Panická porucha.MUDr. Dagmar Breznoščáková
Úzkostné (v minulosti nazývané neurotické) stavy v miernej podobe môže zažiť občas každý z nás. Problémom sa ale stávajú vtedy, pokiaľ ich začneme prežívať nepríjemne stále častejšie, silnejšie alebo keď začnú byť spojené s nejakou situáciou či keď sa objavujú pravidelne a dokonca začnú brániť vykonávaniu nejakej činnosti. Tej sa potom radšej vyhneme, aby sme predišli nepríjemnému stavu. Dokonca môžeme začať silne prežívať obavu vopred, že sa „TO“ bude opakovať (tzv.anticipačná úzkosť, inak povedané strach zo strachu)….
Tieto stavy zväčša začínajú tým, že človek prežije nejaký fyzicky a psychicky nepríjemný stav, ktorý ho zaskočí až vydesí.
Najčastejšími telesnými príznakmi sú: zrýchlený tep (búšenie srdca), potenie, tras, vnútorné chvenie, obtiažne dýchanie, pocit dusenia, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku, žalúdočná nevoľnosť, pocit slabosti v končatinách, návaly tepla či chladu, pocity znecitlivenia alebo mravenčenia…
Nejčastejšími psychickými príznakmi sú: závraty, nepokoj, strach z mdloby, odpadnutia, zo straty kontroly, strach zo „zošalenia“, strach zo smrti…
Prirodzenou a správnou reakciou je, že vyhľadáme odbornú lekársku pomoc, kedy lekár vyšetrí náš zdravotný stav. Až po realizácii základných vyšetrení vylúči súvislosť medzi našimi príznakmi a telesným ochorením, je možné zvažovať, či šlo o úzkostný stav. To ale býva pre mnoho trpiacich (ale aj ich príbuzných, priateľov či lekárov) neprekonateľným problémom, pretože oni predsa nie sú „blázni“. Oni si predsa nič nenahovárajú. Najmä telesné príznaky títo ľudia veľmi prežívajú, preto je pre nich takmer neprijateľné, že im „nič“ nie je, lepšie povedané, nenájde sa telesná či organická príčina ťažkostí. Často sa začnú dožadovať ďalších a ďalších odborných vyšetrení, ktorými sa konečne „musí zistiť, čo im skutočne po telesnej stránke je“. Alebo ich základné vyšetrenie upokojí iba do tej doby, než sa úzkostný stav zopakuje.
Úzkostné a fobické poruchy sú reálne a vážne zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú prežívanie, myšlienky a správanie človeka. Nie sú osobnou slabosťou ani výhovorkou.
PANICKÁ PORUCHA
Pavla má 27 rokov, pracuje ako grafička a je veľmi športovo aktívna, trénuje deti kung-fu, tiež pravidelne behá, pláva a veľa času trávi vo fitnes centre. Prvý záchvat paniky dostala práve pri cvičení vo fitnes centre. Počas zvyčajnej série cvikov sa jej z ničoho-nič začala krútiť hlava a dostala strach, že omdlie. Pocítila mravenčenie v prstoch. Hlava sa jej krútila čím ďalej tým viac, musela si sadnúť. Dostala hrozný strach. Bola presvedčená, že má mŕtvicu. Ruky jej tŕpli stále viac a ťažko sa jej dýchalo. Rozdýchavala sa čo najviac. Náhle dostala kŕče do rúk. Mala dojem, že prsty od seba nedokáže odlepiť. Rýchle zavolala pohotovosť. Odviezli ju do nemocnice a po realizácii rôznych vyšetrení jej povedali, že je zdravá. Nerozumela tomu. O týždeň pri posilovaní sa to zopakovalo znova. Radšej prestala posilovať. Navštívila niekoľko známych lekárov, ale nič jej nenašli....
Panický záchvat je stav vystupňovanej úzkosti a strachu, ktorý sa výrazne prejavuje v telesnom prežívaní a správaní človeka. Typické pre panický záchvat je, že prichádza náhle, väčšinou nepredvídateľne a nie je obmedzený na žiadnu špecifickú situáciu či súhrn okolností. Človek prežíva intenzívny strach, pocit, že sa niečo hrozné prihodí, strach zo straty sebakontroly, zo zošalenia a takmer vždy sa objaví strach, že dotyčný zomrie. Typický záchvat zvyčajne trvá niekoľko minút, výnimočne napr. 2 hodiny. Po záchvate je často prítomná triaška, napätie, vyčerpanie, niekedy aj trvalý strach z ďalšieho záchvatu (anticipačná úzkosť). Bežnou reakciou na záchvat je snaha uniknúť zo situácie, kde k panike došlo alebo čo najrýchlejšie vyhľadať pomoc a bezpečie, problémom ale je, že tieto miesta či situácie sa rozširujú a stupňujú, takže postupne niet kam uniknúť.
Panické stavy a záchvaty sú v podstate relatívne často sa vyskytujúce, v priemere u každého deviateho z nás a to najčastejšie vo veku 15 až 24 rokov, o čosi menej v rozmedzí 45 až 54 rokov. Alarmujúce je ale to, že skoro u 50% ľudí to nie je vôbec diagnostikované. Každý rok sa panický záchvat vyskytne prvýkrát u 1-3 % osôb. U žien sa tieto stavy údajne objavujú 2x častejšie ako u mužov. Prvý atak prichádza nezriedka v období vážnej choroby, nehody, strate blízkeho človeka, prerušením vzťahu, odlúčením od rodiny ale často sa nejaký konkrétny spúšťací moment ani neodhalí. Rizikovými je ale aj užívanie psychoaktívnych látok, poruchy štítnej žľazy a pod.
Hlavnou charakteristikou panickej poruchy sú opakované záchvaty úzkosti až paniky sprevádzané telesnými (vegetatívnymi) prejavmi, ktoré sa objavujú nezávisle a bez väzby na konkrétnu situáciu. Ich vznik nemožno predvídať.
Typickými telesnými prejavmi sú: povrchné dýchanie, pocit dusenia vedúci k hyperventilácii, búšenie srdca, bolesť na hrudníku, potenie, závrate, mdloby, točenie hlavy, slabosť (podlamovanie) dolných končatín, pocity na zvracanie či žalúdočná nervozita, pocity, že objekty, okolie nie je reálne (derealizácia) alebo je jedinec akoby „mimo“ či nebol sám sebou (depersonalizácia), mravenčenie v prstoch, predlaktiach, chodidlách, pri intenzívnom dýchaní kŕče v týchto miestach, brnenie okolo pier, návaly tepla a chladu, silné chvenie či triaška.
Hlavnou obavou u takéhoto človeka je myšlienka, že zomrie, skolabuje, zošalie, že má infarkt, mŕtvicu, stratí kontrolu nad sebou.
Vystupňovaním týchto ťažkostí sa môže dostaviť stav nazývaný agorafóbia, t. j. títo ľudia majú strach z veľkých otvorených priestranstiev, boja sa navštevovať nákupné centrá, chodiť po ulici, cestovať dopravnými prostriedkami. Najviac sa obávajú záchvatu paniky na mieste, o ktorom si myslia, že z neho niet úniku.
Rozlišujeme vonkajšie spúšťače takéhoto záchvatu – situácie, v ktorých človek už takýto záchvat mal alebo situácie, v ktorých si uvedomí, že v prípade záchvatu je pomoc menej dostupná či nedostupná (napr. autobus, pobyt na osamotenom mieste) či vnútorné spúšťače (často chronifikované) – myšlienky, telesné pocity, emócie, silné predstavy.
Panickú poruchu udržuje: 1. vyhýbavé správanie – vyhýba sa činnostiam a situáciám, ktoré by mohli jeho stav zhoršiť, a tým si nemôže overiť, že jeho „katastrofické interpretácie“ neplatia, napr. „čo ak dostanem infarkt, mŕtvicu“ – vyhýba sa telesnej námahe a je presvedčený, že toto ho chráni pred infarktom či mŕtvicou (príklad Pavla)
2. precitlivelosť – tento človek sa začína zameriavať na tie telesné prejavy, ktoré predtým možno až tak nevnímal a pripisuje im nadmerný význam.
Základnými cieľmi liečby panickej poruchy sú eliminácia panických atakov, vyhýbavého správania, anticipačnej úzkosti a komorbidných problémov. Tiež je samozrejme dôležité predchádzať relapsom a recidívam poruchy pri dlhodobej liečbe. Medikamentózna liečba je účinnejšia u paciento s panickou poruchou bez agorafóbie, zatiaľčo pre redukciu vyhýbavého správania je účinnejšia tzv. behaviorálna liečba. Pod liečbou panickej poruchy nerozumieme iba liečbu panických aták ale aj zlepšenie či odstránenie anticipačnej úzkosti, fóbií (napr. agorafóbie), zlepšenia narušenia fungovania v pracovnej, rodinnej či spoločenskej oblasti a vôbec pocitu celkového zdravia. Z psychofarmák sa stále najviac využívajú tzv. benzodiazepínové preparáty, ale v skutočnosti to bola liečba tzv. prvej voľby v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes je to skôr prekonaná liečba (najmä v udržiavacej, teda viac ako 6-mesačnej liečbe), pretože preferovanou liečbou z hľadiska pomeru účinnosti a bezpečnosti liečby pre pacienta je liečba antidepresívami, predovšetkým typu SSRI či SNRI.
Väčšina odborníkov sa prikláňa k tomu, že optimálnou liečbou panickej poruchy je kombinácia psychofarmák s psychosociálnou liečbou, predovšetkým kognitívne-behaviorálnou (KBT) psychoterapiou či už individuálnou alebo skupinovou.
Dĺžka liečby KBT je individuálna, najčastejšie 5 až 25 sedení. Základnými metódami KBT panickej poruchy je edukácia, nácvik upokojujúceho dýchania, svalová relaxácia, interoceptívna expozícia, spochybňovanie katastrofických intrepretácií a zvládanie vyhýbavého správania.
/pozn. –ak by bol priestor, tak môžem vložiť napr. edukačný model panickej poruchy s bludným kruhom/
Panická porucha patrí medzi časté psychické poruchy, s ktorými sa spočiatku stretáva najčastejšie somatický odborník, tvoria napr. 15% klientely kardiológov. Spravidla vedie k výraznému stresu obmedzenia života s obmedzením aktivít a rozvoji druhotnej agorafóbie. V primárnej starostlivosti je to porucha, ktorá je často nerozpoznaná a pacient je často vystavený mnohým zbytočným vyšetreniam a liečebným postupom. K psychiatrovi pacient prichádza nezriedka aj po niekoľkých rokoch trvania ťažkostí, pričom liečba panickej poruchy môže byť veľmi úspešná ! (hoci dlhododobejšia). Človek – pacient potrebuje v prvom rade zistiť jednoduché, a pritom adekvátne informácie o tom, čo sa s ním deje, ako sa to dá zmeniť – liečiť, pričom liečbou prvej voľby je kognitívne – behaviorálna terapia s interoceptívnymi expozíciami v kombinácii s podávaním antidepresív (preferenčne SSRI či SNRI).
MUDr. Dagmar Breznoščáková
Odporúčame
ja mam taky problem napr. mam ist pracovat do malinova a pride tak tazko ze mi pride zle ,ked mam ist jest tak nezjem cely obed lebo sa mi dviha zaludok je mi vtedy na odpadnutie prosim poradte mi
@agikaku Mala som podobny problem, trapila som sa 2 roky, potom psychiater, lieky, nekontrolovane priberanie z liekov a ine vedlajsie ucinky, tak som sa nastvala, vyskusala toto mbsy.co/BP8 a po mesiaci som bola uplne v poriadku, opat stastny a bezstarostny clovek ...uz to trva rok a som nesmierne spokojna.
@xax1 Mala som podobny problem, trapila som sa 2 roky, potom psychiater, lieky, nekontrolovane priberanie z liekov a ine vedlajsie ucinky, tak som sa nastvala, vyskusala toto mbsy.co/BP8 a po mesiaci som bola uplne v poriadku, opat stastny a bezstarostny clovek ...uz to trva rok a som nesmierne spokojna.
fashionmaniacka ahoj mozes mi este raz napisat co si to vyskusala?nejak z toho neviem vyjst
Ahoj,tiez by som rada vedela co to znamena mbsy.co/BP8.dakujem
no mne sa uz mesia stal tazk odycha proste uplne tazke dychanie ja mam pocti ze to dychnie ma namaha ja uz neiem dchat an evime cim to ej a vsetky vyetenia su zatial ok ale na kardio som este enbola :(
ahoj ja mam podobný problem ako vy ale snažím sa s toho dostať magneziom vždy kd cítim že to ide na mna dam si tabletku,mam len bolesti hlavy niekedy viac niekedy menej,vtedy si musim pospať oddychnuť
zdravim Vás mám ten istý problem najprv som mala trpnutie do ruk pocity na omdlenie,z dychanim a pod.tak ma lekar poslal na neurologiu a povedal ze to mam hyperventilacnu tetaniu tak mi nasadil lieky na ukludnenie bolo mi lepsie lenze znova mam tocenie hlavy viete poradit na to nieco??dakujem a este robili mi robili aj ine odbery vsetko bolo ok dakujem
@fashionmaniacka ahoj mozem sa spytat co je to ako pises ze ti to pomohlo to mbsy.co/BP8 mam taky isty problem a uz neviem co mam robit dakujem
ahoj chcem sa opytat manzel odisiel do prace na 2mesiace mam presne tie priznaky ktore som teraz citala neviem co mam uz robit stale sa trasiem potia sa mi ruky mam podlamuju nohy aj v hrudniku ma uskost tasko sa mi dycha uz 4dni som nejedla nic neviem co mam robit bojim sa ze ma podvedie alebo sa uz nevrati proste mu neverim je to prvykrat co bude tak daleko odomna atak dlho.Nemozem za to co citim branim sa tomu ale nejde mi to ☹co by mi pomohlo? prosim poradte mi nechcem navstivit doktora,aby sa to manzel nedozvedel.
zdravim chcem sa spytat mne tento stav zacal asi pred mesiacom a odvtedy sa to zhorsuje beriem aj lieky na panicku poruchu ale 3,4x za den aj doma citim taky neprijemny pocit na prsiach... hned ako ten pocit prejde vystupnuje sa bolest do chrbta a ruk... je to normalne podla vas?
@fashionmaniacka mohli by ste mi prosím napísat co vam to pomohlo???dakujem
Ak chcete nájst zoznam kvalitných terapeutov v kognitívno-behaviorálnej psychoterapii,. nájdete ich na stránke. Ja som bola u KBT terapeuta v Banskej Bystrici a po 5 rokoch terapie som konečne našla cestu von. Navyše sme s manželom našli opäť cestu.
Ahoj marika, ďakujem za doporučenie, našla som bbpsycholog.sk a veľmi doporučujem. Pomohlo - presne tak, ako tom píše doktorka v článku. tŕpnutie, zahmlievanie je fuč. Kvalitný terapeut.
Ak vas nebavi si nicit zdravie AD ako mna skuste, si zakupit v lekarni ženšenové ampulky berie sa to jeden krat denne vzdy rano a zapije sa to vodou je to prirodne a hlavne to neskodi, poradila my to moja kamaratka kotara mala tie iste problemy co ja aj mnohi s vas a jej to pomohlo k tomu nejaky caj na depresiu uzkost.... prajem vela stastia a dufam ze vam to pomoze a stoji to myslim ze do tych 4 eur pre predstavu vyzera to takto : http://www.magister.sk/produkt/detail/produkty-...
Dobry den čo je najlepšie na tu panicku poruchu?poslednu dobu mi pride len tak z nicoho nic zle a tazko sa mi dycha mam v krku akoby hrčku ☹ mam ist k obvodnemu alebo vyhladat hned nejakeko odbornika
Presne trpim nou☹
Moja mama uz zopar rokov uziva lieky na tlak kolisavy. Mava popritom obdobia, kedy sa nevie zbavit navecer alebo sa s tym v noci zobudi, ze ma triasku, je studena,zacne ju prehanat a ma pocit na zvracanie, hned si meria tlak a ten byva okolo 170/100.Zacne procedura liekov pod jazyk, neurol, tensiomin a kadeco a ked to neprestava, privolaju zachranku, ktora jej bud pichne nieco na upokojenie alebo ju zoberu do nemocnice a po ukludneni tlaku ide domov. Absolvovala rozne vysetrenia, ma dokonca tras ruky cize nabeh na parkinsona. Odmieta uzivat na to lieky a naposledy uz dostala lieky na panicku poruchu a samozrejme prestudovala neziaduce ucinky a neberie ich, ze ved ona ziadny stres nepocituje. Neviem, ako ju presvedcit ze je to psychicke, ked jej nic vysetrenia nepotvrdili. Ona vraj ziaden psychopat nie je. Uz aj zachranka minule nechcela prist, ze ten tlak nie je az taky strasny a privolala ich nakoniec jej obvodna, lebo sa bala ze ked nemoze rozpravat, aby neislo o mozgovu prihodu. V nemocnici dostala infuzku s diazemapom a stale tvrdi, ze triasku dostane pretoze sa jej dvihne tlak a musi to byt nejakym nedokrvenim. Poradte, co s nou mam robit, bojim sa o nu.
zdravim vie mi niekto poradit ako sa lieči uzkostny panicky strach ?.dlhodobo sa liečim už som bral všetky druhy liekov a vysledok žiadny .dakujem za pochopenie .
môže ísť o panickú poruchu keď ma stále väčšinou pred spaním prepadne strach zaspať, začnem si namýšľať, že omdliem, ťažko sa mi dýcha.....raz som sa začala celá triasť a už som chcela doslovne že chcela odpadnúť, no nešlo to až tá triaška prešla.....nemala som doteraz žiadne zdravotné problémy...myslela som že je to niečo so srdcom ale keď som si našla slovné spojenie že panická poruchy tak by to asi na mňa sedelo...mám navštíviť psychiatra? nechcem sa tlačiť liekmi....mám 27 rokov
Ahojte mam panicku poruchu uz 3 roky beriem nato lieky ale nic mi nepomaha.Mam tie iste priznaky potenie,tazke dychanie,a hlavne triasky .Tie su strasne mne trvaju cely celucky den mam ich hrozne.Za ich trvania sa strasne potim a ked to konecne po dlhych hodinach skonci ,strasne som zoslabnuta je to coraz castejsie strasne mi to komplikuje zivot.Prosim keby ste mi poradili co mam robit aby to uz prestalo budem rada vopted Dakujem.
