Nie, nejde o zavádzajúci titulok, matkám naozaj začína šibať ( s prepáčením). Inak si neviem vysvetliť nižšie popisované skutočnosti, zažité na vlastnej koži. Pôvodne som chcela písať o košatej ponuke škôlkarskych vírusov a ich zvládaní bez psychickej ujmy ( matkinej ), avšak toto ma hryzie už pár dní a svrbí ma jazyk ( v niektorých prípadoch i dlane).

Modelová situácia č.1 – dieťa dostane povedzme....angínu. Má teplotu, silný kašel alebo kadečo iné zo širokej škály príznakov. Za normálnych okolností ho matka vezme k pediatrovi, počká si na CRP, prípadný nález nájdený stetoskopom alebo výsledky sterov ( závisí od vybavenia pediatrovej ambulancie a povedzme si- aj od jeho prístupu k problému), vypočuje si názor odborníka- teda lekára a skonzultuje možnosti vhodnej liečby. Prvý problém je na svete. Akonáhle určitá skupina matiek zacíti, že lekár je prístupný aj inému názoru ako len jeho vlastnému a že matka má možnosť priamo sa podielať na spôsobe liečby ( čo by malo byť v poriadku, predpokladáme však určitý stupeň matkinej inteligencie a schopnosti nechať si poradiť ) nastupuje tzv. Mudrovací syndróm a mamička, presvedčená o svojej vygúglenej pravde a posilnená argumentami kamarátky, bývalej kolegyne alebo susedy ( lebo aj ona to tak robí s jej malou Katkou predsa), pomyselne strčí do vrecka vyštudovaného lekára i mikrobiológa jedným šmahom. Nie, antibiotiká nie! Zlé škaredé antibiotiká a dať ich predpísať svojmu dieťaťu? Nikdy. Ona predsa tri dni študovala na internete, gúglila, prečítala všetky diskusie od Modrého koníka až po Zelenú ponožku a ona teda vie. Koniec debaty. Márne su argumenty lekára, že v tomto prípade treba pristúpiť k podaniu atb...debata skončila. Samozvaná lekárka svoje dieťa nechá, aby si s chorobou poradilo samé. Veď predsa..kedysi žiadne antibiotiká neexistovali! A ľudia predsa len prežili!

Alebo... žeby nie?

Modelová situácia č.2- Prieduškové ochorenia spojené s chrapotom, sipotom a vychrchliavaním ( ešte že tá naša slovenčina dokáže na všetko nájsť adekvátne pomenovanie). Mnoho matiek zastáva názor, že pokiaľ hlieny nie sú zelené ( chutné, čo? ) a dieťa neteplotuje, vlastne o nič nejde. Pediater prevráti oči, sestrička v ambulancii sa začne potiť, pretože žiadnym spôsobom nedokáže matku presvedčiť aby svojmu dieťaťu dala aspoň sirup na vykašliavanie či na roztiahnutie slizníc. Malý pacient teda neteplotuje, soplíky majú podľa vygúglených farebných vzorkovníkov predpisovú farbu, aké teda sirupy alebo nedajbože antihistaminiká! Žiadnu takú chémiu ona teda do svojho dieťaťa pchať nebude. Tak!

Len prečo sa to jej decko dusí až do modra? húta si potichu sama doma a nikomu okrem manžela ( niekedy ani sama sebe nie )neprizná, že naposledy keď už malá sipela a takmer odpadla lebo sa jej do pľúc nedostával kyslík..že vtedy už zaváhala a nebolo jej všetko jedno.

Modelová situácia č. 3- Očkovanie. Toto je téma hodná samostatnej kapitoly, nebojím sa povedať knihy. Hrubej knihy. Očkovanie je v súčasnosti najväčším strašiakom moderného alternatívneho - bio života a boom v jeho „nepovolení“ matkami dosahuje neskutočné rozmery. Nie, nebavíme sa o doplnkovom očkovaní ako napr. o očkovaní proti kiahňam, ktoré by sme teoreticky mohli považovať za zbytočné. Bavíme sa o povinnom celoplošnom očkovaní, ktoré nemôžete odmietnuť, nakoľko v našej krajine vychádza zo zákona, z povinnej očkovacej schémy stanovenej - aké to prekvapenie – odborníkmi a v prípade že nesúhlasíte, Úrad verejného zdravotníctva túto skutočnosť môže vyhodnotiť ako priestupok voči ochrane a rozvoju verejného zdravia a uložiť finančnú pokutu. Týmto totiž matka, teraz už aj samozvaná mikrobiologička že áno, nesplnila povinnosť ustanovenú alebo uloženú na predchádzanie vzniku a šíreniu infekčných ochorení. Túto časť vety predchádzanie vzniku a šíreniu infekčných ochorení by som dala namalovať na stenu každej pediatrickej ambulancie alebo na každý web s bábätkovsko-mamičkovskou mudrovacou témou.

