SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DOPADY OCHORENIA

 Rozvoj ťažkej demencie prináša pre jeho rodinu problémy, ktoré je nutné riešiť. V tomto štádiu rodiny často potrebujú pomoc zdravotníkov, sociálnych inštitúcii a  sociálnych pracovníkov. Nakoľko sa potreby a nároky chorých často líšia, nie je možné ich jednoznačne definovať. Ochorenie sa postupne vyvíja, preto sú v každom štádiu sú sociálne a ekonomické dôsledky iné. Určite tou najťažšou záťažou pre rodiny s dementným členom je nutnosť celodennej, 24 hodinovej a nepretržitej starostlivosti o neho. V konečnom štádiu ochorenia je potrebné zabezpečenie bezpečnosti postihnutého človeka, jeho stravovanie a hygiena. Častým problémom sú poruchy správania, nespavosť a blúdenie. Starostlivosť zo strany rodiny je mimoriadne náročná. Úlohou sociálneho pracovníka je poučenie rodiny o zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré sú určené na pomoc takýmto klientom. Všetky demencie, no najmä Alzheimerova choroba, sa často nazývajú aj „chorobou príbuzných“, pretože tí v podstate trpia viac než samotný klient, ktorý si už v pokročilom štádiu ochorenia svoj stav neuvedomuje. Rodinní príslušníci a všetci opatrovatelia si musia v tejto zložitej situácii zachovať svoju výkonnosť, vitalitu a duševné zdravie (Dóci, 2007)

Demencia je syndróm, pri ktorom je porucha intelektových schopností taká závažná, že je pre pacienta nemožné pokračovať v profesionálnej a sociálnej oblasti. Pacienti s pokročilým štádiom ochorenia vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť rodinných príslušníkov alebo iných opatrovateľov. Celkové trvanie ochorenia až po smrť predstavuje obyčajne 9 až 10 rokov. Alzheimerova choroba je tretím najnákladnejším ochorením spoločnosti po kardiovaskulárnych a onkologických ochoreniach. Osobitný problém predstavuje fyzická, psychická a ekonomická záťaž opatrovateľov týchto pacientov, ktorými sú obyčajne rodinní príslušníci. Nutnosť celodennej starostlivosti o chorého vedie často k nevyhnutnosti zmeny alebo až zanechania zamestnania, s následným výrazným zhoršením ekonomickej situácie rodiny. 24-hodinová starostlivosť o pacienta, ktorý v pokročilých štádiach nepozná svojho opatrovateľa, vedie k značnému zhoršeniu kvality života opatrovateľa, vedie k značnému zhoršeniu kvality opatrovateľa, s častým výskytom depresií (až u 20% vzniká depresia indikovaná na liečbu antidepresívami). Alzheimerova choroba predstavuje komplexný problém. Jej progresívny vzostup je dôvodom zvýšeného záujmu samotných pacientov, ich príbuzných, lekárskych a vedeckých spoločností, poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti a vládnych organizácii. Aj fyziologické starnutie môže predstavovať v niektorých prípadoch rad špecifických proiblémov. Navýše starnúci človek postihnutý Alzheimerovou chorobou je významne ochudobnený o radosti všedného života, o radosť z detí a vnúčat, z bilancie celoživotnej práce a úspechov, z koníčkov. Dokonca v pokročilých štádiach svojich najbližších ani nepozná a môže sa stať aj pre milujúceho príbuzného, ktorý je v konečnom dôsledku psychicky i fyzicky úplne vyčerpaný, značnou záťažou (Szabó, 2001)