@fialka40 mňa to prepadlo už párkrát a nevedela som, čo sa deje...v mojom prípade si myslím, že je to o psychike....mňa to často straší večer pred spaním....začnem si namýšľať, ale keď sa ukľudňujem, že to bude fajn...tak to prejde....no neviem, či by som nemala navšítiť lekára.....nikdy som o tomto probléme nič nečítala...nevedela som, že niečo také existuje...až po prečítaní tohto článku.....
No ako pises sjuz13 niekedy to nevies kontrolovat to sa proste neda teraz beriem magnezium no velmi to nepomaha.Ked ti mozem poradit chod za psychiatrickou .Mne to spusta aj zima aj teraz to mam je mi z toho mizerne prosim napiste mi kto ma take iste priznaky ako ja a poradte.Vopred dakujem
Ja som sa na úzkosť liečila 2 roky, brala som Citalec, perfektne my zabral ( táto choroba vzniká nedostatkom Serotoninu v mozgu a následne k chemickej nerovnováhe, mozog dáva v dôsledku toho telu zle signály a telo nesprávne reaguje - aspoň mne to tak vysvetlil psychiater) bez liekov som niekoľko rokov a bohužiaľ zas sa mi to vrátilo, ale nie je to taká ťažká forma ako po prvý krát, tak to zatiaľ riešim pitím ľubovníka bodkovaného ( má taký istý účinok aj keď nie tak silný ako antidepresíva, preto sa nesmie počas podávania liekov na úzkosť piť) vy čo nechcete zatiaľ brať lieky skúste túto bylinku dokáže pomôcť je fakt úžasná...
Ako to tu čítam,bože dievčence ešte ste moc mladé na takéto problémy,ja osobne si myslím,že človek sa až príliš kontroluje a ked mu dojde troška zle,hned nabehne obrovský strach že zomrie,skúste jedno:nechajte to volne plávať,ked to už príde skúste si urobiť z toho srandu,,je to veľmi ťažké,ale verte pomáha to,napríkad ,robte vtedy úplné kraviny, čoby vás nikdy ani nenapadli,dajte si na plné pecky radio a tancujte,alebo chodte popolievať kvetinky alebo sa chodte pekne namalovať,ale hlavne skuste na to nemyslieť čo sa s vami deje,pretože sa nedeje nič,je to len a len v hlave a vy to musíte poraziť,chce to veľmi upenlivo trenovať a stale si davať do hlavy iné a iné myšlienky,napr.koľko detičiek je teraz na onkologii,preboha ako to tie ich mamičky môžu zvladnuť,alebo prave teraz v tejto chvili niekomu zomrelo dieťa,dá sa to vôbec zvládnuť,čo je táto vaša uzkosť oproti tomuto všetkemu ,alebo,sa naštvite a chodte tam, kde sa najviac bojíte a zapisujte si čo to s vami robí,uplne všetky pocity si napíšte na papier a potom večer čitajte ,uvidíte že sa budete sami čudovať... snád som niekomu týmto pomohla,určite som nechcela ublížiť,toto všetko som absolvovala s jednou mojou známou a veľmi jej to pomáha......a ked budete uplne v koncoch tak sa rozbehnite a riadne si udrite palec o radiator,to zaberá najviac.....držim palce....
@fialka40 neviem kolko máte rokov,skuste si prečitať môj komentár vid.viššie,bola by som rada keby vám to aspon troška pomohlo,ako ste na tom teraz? prešlo to,aspon troška? psychycha je svina ale treba ju poraziť,pretože na to sa neumiera,iba bojuje,aj ked ťažko .....stale si opakujte nič mi nieje nič mi nieje je to len v mojej hlave a ja si to musím zahnať inými myšlienkami ....lebo ak sa tomu poddáte ,tie negatívne myšlienky v hlave vyhrávajú a už vás majú....život je nádherný načo sa takto umárať čo vy na to?????
Mne to začalo ,ked nám umrel kamarád, odomna mladší o 2 roky na infarkt a muž odcestoval do zahraničia. ostala som sama s 3 detmi. Začalo to točením hlavy, oči mi zavracalo dozadu strpla mi pera pol tvare, končatiny slabé ,triaška zo zimy ,bušenie srdca ,zrýchleny dych.Tlak 180/102 a volala sa zachranka.Prišli po 20 minutach. To mi na stresoch pridalo , byvame daleko na dedine ak by niečo nastihnu príst.... Urobili EKG, zobrali krv na cukor,strekli pod jazyk ale nakoniec ma zobrali do nemocky na vyšetrenia a po infuzke ma pustili domov. Odvtedy to mávam nepravidelne hocikedy. Načastejšie navečer.Pridala sa k tomu hnačka, počas tohto stavu ma preženie aj 7 x behom 1/2 hodiny. Navštevujem internu.Podstupila som seriu vyšetreni -echo srdca, sono od krku až dole, krvne testy moč. Všetko OK. Dostala somlieky na tlak, arytmiu ale stavy sa mi aj tak stale deju. Už sa citim ako hypochonder. Odvtedy som bola niekolko x na pohotovosti sama . Daju infuzku a pustia domov. Bojím sa že ak odpadnem čo bude s detmi mam malinke deti a som tu sama .....Odradzuje ma navšteva psychiatra, bude to už v papieroch a čo ked to príde naozaj a oni mi nepomožu,lebo to mam v karte že som na hlavu?.....Som zufala,,,,,,
Dobri deň mam 18 rokov už dlchš čas ma trapia bolesti hlavi zavraty potenie trasenie odpadavanie tocenie hlavi bojim sa vist von ci sa my zatoci zas hlava neviem co mam robit pomohli by ste my dakujem
Ahojte ja s panickou poruchou bojujem niekolko rokov,prešla som snád všetky možné záchvaty,teraz beriem lieky a je to v celku ok,pomáha ked sa máte s kým o tom porozprávat,hlavne z niekým kto vie čo to je,lebo človek,ktorý to neprežil,vám nerozumie a nechápe.Ak potrebujete o tom hovorit kludne sa ozvite budem rada.
