Rozumy trojmatky

Od prvých dvoch čiarok na tehotenskom teste uplynulo osem rokov. Okolo mňa sa tmolia (behajú, lezú, skáču a padajú) traja potomkovia. Mám po tridsiatke, hypotéku a manžela, čo ma automaticky radí medzi tzv. “zaslúžilé matky”. V očiach širokej verejnosti (rozumej: lekári, učiteľky, dôchodkyne v MHD) mám však vek a kukuč “mladunkej prvomamičky”, na čom by v zásade nebolo nič zlé, ak by tým hodnotili len môj výzor (namyslený smajlík) a nie aj moju schopnosť postarať sa o tri deti naraz (-:

Nie, nemám patent na rozum. Robím chyby, hnevám sa na seba, padám na hubu a ľutujem sa. Ale tých osem rokov mamy-bytia ma priviedlo k zopár záverom, ktoré mi pomáhajú prežiť, brať veci s nadhľadom a ostať sama sebou.

1. Plány sú na nič. Neplánuj otehotnenie, neplánuj pôrod, neplánuj radostnú rodinu a bezhraničnú materinskú lásku. Neplánuj prvý krok ani skrytý talent svojho dieťaťa. Jediný plán, ktorého sa má zmysel držať je veriť sebe, svojím pocitom a vlastnej intuícii. A zvyšok sa poddá.
2. Na väčšine vecí nezáleží. Kočík, oblečenie, hračky – to všetko sú len naše ženské radosti. Deti nepotrebujú veľa a ak im to dovolíme, nájdu si svoju cestu. Budú spať v rozheganom kočíku po susedke, nosiť čokoľvek (a v neuveriteľných kombináciach) a zahrajú sa prakticky s čímkoľvek. Jediné, čo potrebujú, je pozornosť milujúceho človeka.
3. Deti sa rodia hotové. Ak ich k niečomu neťahá srdce, nepomôžu nijaké kurzy ani prenatálne, ani baby-álne, ani celoživotné. Výchova je zjemňovanie hrán, nie prestavba duše. Aj u detí platí, že zmena musí prísť od nich, v čase, ktorý im doprajeme a v priestore, ktorý im vymedzíme našou dôverou v nich a hranicami, ktoré im dáme.
4. Nedostatok je požehnaním. Nemusia mať všetko. Nemusíme ich pred všetkým chrániť. Nemusíme byť dokonalé. Aby sa dokázali tešiť z mála, aby získali dôveru v seba samého a aby sa naučili, že láska nie je odmenou za naplnenie očakávania druhých, potrebujú spoznať rôzne pocity. Aj hnev, frustráciu a chyby.
5. Sme im príkladom. Nechcime po nich, aby robili to, čo nerobíme ani my. Buďme sami sebou, ukážme im ako sa tešiť zo života a na čom naozaj záleží.

V podstate to je jednoduché: Mama a tato sa ľúbia, ľúbia aj Teba a doprajú Ti čas, aby si zistil, kým si, v bezpečí a v rámci hraníc, ktoré Ti určia.

Už to len uviesť do praxe. (-: