TO SA ROZCHODÍ…

Márne hľadajúc zaujímavý blog výlučne o topánkach narazila som na svojský príspevok. Článok mladučnej dámy o tom, že každá topánka sa - aj za cenu bolesti, pľuzgierov a raniek - nakoniec časom rozchodí. Okamžite mi tá myšlienka spôsobila vrásku medzi očami. Rozchádzať topánky? Trpieť bolesťou a pľuzgiermi? Striaslo ma. 

Fakt je, že sedemnásť som mala… no skrátka už dávnejšie. Dokonca ani dvadsaťjeden nemám už v takej živej pamäti, ako by sa mi páčilo. Možno jeto naozaj zrelším vekom, možno materstvom, možno jednoducho nadobudnutou sebaúctou a úprimnou radosťou zo života. Už dlhšiu dobu sa mám skrátka príliš rada na to, aby som trpela kvôli priúzkym, pritesným či zle tvarovaným lodičkám. 

Dôvod je prostý. Na svete existuje nekonečné množstvo topánok. A prekvapivo aj nekonečné množstvo dostupných a nádherných topánok. A čo je úplný šok - približne polovica z tohto nekonečného množstva je poruke v našich obchodoch, prípade na internete. Takže bolesť a otlaky? Určite nie. 

Nedávno sa mi podarilo prečítať si rozhovor s často spomínaným Christianom Louboutinom. Tento návrhár údajne ostentatívne pohŕda riešením toho, či sa v jeho topánkach vôbec dá chodiť. Vtipne a pritom trefne klincuje: “Či sa v tak vysokých topánkach dá chodiť? No, možno nedá. No a? Veď v nich nemusíte chodiť.” 

Je to jednoducho umelec a ako sám vraví, jeho prácou je tvoriť krásne, nie však nutne pohodlné či dokonca nositeľné topánočky. Mimochodom niektoré jeho výtvory by sa pokojne uživili v novodobých ústavoch na výkon trestu telesného zmrzačenia. Napriek tomu tento veľký a sebavedomý návrhár vyslovil, že žiadna žena nevyzerá dobre, ak sa tak necíti. 

Netvrdím, že som si nikdy neodtrpela niekoľko hodín na vysokých opätkoch. Zvlášť, keď som tie hodiny strávila tancovaním. Vysoké opätky nesú riziká (bohužiaľ aj zdravotné) a ich nosenie niečo stojí. O tom polemizovať nemá význam. Ale práve preto má zmysel odpustiť si kúpu topánok, ktorá by znamenala niekoľkotýždňové lepenie pľuzgierov a otlakov. Krásne topánočky predsa majú tešiť a nie zamestnávať myseľ nepríjemným pocitom a panickým zdesením pri predstave prejdenia každého ďalšieho kroku navyše…

A záver? V živote si možno treba zvyknúť, že niektoré veci človeku nie sú celkom po vôli. Rozchádzame straty, bolesti, rozchody. A preto keď nájdete topánky, ktoré sa Vám páčia, ale zas tak veľmi Vám nesedia, vzdajte sa ich. Verte mi - veľmi skoro prídu iné, rovnako krásne, ktoré boli vyrobené práve pre Vás…a nebudú jedny. (botoholik)