Proaim muzete mi poradit bidlim v GB Peterborough a doktori sou taxi divny muj problem je ze semi 6 mesicu po porode mam Stacy jako zavraty naodpadnuti mam navali tepla po zavratu mi trosku unika moc he mi potom zima citim paleni of usi potom na hrudi a de mi to as dolu nevim com to muze but us semi mnela takovi pocit pred 5 rokma kdis semi potratila prosim poradte mi byla semi u lekare a rekl mi ze Keen testy mam OK take nevim dekuju
Tiež mám už 5 ročné skúsenosti s panickým problémom, nemám psychologické vzdelanie, ale isté dojmy, skúsenosti, preskúšané veci a postupy. Viac tipov nižšie. Ale zo skúsenosti viem, že ak ste v stave, že nedokážete už myšlienky racionálne riadiť, bojíte sa každú chvíľku takmer čohokoľvek, vciťujete sa nechcene do tragédií druhých či pri čítaní týchto textov, namýšľate si ďalšie a ďalšie choroby a čo so mnou bude a pod., určite odporúčam navštíviť psychiatra a sú už teraz veľmi kvalitné lieky, ktoré pomôžu nenávykovo stabilizovať psychiku. Je to často to jediné vhodné, čo sa dá robiť v tomto stave.
Prvé 2 týždne sú často ťažké, kým si na ne telo zvykne, ale potom sa vám nesmierne uľaví. Tak načo sa trápiť tým, čo si kto o vás myslí (milión ľudí si bude myslieť o vás milión vecí dobrých či zlých aj vtedy, keď im pomôžete, toto sa nedá ovplyvniť), že ste navštívili psychiatra. Po celom svete ho navštevuje kdekto, známi herci, vedci a známe osobnosti majú tiež tieto problémy a navštevujú preto psychiatra a psychológa. Základom je v tomto stave vrcholného strachu stabilizovať psychiku a odstrániť tabletkami fyzické prejavy a až potom môže nastať kvalitná terapia u psychológa a vo vlastných myšlienkach.
Každému môže pomôcť niečo iné, popíšem, čo mne pomohlo. Napr. urobiť si štandardný plán dňa, kedy si pravidelne človek zašportuje (napr. na bicykli, kde musí telo udržiavať rovnováhu a je viac aktivované, môžu sa dostaviť rôzne zintenzívnené chvíľky strachu, ale po polhodinke výrazného šlapania sa vám uľaví, získate často nové myšlienky resp. nájdete vnútorný problém, kde všetko pnutie tryská), v sprche následne človek dôjde na ďalšie dôležité vnútorné zatlačené myšlienky, ďalej pomáha, ak sa pravideľne výživne stravuje, vystavuje sa miestam a situáciam, kde zažil panický záchvat a čo je veľmi dôležité, nájde si ľudí, ktorým sa môže vyrozprávať, z ktorých cíti pokoj, dôveru, pri ktorých sa vie smiať, s ktorými absolvuje vystavenie sa stresovým miestam, situáciam. Najlepšie, ak tento známy má prečítané o tejto poruche a verí vám, že si nevymýšľate, lebo si nevymýšľate. Ak takých ľudí nemáte v okolí, treba sa spýtať psychológa alebo psychiatra, kde môžete nájsť skupiny ľudí, ktorí týmto prešli a žijú ďalej.
Tabletiek v tomto stave sa netreba báť, tie vždy pomôžu, len treba nájsť tie pravé. Mne pomohol liek Paretin (obsahuje látku paroxetin, ktorý pomáha vytvárať serotonín v mozgu, čo je látka, ktorá chýba v mozgu aj pri tejto poruche), pravideľné jedlo (aj jedlo vytvára spomínanú látku), pohyb (aj ním dosiahneme podobný efekt), mätový či kamilkový čaj pomáha na ukľudnenie a dobrý dostatočný spánok a vyčlenenie si dňa na prácu (8h), spánok (8h), relax (8h), hlavne ten relax je dôležitý, vypnite PC, mobil, športujte, stretajte sa s ľuďmi, čítajte a vzdelávajte sa. Osobne mi pomáha aj učenie sa cudzieho jazyka. Po čase, keď sa človek cíti v pohode, nemyslí už na bývalé panické stavy, prirodzene chce začať vysádzať tabletky a môže sa to vrátiť.
Čo je ale paradoxne v pohode, lebo už viete, čo vám minule pomohlo v krajnej situácii (tabletky), keď ste si mysleli, že sa idete zblázniť a že už neexistuje beznádejná situácia. Začnete mať nad panikou nadhľad. V čase nie vyvrcholeného stavu paniky je dobre si písať na papier spomienky, kedy, prečo, ako začali tieto stavy, spisovať si, čo nás vnútorne štve, možno dlhodobo, možno odmalička, ani netušíte, na čo všetko si pamätáte, lebo v tomto stave je akosi ľahšie spomenúť si na zlé a nepríjemné zážitky z minulosti. Možno budete chvíľu to, na čo si spomeniete, nenávidieť: rodičov, kamarátov, možno genetiku, pomáha sa ísť vtedy vybehať, aj keď nebehávate. V behu dajte celú svoju zlosť do bežania a uľaví sa vám. Po čase sa s daným človek zmieri, odpustí, zistí, že často to, čo má, je viac, než majú iní, čo zažívajú iní, že sme v menšom strese než iní, že môžme byť vďační za to, čo máme. Poďakujme všetkému zlému, čo sa nám stalo, lebo nám dodalo myšlienky a skúsenosti, vďaka čomu vieme myslieť inak. Všetko zlo vzniklo aj tak z dobra (filozoficky o tom píše pekne Tomáš Sedláček v knihe Ekonomie dobra a zla). Preto je dôležité sa nerozdať celý, ale myslieť aj na seba, na svoj kľud, harmóniu. Kto sám nemá, nemá ani čo rozdávať.