Ak ste dočítali až sem, zrejme patríte k matkám ( moja cieľovka sú mamičky akéhokoľvek veku, vierovyznania, farby pleti alebo veľkosti oblečenia) ktoré su prístupné debate, čiže aj keď veríte tomu čo považujete za správne ( a to je dobré, mať vlastný názor je predsa úplne v poriadku), pokojne a bez emócií si vypočujete akýkoľvek názor a vyhodnotíte situáciu. Ak ste nedočítali, buď som vás unudila na smrť, alebo vám z uší syčí para a do diskusie práve píšete jednu zo žlčovitých reakcií, lebo som si dovolila oponovať a zasiahla som achilovku.

Nie, nie som ani lekár ani nemám patent na rozum ( s týmto ironickým označením sa stretávam na mamičkovských weboch často, „riziko povolania“, raz darmo). Mám dve malé deti a tiež pre nich chcem to najlepšie. Tiež nie vždy súhlasím s lekármi a dám veľmi na svoj inštinkt, ktorý ma doteraz nesklamal. Takisto hľadám informácie na webe a takisto zvažujem možnosti. Ale v prípade že neviem posúdiť súvislosti a nemám medicínske vzdelanie, neriskujem a nehazardujem so zdravím mojich detí. Predsa ak som sa raz rozhodla dôverovať svojmu lekárovi, keďže som si ho slobodne sama vybrala, musela som rátať aj s možnosťou že sa naše názory budú líšiť. A ak mám pocit že to s tým mojím doktorom nie je ono, opakovane...vždy môžem nájsť iného. V tejto krajine si lekára vyberáme predsa slobodne a dobrovoľne. Ale len ťažko nájdete lekára, ktorý vám odklepne múdrosti naštudované výlučne na nete a z jednababkapovedala zdrojov.

Používajme zdravý rozum. Ja nehovorím, že antibiotiká vždy a všade, za každú cenu.  To vôbec nie. Ale viem, že zachraňovali životy, poučme sa z histórie. Rozmýšľajme v širších súvislostiach - čo by sa napr. stalo keby sme prestali deti očkovať všetci?

Alternatívne spôsoby liečby nie sú zlá vec, sama liečim deti v určitých prípadoch čínskou medicínou a fakt to funguje. O podaní čínskej medicíny nerozhodujem sama, ale naša „čínska“ lekárka, ktorú navštevujeme vždy, keď mám pocit že nám dokáže pomôcť.  Máme aj „normálnu“ doktorku, ku ktorej chodíme na povinné preventívky, očkovania a vždy keď alternatíva nestačí. Lebo aj také sa nám už stalo, áno. Už sa nebijem do pŕs že to alebo ono je najlepšie, lebo nejde o mňa, ale o moje deti. To čo je vhodné a naj nemám odkiaľ vedieť, nie som lekár, ani odborník. Homeopatiu nespochybňujem, ale beriem ju s rezervou. Vedeli ste napríklad že zloženie Oscilla je len voda a rozmiešané kačacie vnútornosti? Porozmýšľajme teda čo je a nie je placebo efekt a či ho možno aplikovať všade.

A áno, sú prípady kedy očkovanie uškodilo, bežná medicína pochybila a následky sú katastrofálne. Ale viete čo? Poznám aj ženu ktorej dieťa bude mať doživotne respiračný problém a ktovie čo ešte, pretože si nedala poradiť a silný zápal pohrudnice liečila homeopatiou a pod dohľadom homeopata, malému sa pri záchvate nedokrvil mozog a keďže je ešte bábätko, všetky následky budú zrejme viditeľné oveľa neskôr.  

Nehovorím, že neexistuje farmaceutická mafia a že sa nám nesnažia vyčistiť peňaženky predpisovaním nezmyslov a prípravkov, ktoré vôbec nepotrebujeme. A v prípade detí nastupuje zo strany rodičov ešte aj psychologický aspekt a veľakrát strach, teda zaplatíme. Ale kto vie najlepšie kde je pravda? Vy? Ja? Suseda z tretieho? Zrejme treba postupovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, ale rátať aj s následkami ak urobíme chybu.

Keď sme porodili deti, nedokázali sme si ani len predstaviť, že zodpovednosť a rozhodovanie za ich životy bude také náročné. Ale je.

Nikomu neberiem jeho názor, len by som chcela aby sa zastavil(a)..poradil(a)..porozmýšľal(a). Lebo nie každá chyba sa dá napraviť a na tú vašu môže doplatiť ten, ktorého milujete najviac.

Autorka je dvojmatka, momentálne na rodičovskej dovolenke. Je zástankyňou zdravého rozumu a verí v materinský inštinkt  🙂