudem súdiť!" ..to si stále vravím ..veď tieto ženy potrebujú hlavne si odpustiť...ublížili predovšetkým sebe..

Mimomaternicové tehotenstvo je iná skupina ja teraz bojujem proti umelému prerušeniu  ,,neproblémového" tehotenstva, aj keď vo svojej podstate je to jedno.

Viem ako to bolí ,keď Vám povedia že dieťa ktoré nosíte pod srdcom nebude v poriadku, vraj by ste ste sa ho mali vzdať pre svoje aj jeho ,,dobro"..

Mali by ste mali chrániť svoj a nie jeho život. Keď som v tehotenstve stratila veľa krvi, lekári mi odporučili potrat..odmietla som a teraz som šťastná, aj keď vediac, že to moje dieťa počulo, akú zlú skúsenosť má s lekármi...lebo vie, vo svojom nevedomí , že aj keď pomohli, predsa len ho mohli aj zabiť...neviem aké hlboké zranenia vlastne prežíva...

Ale možno je dieťa v poriadku a Vaša tehotenstvo tiež, len sa bojíte Vy, ako to budete zvládať finančne...ako málo sa budete asi venovať deťom ktoré už máte..Stále je spôsob, stále je cesta, keď sa chce, vždy sa dá...Vždy sa nájdu ľudia ktorí pomôžu a vždy sa môže zmeniť situácia.

Čakáš nečakane dieťa? Linka pomoci: 0800 12 00 24

Tu je jedne prípad ako to žena nebude nikdy ľutovať že sa napokon rozhodla nechať si dieťa,aj keď ho vôbec neplánovala.

http://web.pravonazivot.sk/nebudete-lutovat/

Keby sme si len uvedomili, že človek vzniká už pri počatí, už pri spojení mužskej a ženskej bunky je doňho vdýchnuta duša, nikdy by sme nezapochybovali že odmietnutie toho človiečika bolí...On cíti že jeho mamka naňho nebola pripravená a treba sa mu za to ospravedlniť, on chce byť milovaný, lebo ak nie je,  trpí celú večnosť.

Ľudská duša je  totiž nesmrteľná.Trpí aj keď jej telo vyhodia ako biologický odpad v zákrokovej miestnosti..Duša trpí naďalej.

V jednom mojom príspevku sa mi v komentári naivné dievča snaží tvrdiť že potrat dieťa v maternici nebolí.

Čo si myslíte Vy?

Toto bolo jedenásťtýždňové dieťatko...bolí keď, vám niekto s nožnicami prestrihne hruď a odcvakne hlavu!??!!

Toto bolo osemtýždňové dieťatko.Bolí to keď Vám rozštvrtia telíčko ?

Táto ručička patrila človeku ktorý bol zaživa pochovaný v tele svojej matky.

,,,,srdce nenarodeného dieťaťa bije pred koncom tretieho týždňa po počatí. "Činnosť srdca sa začína do 22 dňa (embryonálneho) života." (van Heeswijk, Nijhuis & Hollanders, "Fetal heart rate in early pregnancy", Early Human Development, 22, 1990).

Mozog embrya je úplne sformovaný do šiesteho týždňa (predtým, než sa vykonáva väčšina chirurgických potratov), aby vytváral činnosť mozgových vĺn, ktoré zachytáva elektroencefalogram. Činnosť mozgových vĺn je právnym štandardom, podľa ktorých určujeme, či dospelé obete choroby alebo zranenia sú mŕtve alebo živé. (Manlin, H.M.D., "Life of Death by EEG", The Journal of the American Medical Association, 190 (2) (12.10. 1964): str. 112-114).""

zdroj http://www.stopgenocide.sk/

Ak  je na Slovensku potratených asi štyridsať detí denne , je to preto že ženy ktoré sa pre umelý potrat rozhodli netušia do čoho idú keby vedeli, určite by si to rozmysleli..už keď sú tak sebecké, že neváhajú zabiť dieťa, iste ak by vedeli že idú ublížiť sebe, zastavili by sa a pre tento dôvod by to dieťa radšej donosili a dali na adopciu.

