Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    nikolalorko
    17. sep 2016    Čítané 618x

    Náš príbeh

    Moje tehotenstvo prebiehalo ukážkovo nič nenasvedčovalo, že sa niečo také stane. Prišlo to z jedného dňa na druhy v 26 týždni tehotenstva, keďže som bola prvorodička nevedela som čo sa deje. Keď som prišla do nemocnice a oznámili mi, že musia ukončiť tehotenstvo bol to môj najhorší deň v živote nevedela som čo sa bude diať. Matúško sa narodil 16.11.2014 o pol 8 večer z mierami 860g a 34 cm  cisárskym rezom. Bolo to veľmi SKORO. V ten deň začal jeho boj  a náš boj o neho . Matúška som videla až na tretí deň po operácií, keď som prišla k inkubátoru a videla som tam to malinke klbko samé hadičky prístroje no bolo mi do plaču ale musela som byť silná nič by mu to nepomohla keby, že tam plačem bábätko to cíti všetko aj keď cez ten inkubátor. Plakala som doma keď ma nik nevidel bolo to strašné nemohla som nič robiť len na neho myslieť.  Matúško zo začiatku nevládal bojovať bol slabučký mal veľa zápalov a infekcií nakoniec mu aj prasklo črievko  a musel isť na operáciu. Potom ho čakali ešte ďalšie dve operácie kvôli črievkam. Stále bol na umelej pľúcnej ventilácií kvôli tomu, že nemal vyvinuté pľúcka a nevládal sám dýchať . Chúďatko moje  strašne som sa o neho bála ale vedela som, že to zvládne vždy som mu verila. Každý deň sme za nim chodili jeho zdravotný stav bol ako na hojdačke. 31.12.2014 sme ho boli pozrieť v nemocnici  čítala som mu rozprávku Macka Uška. Keď sme sa lúčili som mu   popriala všetko dobre do nového roku a tiež som mu povedala, že všetko zle ostane v starom roku a v tom novom roku nás už bude čakať len to dobre . Tak aj bolo Matúškov stav sa začal zlepšovať boli sme neskutočne šťastný. Jeden deň sme prišli a sestričky nám povedali, že Matúško dýcha sám  aj keď z dákou podporou kyslíka do inkubátora ale bol to pokrok  a veľký. 8.1.2015 sa Matúško prvý krát kúpal, sestričky vraveli , že sa mu to páčilo a neplakal.  11.1.2015 som ho prvý krát držala v náruči  bola som neskutočné šťastná. Postupne ma sestričky  naučili orofaciálnu stimuláciu, ktorú sme cvičili každý deň aby sa Matúško naučil piť s fľašky . V inkubátore strávil dlhých 95 dní bola to večnosť. 19.2.2015  Matúška  preložili do vyhrievaného lôžka kde sa mu veľmi páčilo. Dva dni na to nepotreboval vôbec kyslík dýchal si krásne sám  taká som bola hrdá, a šťastná. Stále nás ale trápilo črievko, keďže Matúško po operácii ho mal vyvedené von mal stále zapálenú kožu na brušku a zle sa mu to hojilo. Pán doktor nám oznámil, že Matúško pôjde na operáciu aby mu črievko vrátili naspať a stanovil termín na 12.3.2016. Operáciu zvládol veľmi dobre a koža na brušku sa pomalinky začala hojiť. Matúško po operácií zase potreboval podporu kyslíkom, ktorý mu bol podávaný kyslíkovými okuliarmi nebolo to veľa ale potreboval. O niekoľko dní Matúška preložili na oddelenie kde som sa o neho mohla starať  prijali ma do nemocnice starala som sa tam o neho kúpala , prebaľovala a kŕmila . Sestričky ma naučili ošetrovať ranu na brušku po operácií. 20.4.2015 prišiel ten deň keď sme si mohli zobrať Matúška domov bol to pre nás ten najkrajší deň na svete.  Doma ho uvideli po 154 dňoch prvýkrát starká a starký, ktorí sa ho už nemohli dočkať. Matúško ma teraz 20 mesiacov (korigovaných 17 mesiacov) už 3 mesiace chodí,  chutí mu a je zdravučký a veľmi šikovný a učenlivý.