Pojem zdravie a zdravotné postihnutie,duševné ochorenie

Zdravie je relatívne optimálny, dynamický stav telesnej,  psychickej  a sociálnej  pohody  pri  zachovaní  funkcie  všetkých  orgánov, spoločenských  rol  a so  schopnosťou  organizmu  adaptovať  sa  na  zmenené  podmienky prostredia.  Protikladom  zdravia  je  choroba,  ktorá  vzniká  porušením  aspoň  jednej  z vyššie spomenutých  zložiek. Predpokladá  sa,  že  chorý  človek  je  ohrozený  nejakým  limitujúcim faktorom  prostredia  a adaptačnými  možnosťami  organizmu. To  vedie  k situácii,  že  je   na nejakú  dobu  vyradený  z pracovnej  činnosti  a z plnenia  bežných  povinností  a spoločenských  rol. Pomocou  rôznych  terapeutických  zásahov  –  medikamenty,  diétoterapia,  psychoterapia a iné, tiež opaterou a dozorom odborníkov sa jeho adaptačné schopnosti obnovujú a vracia sa mu schopnosť pokračovať v predchádzajúcej aktivite.[1] Zdravotný stav človeka do veľkej miery ovplyvňuje jeho výkon v zamestnaní, nadväzovanie či udržanie medziľudských vzťahov, možnosť a schopnosť aktívneho oddychu a sebarealizácie, vlastne všetky aspekty života. Zdravie môže byť narušené ochorením, úrazom, prípadne zmeneným zdravotným stavom, ktorý je vrodený či získaný krátko po narodení. Ochorenie  môže byť náhle, s krátkym priebehom alebo dlhodobé. Úraz či ochorenie môžu na človeku zanechať zdravotné následky, ktoré ho obmedzujú  pri bežných výkonoch osobného či pracovného života. Vtedy hovoríme o zdravotnom postihnutí. Zdravotné postihnutie je teda porucha  fungovania ľudského organizmu, alebo jeho časti, prípadne strata či nedostatok určitých funkcií, spôsobený úrazom, ochorením, či vrodeným zdravotným stavom. Zdravotné postihnutie môže byť telesné, psychické alebo kombinované. K duševnému postihnutiu môžu viesť duševné poruchy či ochorenia, ak svojou závažnosťou limitujú plnohodnotné uplatnenie  človeka v spoločnosti a tiež sem patrí  vrodená či získaná duševná zaostalosť.[2]

DUŠEVNÉ OCHORENIE

Duševné ochorenie človeka väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie. Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno. V tom sa líši od iných typov zdravotného postihnutia. Človeka duševná porucha ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Prejavuje sa najmä zasiahnutím schopnosti komunikácie, schopnosti nadväzovania kontaktov a v udržaní koncentrácie. Hlavnými prejavmi sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Vďaka tomu je kontakt s inými ľuďmi iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom je strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa.[3]

 DUŠEVNÉ ZDRAVIE A DUŠEVNÁ HYGIENA.

Problematika zdravia a osobitne duševného zdravia je neobyčajne rozsiahla a presahuje možnosti medicíny. Pri troch odlišných pohľadoch na duševné zdravie možno vydeliť aj tri príslušné okruhy starostlivosti o duševné zdravie:

• Duševné zdravie sa môže chápať ako neprítomnosť duševných porúch, čo je najužšie chápanie a zodpovedá možnostiam psychiatrie a primárnej prevencii.
• Duševné zdravie sa môže chápať ako schopnosť prekonať aj nadmerné podnety vonkajšieho či vnútorného prostredia a reagovať na ne adekvátne. Takéto chápanie už presahuje možnosti psychiatrie, lebo starostlivosť patrí nielen medicíne, ale aj ďalším humanitným vedám.
• ,,Duševné zdravie možno definovať ako stav rovnováhy medzi jednotlivcom a okolitým svetom. Zdravie a choroba sú iba súčasťou základného vzťahu človeka k svetu, súčasťou jeho existencie. Starostlivosť o zdravie patrí len druhotne zdravotníctvu, lebo predovšetkým prislúcha celej spoločnosti a každému jednotlivcovi osobitne.“[4]

Duševná hygiena ako interdiciplinárna veda študuje podmienky a možnosti ochrany duševného zdravia a možnosti ochrany duševného zdravia od počatia až po smrť.

Určuje pravidlá, ako si počínať, aby bolo riziko ochorenia čo najmenšie, a ako čo možno najoptimálnejšie realizovať svoj život. Možno ich načrtnúť iba v hrubých obrysoch, lebo život každého človeka je individuálny a neopakovateľný. Napriek tomu je potrebné poznať tieto skúsenosti a podľa možnosti aj rešpektovať základné pravidlá. Pre ranné detstvo je nenahraditeľná starostlivosť obidvoch rodičov a ich láskavý vzťah k dieťaťu, v školskom veku je to osobnosť učiteľa a celého školského kolektívu. V dospievaní je potrebná náležitá sexuálna výchova, dotváranie osobnosti a jej zameranie na duchovné hodnoty. Aj pre dospelosť, najmä v súvislosti so založením rodiny a s pracovným zaradením, má duševná hygiena dostatok poznatkov , ako si počínať a ako sa vyvarovať nepotrebných napätí a prežiť svoj život naplno a užitočne. Staroba môže byť takisto šťastným obdobím života, ak sa jej starý človek dožije v zdraví a má možnosť odovzdávať svoje životné skúsenosti.[5]

Do oblasti duševnej hygieny patrí aj hygiena duševnej práce a základné pravidlá životosprávy: práca a odpočinok, spánok, výživa, pohyb, dýchanie, odstraňovanie zlozvykov, relaxácia. Duševná hygiena študuje aj sebavýchovu a adekvátne interpersonálne vzťahy, ktoré pomáha vytvárať každému človeku.

[1] Porov. KovalčíKová, N.: Medicínsky orientovaná sociálna práca. In: LEVICKÁ, J.: Quo Vadis sociálna práca slovenská? Trnava : FZaSP TU 2008, s.145

[2] Porov. BRAŽINOVÁ, A. – REHÁKOVÁ, A.: Zdravie a zdravotné postihnutie. Zdravotné postihnutie a diskriminácia.  Bratislava : Mirius 2006, s. 4

[3] BRAŽIKOVÁ, A.: Sociálna rehabilitácia ľudí s duševnými poruchami. In: http://www.nrozp.sk/index.php/soc-rehabilitacia/psychicke-postihnutie/98-socialna-rehabilitacia-ludi-s-dusevnymi-poruchami ( 20.1.2010 ).

[4] Kafka, J. a kol.: Psychiatria. Martin : Osveta 1998, s. 115

[5] Porov. Kafka, J. a kol.: Psychiatria, s. 115