To, ako a prečo nás môžu spomienky v podvedomí ovplyvňovať až do panických strachov hovorí aj jedna časť známeho seriálu MASH- 215- Na zdravie Hawkeye alebo 101- Hawkeyeho nočná mora alebo 195- Zbohom krutý svet. Možno to tu niekomu pomôže.
Pomohlo mi aj robiť cvičenia jógy (http://www.ta3.com/clanok/1081162/ako-joga-opan...), otužovanie (ale veľmi veľmi postupne- http://www.ta3.com/clanok/1033246/rozhovory-cez...), veeeeľmi pomáha písať si blog na internete verejne (napr. https://blog.sme.sk/admin/registration), robiť niečo manuálne najlepšie v prírode, čítanie a robenie si srandy (vtipkovanie a smianie sa chorobe je tiež veľmi nápomocné), rozkázanie myšlienkam tiež pomáha (choď zlá myšlienka preč, lebo uvidíš), cvičenie napr. slepeckých psíkov je vynikajúca terapia (http://vodiacipes.sk/sk/kto-chce-pomoct/spolupr...), behanie s priateľkou priateľom bosí po tráve s rosou 🙂.
Ak potrebujete, hľadajte a skúšajte aj alternatívne liečby (veľmi dobrá knižka aj o tom, ako pomohla alternatívna liečba jej autorovi v jednej kapitole píše jej autor 🙂 - Šlabikár šťastia od Pavel Hirax Baričák) alebo iné o prekonávaní panickej poruchy (http://www.martinus.sk/?uMod=list&uTyp=search&u...) alebo o tom, ako zastaviť nežiadúce myšlienky (Trhák- Jiří Vokáč Čmolík, zastavenie kreaovania prahistorickej emočnej strachovej časti mozgu ja).
Urobte, čo ste dlho odkladali, v tom je možno nejaký blok.
Hľadajte radosť a to, čo vás baví a netlačte na pílu, postupne sa všetko podarí.
Ahojte aj ja by som rada prispela svojou skusenostou len neviem kde mam zacat..do roku 2013 islo u mna skoro vsetko tak ako malo,az na iste stresove situacie ako skola,nezhody v rodine,caste stahovanie a ine..v podstate som sa tesila zo zivota,skoncila skolu,nasla priatela a pracu,vsetko islo ako malo aj ked nie uplne podla mojich predstav ale nestazujem sa.az do 2.januara 2013 kedy zrejme vsetko zacalo.vzdy bola pre mna rodina velmi dolezita a brala som ju ako samozrejmost..az do toho dna..vsetko sa zomlelo rychlo nerada o tom hovorim a zachadzam do detailov,prisla som o osobu ktoru som mala velmi rada,islo o mojho rovnako stareho bratranca ktory mi bol ako brat,kamarat a moja spriaznena dusa kedze sme mali podobne povahy..obesil sa..spravil to koli dievcatu a dodnes to nechapem,neviem a nechcem sa s tym zmierit je to pre mna nepripustna vec no neako som sa s tym naucila zit,avsak zmenilo ma to..uz to niesom ja,stale vtipkujuca a flegmaticka..stala sa zo mna ,,nervacka" a strasne odmetany clovek ktory sa hneva na cely svet..casom som sa vsak naucila s bolestou zit no stale som to nebola ja..v lete 2014 som zacala zit ako kedysi,tesit sa viac zo zivota,zabavat..cely cas som mala radost s kocurika ktory bol pre mna ako clovek,kym ma neopustil aj on :( dva dni po vianociach pred mojimi ocami s placom odisiel.zrutil sa mi svet.este viac som sa do seba uzavrela no zila dalej svoj zivot.pravdaze aj s radostnymi chvilami a ked sa uz v lete minuleho roka zdalo ze zacina ist vsetko ako ma vsetko namna dolahlo a prisiel prvy zachvat..cely den som bola uplne v pohode,teplo,slnko,do vecera sme s priatelom a kamaratom sedeli na terase a rozpravali sa,citila som sa fajn..isli sme si lahnut s planmi na dalsi den ked v tom prisiel na mna pocit ze sa neviem nadychnut,zlakla som sa a postavila som sa v com sa mi zatocila hlava a zacalo mi strasne busit srdce..zlakol sa aj priatel nevedeli sme co sa deje,cela som sa striasla srdce mi islo vyskocit z hrude a dusila som sa..zobral ma teda na pohotovost..15 minutova cesta do nemocnice bola pre mna asi ta najneprijemnejsia chvila aka sa mi stala..bala som sa ze umriem,zacala som plakat a opustat sa.(kto nezazil nikdy ten pocit bezmocnosti a strachu nepochopi).prisli sme na pohovost kde mi urobili zakladne vysetrenia.kedze som nizkotlakova tak lekarke nesiel do hlavy moj tep..130/min. Pri tlaku ledva 80/60..teraz si uz skor myslim ze islo len o preklaknutie no nebolo mi v tej chvili vsetko jedno..spravili mi ekg,odbery ,ozamili ze mi nic nieje a poslali domov.trosku som sa ukludnila a ani neviem ako po teoch hodinach e prisli domov a neako som zaspala.rano hned po prebudeni som utekala za obvodnou kde zacal moj maraton vysetreni ktory trva dodnes..uz 11 mesiacov sa trapim,prisla som o pracu a som zufala a psychicky vycerpana..okrem zapalu zaludka a hypermobility mi v podstate nezistili nic.caka ma uz len kolonoskopia..zabudla som este dodat ze v case kedy som prisla o kocurika nastalo aj obdobie kedy priatel zacal pracovat v zahranici a chodil domov na tyzden raz do mesiaca..nezvladala som to doma,v praci,vsetko sa mi rutilo a takto to dopadlo..stale si myslim ze ide o neaku vaznu chorobu, som strasne paranoidna,mam strach zo smrti a velmi sa bojim aj o svojich blizkych.v hlave mam stale katastroficke scenare a vsetky tie myslienky ma zozieraju..pomaha mi magnezium,na chvilu..chvilu som brala antidepresiva no mala som pocit ze