,,,,Chýba informovanosť o psychických následkoch umelého potratu

Ešte roky po tom, ako v jednotlivých krajinách začali legálne robiť potraty vyškolení zdravotníci, sa o možných popotratových problémoch nevedelo. Prečo? Príčin je niekoľko:

• Prvá príčina je v tom, že ženy po potrate trpia nie jedným, ale rôznymi psychickými problémami, ktoré sa často nedávajú do súvisu s potratovou skúsenosťou.
• Druhou príčinou je fakt, že vnútorné napätie vnútri ženy môže byť dlho skryté a potlačené, takže sa navonok prejaví po rôzne dlhom čase od potratu. U niektorej ženy to môžu byť dni až týždne, u inej celé roky po zákroku. Spúšťacím mechanizmom je často iná kríza v jej živote: rozchod s partnerom, začiatok prechodu (menopauzy), odchod posledného dieťaťa z domu (ktorý sa prirovnáva k vyprázdneniu hniezda), narodenie ďalšieho dieťaťa alebo vnúčaťa. Veľmi často sa prejavy psychickej poruchy zhoršia v dňoch výročia potratu alebo vypočítaného termínu pôrodu dieťaťa.
• Ďalšou príčinou, prečo sa o psychických následkoch potratu dlho nevedelo, je skutočnosť, že mnohé ženy o nich nechcú hovoriť alebo ak aj chcú, nemajú s kým. Väčšina ľudí sa k tomu totiž stavia tak, že žena má, čo chcela, a potratom sa mal jej problém vyriešiť. Ženu, ktorá potratila samovoľne, bez vlastného pričinenia, alebo takú, ktorej dieťa zomrelo, ľudia z jej okolia ľutujú. Chápu, že sa jej stalo čosi ťažké, a neprekvapuje ich jej smútok, nespokojnosť, náhle záchvaty plaču. Okolie s ňou súcíti, snaží sa ju povzbudiť a potešiť. Ženu, ktorá sa dobrovoľne rozhodla pre umelý potrat, takmer nikto neľutuje. Hoci často trpí podobne ako ženy, ktoré stratili dieťa proti svojej vôli. A možno ešte viac, práve preto, že si uvedomuje svoj vlastný podiel zodpovednosti za túto stratu.!""

 zdroj http://web.pravonazivot.sk/postabortivny-syndrom/

A čo lekár ? Ako je na tom človek, ktorý chodí možno na Veľkú noc aj na Vianoce do kostola a pritom vraždí nenarodené deti?

Ako mu chutí obed po interupcii, ktorú vykonal? Ako sa pozerá na dieťa v kočíku, ktoré vidí pred nemocnicou  s mamičkou na prechádzke?

Nútil ho k tomu zločinu nejaký zákon dávno zvrhnutého režimu!????

,, „Nie všetky štátne nemocnice vykonávajú všetky legálne zákroky, napr. plastické operácie, či transplantácie

orgánov, ktoré si pacienti môžu žiadať, a nikto neprotestuje,“

konštatuje riaditeľka Jana Ray-Tutková.

„Komunistický potratový zákon umožňuje výnimku z trestného zákona, aby žena podstúpila umelý potrat na

žiadosť v prvom trimestri bez udania dôvodu, štát však nie je viazaný, ako ani žiadna štátna nemocnica jej v

tom vyhovieť. Žiadna medzinárodná zmluva ani Ústava SR nedefinuje „právo na umelý potrat“ a preto ani

lekári nemajú „právo na vykonávanie umelého potratu“.“

Lebo aj lekárska prísaha vraví  ,,nepodáš žene prostriedok na vyhnanie plodu z jej tela!"

Slová lekára:

Doc. MUDr. Mgr. Marian Bartkovjak, PhD. MPH.
Gynekologicko-pôrodnícka klinika FN Trnava

,,,,,,,,Po biologickej stránke dochádza k vzniku nového jedinca s genetickým programom pri spojení pohlavných buniek. Rovnako ako po narodení, treba túto ľudskú bytosť už pred narodením chrániť a vytvárať jej optimálne podmienky k životu. Prostredím pre vývoj nenarodeného jedinca je jeho matka. Konfliktný vzťah medzi matkou a nenarodeným dieťaťom zo spoločenských dôvodov považujem za funkčnú poruchu. Riešením tejto poruchy nemôže byť chirurgická intervencia, ale psychologická podpora.

