Keď vo výžive našej dcérky prišiel čas na zavedenie jogurtov, hľadali sme čo najvhodnejšiu a zároveň bežne dostupnú alternatívu. Vybrali sme si slovenský produkt predávaný v sklenenom poháriku. Nechcem tu teraz robiť reklamu konkrétnemu produktu  Náš výber okrem iného ovplyvnil aj fakt, že otvorený jogurt v sklenenej nádobke sa ľahšie skladuje a vydrží dlhšie, ako aj to, že takýto pohárik sa dá ešte ďalej využiť a netvorí sa zbytočný odpad. Dá sa v ňom uskladňovať jedlo, drobnosti alebo i využiť ho na zaváranie či podobné aktivity. U nás naň prišiel rad nedávno, keď som sa rozhodla vyskúšať urobiť pečený čaj. Veľkosť tohto pohárika bola ako stvorená na tento účel.

Pre tých, ktorý sa ešte s pečeným čajom nemali tú česť stretnúť, ide o ovocnú zmes rôznych chutí a cukru upečenú v rúre, z čoho sa vytvorí akýsi redší lekvár s kusmi ovocia. Táto zmes sa podľa chute dávkuje do šálky a zaleje sa horúcou vodou. Po chvíli lúhovania sa môže piť. Bonusom sú kúsky ovocia na dne šálky, ktoré môžete zjesť a zintenzívni to chuť vášho čaju.

Pripravila som si teda zmes ovocia (použila som 750 g lesnej zmesi a 250 g čučoriedok, všetko mrazené), vysypala som to do hlbšieho pekáča, pridala som 300 g kryštálového cukru, šťavu z pol citróna a trošku mletej škorice. Existuje samozrejme veľa kombinácií a receptov, stačí vyskúšať a nájsť si tú svoju naj chuť. Všetko som spolu premiešala a nechala som asi hodinu odstáť, ideálne je nechať celú noc. Potom som to dala do rúry vyhriatej na 180 stupňov a nechala som asi 45 minút piecť, kým ovocie nepustilo šťavu. Ak tej šťavy nie je veľa, je potrebné zmes podliať trochou vody. Medzičasom som si umyla spomínané poháriky a keď bol čaj upečený, za horúca som ho rozdelila do pohárikov. Hneď som ich aj uzavrela a obrátila hore dnom, aby sa uzáver dobre prichytil a nebolo potrebné zavárať. Hotové vyzerali nasledovne:

Na druhý deň som si z pohárikov zlepila pôvodnú jogurtovú etiketu a zvyšné lepidlo som odstránila pomocou technického benzínu. Išlo to ľahučko a raz dva boli poháriky pekné čisté. Keďže ide o silnú chemikáliu, čistila som až naplnené a dobre uzatvorené poháriky, aby sa náhodou nechtiac nedostala k potravinovému obsahu. Ak však máte skúsenosti s iným spôsobom odstraňovania takéhoto lepidla, kľudne si môžete vyčistiť poháriky aj predtým než ich naplníte. 

Keďže som sa rozhodla tieto čajíky podarovať ako súčasť mikulášskeho balíčka, ozdobila som si poháriky ešte servítkou a ozdobnou šnúrkou. Výsledok poteší oko a obsah i chuťové bunky. 

Pochváľte sa aj vy svojim receptom či spôsobom finálneho ozdobenia takéhoto čajíku, budem sa tešiť. 

Mnohí z vás určite poznajú situáciu, keď je vaše dieťatko na umelom mlieku a každú chvíľu otvárate nové a nové balenie. Mne osobne prišlo zvláštne vyhadzovať tieto prázdne plechovice, ktoré sú znovuuzatvárateľné a je preto možné ich využívať na ďalšie skladovanie rôznych vecí ako sú suché potraviny, drobnosti v domácnosti či potreby na šitie. A tak to u nás onedlho vyzeralo asi takto: 

I keď sú praktické a mnohostranne využiteľné, rozmýšľala som ako ich urobiť aj trochu estetickými. Hľadala som možnosti na internete a keďže ja inklinujem skôr k prírodným materiálom a naturálnym vzorom, vybrala som si klasický špagát. Na takúto úpravu potrebujete iba samotnú plechovku, špagát a tekuté lepidlo. Samozrejme takto upravený výrobok je možné si podľa vkusu ďalej dozdobiť stužkami, gombíkmi, čipkou alebo čímkoľvek čo sa vám tam hodí.

Postupovala som od spodu k vrchu, pričom som si vždy asi 1 cm po celom obvode plechovky natrela lepidlom a natesno pod seba som omotávala špagátom.

Keď som omotávanie dokončila, dozdobila som si to ešte bavlnenou stužkou a srdiečkom vyrobeným zo zapleteného špagátu. A takto sa mi plechovica páči omnoho viac, konkrétne túto využívam na skladovanie nití na šitie. 

Keď je takto výrobok hotový, je fajn nechať ho niekoľko hodín, napríklad cez noc, vyschnúť a zatuhnúť. Potom môžme dózičku používať.

Budem rada, ak sa aj vy podelíte so svojimi nápadmi ako ste si skrášlili podobné dózičky. Prajem veľa kreativity pri tvorení.