po nich to bolo este horsie..mam obdobie kedy sa mi toci len hlava to volam lahsie obdobie no nieje to tiez nic prijemne hlavne ked soferujem,som v obchode a nedajboze niekde na urade medzi ludmi..druhe,to horsie obdobie je spojene s neznesitelnymi bolestami brucha (preto som sa rozhodla absolvovat aj kolonoskopiu) a pocit ze sa neviem zhlboka nadychnut,mam v krku hrcu z ktorej sa mi chce vracat a doslova zachvaty paniky pocitu nedostatku vzduchu a podobne..je to strasne vycerpavajuce ci uz psychicky ale aj fyzicky..najdu sa vsak aj take neutralne dni kedy som uuplne v pohode..je to tak den,dva za 2 ci 3 mesiace a citim sa slobodne a super..az kym nepride znovu jednno z mojich obdobi..tlak pocitujem z kazdej strany,rodicia su zo mna na nervy a beru ma ako hypochondra,priatel na mna tlaci s pracou co si plne uvedomujem ale nikde nevydrzim,nevladzem..nemam nikoho s kym by som sa mohla o svojich pocitoch porozpravat..priatel ma sice vypocuje a snazi sa ma ukludnit no nevie mi pomoct,nevie ma pochopit a porozumiet mi..nestaci sa mi len vyrozpravat,potrebuje neaku ,,spatnu vazbu" a tak ked mi je najhorsie ako aj dnes,zoberiem mobil,na internete si najdem podobne diskusie a citam..snazim sa pomoct si sama,dat sa dokopy zbavit sa tychto pocitov no je to cim dalej tym horsie..kazdy den som v strese ci uz z toho ako mi je ale aj z beznych veci ako hadky v rodine a podobne..kazdy den si hovorim ze by som mala zajst za psychiatrim no neviem ako mam zacat..som voci ludom dost nedoverciva..pisat o tom dokazem no rozpravat nie :( strasne sa bojim ze sa mi moj stav zhorsi a ze sa tychto pocitov nikdy nezbavim.chcem byt normalna zdrava baba,mam 21 rokov a zivot pred sebou no posledny rok nezijem iba prezivam a uz ma to naozaj nebavi..aj ked to je vsetko v mojej hlave,hnevam sa ze sa toho neviem zbavit a stale sa to len a len zhorsuje...
Zabudla som este dodat ze zhruba mesiac pred prvym zachvatom som po dlhom case prestala zo dna na den fajcit..proste mi prestali chutit cigarety ktorymi som potlacala vsetok ten stres..este v lete mi plucny povedal ze je to reakcia na moje ,,zachvaty",vraj abstinencne priznaky co je podla mna blbost lebo by som nemala had abstaky rok po tom co som prestala fajcit..aj keby to tak bolo a chcela by som hociak zacat fajcit naspet nedokazala by som to lebo sa mi cigarety neskutocne zhnusili..ztalo sa odvtedy ze som to predsa len vyskusala na overenie lekarovej teorie no hnusi sa mi to ako nikdy predtym..sice som citila taku mensiu ulavu na dusi no fyzicky som mala pocit ze umriem tak mi bolo zle po par slukoch..cigarety som teda tymto ako ,,zachranu" a vratenie sa do bezneho zivota vylucila..aj ked,ke to sice svinstvo pre telo no balzam pre psychiku...
@patina121 nemôžem pri tomto vašom článku prestať utierať slzy, bože je mi to tak ľuto že také mnadé žieňa ako vy sa takto strašne trápi, mám dcérky vo vašom veku a keby sa im niečo takéto stalo hladala by som stale neake riešenie, lebo ako čítam vaši rodičia sú z vás na nervy a to nieje dobré, vy potrebujete práve ich, možno hlavne maminku ktorá by vás pochopila a snažila sa pomôcť čo najviac, už som tu písala, lebo tot všetko prežila moja dobrá priateľka , ak si prečitate članok od mlpj vid vyššie ,snád vám troška pomôže, je to všetko čo prežívate ukryté v hlavičke a ťažko to ide z nej von, ale verte mi že to ide, tak veľmi by som vám chcela pomôcť,určite ludia ktorí to nezažili nikdy nemôžu pochopiť, ide hlavne o ten strach ktorí v sebe máte , toho sa treba v prvom rade zbaviť a to bude váš prvý krôčik, pisala som vyššie viete skuste si len tak predtaviť koľke detičky sú teraz na onkologii a predtavte si hlavne ich mamičky čo musia prežívať, nevedia im veľakrát pomôcť, ale musia bojovať, byť silné, aj vy ste silná, ale je to u vás potlačené, môžem vám povedať a už to vás upokojí, na to čo prežívate sa nezomiera a nieste v tom sama ,viete kolko ľudí takto trpí a snažia sa bojovať či už sami ,alebo s lekármi, ja by som ešte na vašom mieste nenavštivila psychyatra ,vy potrebujete neusále niečo robiť, preto aby ste zahaňala zlé myšlienky, skuste si z tho stavu urobiť srandu, nadávať tým myšlienkam ,robiť si poznámky čo presne to s vami robí a potom si to neustále čítať a bojovať a bojovať ale hlavne veriť tomu že život je krásny ,vy ho máte celý pred sebou ,čakajú vás len samé krásne veci ,budete mať raz detičky ,manžela a určite to prekonáte, bože tak veľmi vám držím palce a budem sa za vás modliť aby ste to aspon troška zvládla, verte mi nč nestojí za to aby ste sa takto trápila, život máme len jeden , treba sa z neho tešiť, ak som vám nepomohla prepáčte, myslím to v dobrom, prajem veľa veľa síl,ešte vám odporúčam prečíajte si članok nad vašim ,je unikátky a verím že vás naštartuje.... jedno heslo mala moja praiteľka ktorej sa jeden rok sypalo všetko na hlavu a zabojovala a vyhrala ten boj ˇˇčo ťa nezabije, to ťa posilní ˇˇ prajem krásny život...