Preto si uplatňujem výhradu vo svedomí a umelé potraty nevykonávam. Vážne porušujú právo na život. Dlhodobo fixujú vnútorný konflikt, čo sa prejavuje poruchami prežívania a správania. Tento konflikt môže byť až sebazničujúcim, častejšie vedie ku samovraždám.

Umelý potrat má veľa obetí, stretávam sa s tými žijúcimi.

Nestaňte sa jednou z nich!""""

zdroj http://web.pravonazivot.sk/marian-bartkovjak/

Ešte stále Váhaš či budeš matkou mŕtveho dieťaťa alebo matkou živého!!??!!??

Vlastne je to zle postavená otázka, Ty už si matkou!

Misiou Národného pochodu za život je na celoslovenskej úrovni a verejným spôsobom vyjadriť túžbu po spoločenskej zmene, ktorá by sa prejavila v ochrane života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť vo všetkých oblastiach života.

Národný pochod za život je celoslovenské stretnutie ľudí, ktorí sú presvedčení, že život každého človeka by mal byť bezpodmienečne chránený počas celej jeho dĺžky a mala by byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť. Rovnako by mala byť chránená a podporovaná rodina založená manželstvom muža a ženy, pretože v rodine sa vytvárajú ideálne podmienky na vznik a rozvoj života každého človeka.

Národným pochodom za život sa chceme vyjadriť za zmeny v spoločnosti, ktoré by viedli k ochrane práva na život a dôstojnosti pre každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Potrebu týchto zmien pociťujeme predovšetkým v oblastiach ľudských práv, legislatívy, školstva, zdravotníctva a médií.

Národný pochod za život je platformou na spoločné vyjadrenie jednoznačného, ale zároveň pokojného stanoviska „za život“ všetkých organizácií a jednotlivcov, ktorí sa hlásia k hnutiu za život.

Pochodom chceme vyjadriť, že v súčasnosti už nestačí byť za život iba v našom súkromí, ale je potrebné sa aj verejne vyjadriť za ochranu života a vyžadovať zmeny vedúce k jeho ochrane.

Pochodom chceme vyjadriť tiež nesúhlas so všetkými formami potierania ľudskej dôstojnosti a útokmi proti ľudskému životu, zvlášť počas prenatálneho vývinu človeka.

Pochody za život sú najčastejšou formou, ktorú používa hnutie za život vo svete na vyjadrenie svojich postojov. Národným pochodom za život sa tak aj slovenské hnutie za život pripája k celosvetového hnutiu.

Vždy aktuálnou výzvou pre každého z nás zostáva snažiť sa ochraňovať život každého človeka v rámci možností každého jednotlivca, rodiny, skupiny, organizácie, inštitúcie, iniciatívy či zoskupenia.

Organizátori

Hlavným iniciátorom Národného pochodu za život je Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

KBS si zároveň uvedomuje, že téma ochrany života sa týka celej spoločnosti a preto sa snaží zapojiť do projektu aj ďalšie cirkvi, rehoľné spoločenstvá, pro-life organizácie a všetky mimovládne organizácie, ktoré sa stotožňujú s potrebou chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť.

Organizačný tím

• Bernard Bober, predseda,
  košický arcibiskup
• Milan Chautur, podpredseda,
  košický eparcha
• Marek Michalčík, Dušan Škurla, Róbert Sopko, Tomáš Kováčik, Fabián Novotný, Martin Kahanec, Zuzana Bullová, Mária Vyšňovská, Martin Gazdík, Marcela Dobešová, Dana Jacečková, Elena Miškovičová

Spoluorganizátori

Na príprave Národného pochodu za život sa podieľa aj nemalé množstvo spoluorganizátorov.

http://pochodzazivot.sk/videos/

Duchovná príprava

14. –  22. 9. 2013 9-dňová bezprostredná duchovná príprava ako súčasť iniciatívy Mladí za rodinu. Úmysly na jednotlivé dni prípravy:

