Žienka domáca

"Nechcem byť žienka domáca a už vôbec nechcem vydať sa. Mať muža a deti päť to nie je pre mna to je zlý sen."

Neviem prečo mi znie z času na čas hlavou táto pieseň od Janky Kirschner keďže som sa veľmi rada stala manželkou a mamou. Bolo to síce na dnešné pomery skôr teda určite skôr ako všetky moje kamarátky či rovesníčky. Svojho muža som spoznala ako sedemnásť ročná. V dvadsaťjednotke som otehotnela, vzali sme sa a v dvadsaťdvojke som sa stala prvýkrát mamou mojej dcérky Olívie. Ale o tom som nechcela....

Každa žena,ktorá zostane doma so svojími ratolesťami sa chtiac či nechtiac stáva žienkou domácou. Celá domácnosť ,povinnosti okolo detí je na nej...na mame,manželke. 

Preto sa aj mne stalo,že už bolo toho niekedy moc a preto sa táto lepivá melódia usídlila v mojej hlave 🙂

Ale je naozaj život ženy taký jednotvárny keď ostáva doma s detmi a so svojou domácnosťou? Naozaj sa musí žena starať iba o deti o jedlo či čistotu domova?  Nejak tak je to asi prirodzené že muž chodí do práce a na žene je ten zvyšok. 

No mne to nestačilo, upratovanie a varenie bola a je povinnosť,ale kde sa resetnúť nabrať nových síl. A tak som počas mojej prvej i druhej rodičovskej dovolenky hladala niečo čo ma naplní. Áno handmade. Začalo to hladaním obrázkov do izbičky našej dcéry. Objavila som servítkovú techniku. A obrázky boli na svete. Tvorila som pre rodinu a zmámych. No v tom čase maminy okolo mńa začali háčkovať. A tak som si povedala " No čo som ja horšia ako oni? Musím sa to naučiť i ja."

Odvtedy som začala háčkovať. Niekoľko čiapok som uháčkovala pre moju dcérku,seba a neskôr i pre môjho druhorodeného syna Olivera. 

Samozrejme nič netrvá večne a tento háčkovací ošial ma postupne prešiel. Ale moja duša naďalej pišťala po niečom čomu by som sa mohla venovať čomu by som mohla dávať kúsok zo seba. 

Vrátila som sa k servítkovej technike. Od vtedy neviem už presne od kedy sa venujem výrobe šperkovníc, doplnkov do domácnosti. 

Handmade je môj recept ako sa nezblázdniť a nestať sa iba žienkou domácou. 

PS:ďakujem tým čo si prečítajú môj prvý(možo no hádam nie) posledný článok. V hlave mám mnoho myšlienok len ich dať na "papier"

Ďakujem. nikitkalu