aj ja by som sa chcela podeliť s mojim trapenim,v januari prišiel prvý zachvat v autobuse,tľakla som sa,volala zachranku,všetko bolo v poriadku,na vyšetrenia som isť nechcela,kedže mi povedali,že ekg je ok,dalši den to prišlo znova,tak som šla do nemocnice,zasa vyšetrenia,ekh,rtg a lekár mi doporučil neurologiu,aj ja som si myslela,že to bude z chrbtice,lenže sa tie zachvaty opakovali kedykolvek a kdekolvek,tak som absolvovala neurologiu,kardio,gastro,všetko bolo v poriadku,až na tie zle stavy,začiatkom jula som navštivila psychiatričku,lebo som to už nezvladala,predpísala mi paretin,2dni 1/4tbl,potom týžden 1/2tbl,a po tyždni som mala brať celu tabletku,k tomu mi predpísala pol tbl.frontin rano a večer,takže dva dni som brala 1/4tbl.bolo ok,potom som začala užívať 1/2 tbl a bolo mi strašne zle,volala som lekárke odporučila mi dva dni 1/2,potom prejsť na pol tbl,celkom som to zvladla už druhý den beriem celu tbl,je mi nanič,už aj v noci aj cez den,pride to hocikedy,ja verím,že to zvladnem,lekárka mi povedala,že mi bude zle ale v mozgu sa musi nakumulovať serotonin a potom to prejde,len dufam,že to nebude trvať dlho,pretože chcem isť na dovolenku a nerada,by som tam prežívala tie muky,potom dam vedieť,ako som to zvladla 🙂
Ahojte.....ja mám tiež kamošku ktorá má takéto podobné problémy a ešte ktomu sa jej podlamujú kolená a nedokáže urobiť ani krok...strašne sa trasie...trvá to niekedy pár hodín a niekedy aj pár dní ...potom to prejde na nejaký čas(3 až 5 týždňov)....lieči sa na psychiku ale zatiaľ to nepomáha...skúšala aj iné vyšetrenia no všetko ok ...okrem magnetickej...prosím o nejakú radu ak má niekto podobný problém ďakujem
ako tak citam vase komentare, vidim, ze s pp je nas fakt strasne vela... ja ju mam uz 3rok a lieky neberiem ziadne, zacala som uzivat len Bachove kvety a s tymi existujem... dostali ma z najhorsich stavov... keby to bolo tak, ze pri brani AD vsetky tie stavy zarucene prejdu, bolo by to najjednoduchsie ich brat, no nie vzdy je to tak... no odporucam vam z vlastnej skusenosti uzivanie zensenu korejskeho, ked som ho brala, ataky velmi nemali sancu... 🙂
@fashionmaniacka zdravím, čo je to MBSi nepoznám tie skratky, možte mi vysvetliť???
@patina121 ahoj, prečítala som si tvoj príbeh spred niekoľkých rokov. Zaujal ma, smiem vedieť či si sa z toho dostala? Ako ti je dnes?
Ahojte, ja by som tiež potrebovala poradiť. Som matka 5 deti. Môj panický úzkostny stav sa zhoršil asi pred vyše mesiacom. Som možno nou trpela tým ešte asi skôr, ale teraz sa to zhoršilo do stavu, točenia hlavy, triaškou, nervozitou, nespavosťou, problémy so žalúdkom, trasenie celého tela, vibráciou hrudníka, búšenie srdca atď... A tento stav trvá celý deň aj počas noci. Neviem presne definovať problém môjho stavu, ale si to bude to tým...Pred vyše mesiacom a pol sme prekonali covid, čo sme zo začiatku o tom nevedeli. Najprv ochorel syn starší 13 ročný, ako som spomínala nevedeli sme o tom ,že máme covid, preležal bez vysokej teploty, bol unavený, ospalý . Strašne som sa o neho bála. Mojím problémom bol veľký strach, o neho, ktorý sa objavil po pár dňoch, keď som nemohla spávať, nemohla som sa nadýchnuť, musela som utekať na čerstvý vzduch, hnačkou, podlamenými nohami. Akonáhle sme zistili že máme covid tak som spanikarila a nakúpila z lekárne asi milión liekov, samozrejme do dneska nie sú ani otvorené. Počas ležania covidu som sa už začala veľmi triasť, vibrácie celého tela, ktoré trvali aj niekoľko hodín,myslela som si že mám teploty, že sa reaguje na ibuprofén, paracetamol každých 6 hodín, a u mňa asi teploty neboli... Len som bola na smrť unavená, vyčerpaná, nemohla sa najesť... Začala som sa báť o nich o ich zdravie o ich budúcnosti. Namýšľala že zomriem, 5 deti nechám, kto sa o nich postará najmenšie mám dvojičky skoro 4 ročne. Plakala som namýšľala som si. Po dvoch týždňoch od covidu prišla ďalšia trauma zomrel ex manžel, s ktorým mám prvé dva deti. Odvtedy si namyslavam všelijaké choroby, lebo všetko má bolí, mám strach zo smrti, z chorôb, bojím sa o zdravie o deti ktoré prišli o otca aby sa psychický nezrutili neskôr, keďže tiež moje stavy im nepomáha k ich psychike. Zatiaľ beriem magnézium, a gerodorm, zajtra som objednaná ku psychiatričke, ďalšiu fóbiu mám že budem závislá od nejakých tabletiek čo nechcem. Chcem fungovať ako predtým hlavne má trápi tá nespavosť. Viem, že to bude zniet celkom blázon, písala som aj veštkyňi a všetko mi pravdu písala, čo mi čo má trápi aké zdravotné problémy mám. A čo má čaká a to má dosť vystrašilo, lebo nepredpovedala mi pozitívne. Ešte skôr som sa pýtala Dr. Aby má posielal na neurológiu, na pľúcne atď... Ale povedal že to je od psychiky, ja to nevylučujem, ale si myslím že pes bude aj inde zakopaný, lebo už dlhší čas má bolí aj hlava, chrbtica. A ešte v čase covidu som prestala piť, kávu, lebo som sa dočítala, že to neprospieva počas covidu. Chcem sa spýtať či tam je abstinenčný tak po káve. A tiež poprosím o rady. Ďakujem.
Začni písať komentár...
ja mám problém so závratmi už dlhí čas, magnetická rezonancia je OK, bojím sa chodiť von, je to na zbláznenie. prosím poraďte.