14. 9. za úctu k životu od počatia a ochotu prijať neočakávané dieťa
15. 9. za prehĺbenie viery v Krista v slovenskom národe
16. 9. za zákony ochraňujúce dôstojnosť každého ľudského života
17. 9. za správny výber manželského partnera a predmanželskú čistotu
18. 9. za starých a chorých členov rodín
19. 9. za rodiny v kríze a po rozvode a ich podporu od cirkevného spoločenstva
20. 9. za múdrosť pri výchove a svedectve viery v rodinách
21. 9. za zákony podporujúce mravné dobro mládeže a prirodzenú hodnotu manželstva a rodiny
22. 9. za požehnanie Národného pochodu za život, aby poslúžil nášmu národu ku schopnosti lepšie spravovať celé stvorenie a ochraňovať dôstojnosť každého ľudského života

16. – 20. 9. 2013 Life Action – Life Protection

Rôznorodé pro-life iniciatívy v Košiciach. Pouličná propagácia:

• Živá pro-life reťaz s transparentmi pri cestných komunikáciách
• „Oblapenie Ústavného súdu“
• Modlitby pred budovami, v ktorých sa vykonávajú potraty
• Kontinuálne čítanie encykliky Evangelium vitae
• „Akcia kilo“ na podporu opustených matiek v núdzi a iné.

Iniciuj podobné aktivity vo svojom meste alebo obci.

Piatok 20. 9. 2013

18:00 Ekumenická bohoslužba slova „na poďakovanie Bohu za dar ľudského života“ evanjelický chrám na Mlynskej ul. v Košiciach.

Sobota 21. 9. 2013

Príjazd prvých účastníkov Národného pochodu za život do Košíc. Nocľah (najmä pre mladých) bude zabezpečený v školách v centre Košíc. Jednotlivci aj skupiny, ktorí majú záujem o ubytovanie, sa musia zaregistrovať.

13:00 – 19:00  workshopy na rozličné pro-life témy spoločenské priestory a ulice v centre Košíc. Workshopy budú viesť odborníci na jednotlivé témy.

1. blok: 13:00 – 15:00
2. blok: 15:00 – 17:00
3. blok: 17:00 – 18:00

Vybrané témy workshopov:

• Be pro-life – ako sa môže každý angažovanosť za ochranu života
• Prenátalny psychologický vývin dieťaťa
• Som mladý a som za život
• Čakáš nečakané dieťa? Konkrétna pomoc tehotným ženám v núdzi
• Látkové plienky verzus jednorazové plienky
• Nosenie detí v šatkách
• Prirodzený prístup k plodnosti v gynekológii a pôrodníctve
• Prijatie postihnutého dieťaťa do rodiny
• Ochrana života a médiá – zo života pro-life novinára
• Sexuálna výchova doma v škole – odovzdávanie pravdy o kráse lásky
• Ako rešpektovať ľudskú dôstojnosť až do konca? – paliatívna starostlivosť

Nedeľa 22. 9. 2013

Dopoludnie: pro-life nedeľné bohoslužby vo všetkých kostoloch Košíc.

V určených košických kostoloch budú sláviť sväté omše katolícki biskupi spolu s miestnymi veriacimi ako aj s pútnikmi z vlastnej diecézy; podobne aj v ďalších košických chrámoch budú prebiehať nedeľné bohoslužby s pro-life úmyslami.

11:00 – 16:00 Skautské mestečko
atrakcie pre deti na Hlavnej ul. pri Urbanovej veži

12:30 moderovaný hudobný program na hlavnom pódiu Národného pochodu za život – Hlavná ul. v Košiciach (pri Soche Immaculáty)

Vystúpia rečníci z oblasti verejného života, kultúry, cirkvi, politiky, pro-life hnutia na Slovensku i v zahraničí.
Hudobný program: Komajota a sprievodná kapela Národného pochodu za život.

14:30 pochod za život

Oslavný pochod ulicami mesta
mapa trasy pochodu

(Hlavná-Alžbetina-Šrobárova-Kuzmányho-Strojárenská-Nám. maratónu mieru-Hlavná). Pochod sa ukončí návratom k pódiu na Hlavnej ul. a záverečnou „bodkou“.

Prineste si na spestrenie a podporu pochodu svoje vlastné transparenty o úcte k ľudskému životu, zástavy, prenosné ozvučenie, originálne vlastné označenie (tričká, šatky, šiltovky…) a pod.