FAKE? NO WAY!

Pri písaní tohto príspevku som si položila na pohľad banálnu otázku. Čo je to vlastne ten “fejk”? Falzifikát, alebo aj napodobenina, ktorou jedni pohŕdajú a iní ju odvážne a sebavedome nosia s pocitom zadosťučinenia a ušetrených peňazí? A prečo by vlastne táto skratka k luxusnému logu na topánke či kabelke neviedla k honosnému cieľu?

Poďme na to od začiatku. Vo svete módy platí, že to, čo sa bude najbližšiu sezónu nosiť (alebo prinajmenšom masovo predávať), je v rukách popredných návrhárov a módnych domov. Tie vždy s veľkou pompou predstavujú svoje nové kolekcie a aktuálne výstrelky. Čo nasleduje? Lacnejšie značky si tieto trendy dôsledne odsledujú a prispôsobia im dizajn svojich vlastných produktov. Dá sa hovoriť o krádeži? Sotva. Bez vplyvu na módu určenú pre spotrebiteľov, pre ktorých sú luxusné značky dostupné asi ako spiatočná letenka na mesiac, by totiž strácali virtuózi svetovej módy aj časť svojho opodstatnenia. Na to ich predsa máme, aby vymysleli, čo sa nám bude páčiť a ako to nosiť.

A to platí aj o topánkach. Že Christian Louboutin vrátil slávu ihlovému opätku je čin hodný génia. Kým však nemáte zbytočných 500 a viac eur, vďaka ktorým by ste oslňovali svet v legendárnych topánkach s červenou podrážkou, tak vám zrejme význam tohto gesta unikne. Teda - unikol by, keby Louboutinov objav nenašiel odraz v tvorbe dostupnejších značiek, ktoré ihlový opätok vrátili do svojich butikov bez hraníc cenovej kategórie.

A potom je tu iný spôsob, ako využiť fantáziu špičkových dizajnérov. A nie len ich fantáziu, ale aj značku. Hups - značka. Čo to vlastne je? Prečo chceme vlastniť kabelku Louis Vuitton, lodičky Manolo Blahnik či šatku Gucci? Prečo nestačí kabelka z Carpisa, lodičky z Baťa a šatka z H&M? A čo je zlé na tom hrdiť sa na pohľad dokonalou napodobeninou doplnenou cajchom originálu? Veď väčšinu z toho, čo tu dnes máme, vymyslel niekto už dávno a bolo to tisíckrát okopírované. Alebo…?

Prečo platíme za značku?

Od čoho teda svetoznáme módne značky odvíjajú svoju slávu a kde berú odvahu zavesiť na svoje diela cenovku s trojcifernou, prípadne štvorcifernou či nebodaj vyššou sumou?

Prvým dôvodom, prečo siahame po luxusnom tovare, je originalita. Výrobky prestížnych značiek majú svoje špecifiká, ktoré ich na prvý pohľad odlišujú od iných. Sú rôzne.

Jednu skupinu bezpečných znakov tvoria na pohľad zrejmé značky, ktoré okamžite identifikujú pôvod výrobku. Veľké písmena MK, DKNY, Guess, ale aj PRADA, D&G, FENDI, GUCCI a LV jasne identifikujú páchateľa, ktorý sa podpísal pod daný dizajn. Obdobnú funkciu tvoria iné vizuálne typické znaky ako orbit Vivienne Westwood, zajačik Playboy a červená podrážka Christiana Louboutina. Mimochodom ochrana týchto znakov (povedzme ochranných známok) stojí ich majiteľov nemalé prostriedky.

A potom sú tu znaky rozoznateľné pre cvičené oko, no o nič menej popisné. Ak vedľa seba postavíte jednofarebné lodičky Dolce & Gabbanna, Christian Louboutin, Manolo Blahnik a Gianvito Rossi, podľa tvaru ihly či špičky okamžite správny maniak - rozumej patologický milovník topánok, prípadne vážny odborník - neomylne identifikuje značku.

Načo toľko slov? Obe skupiny identifikátorov sú pre dané značky špecifickým podpisom hlásiacim okoliu, že sú jedinečným a originálnym dielom niektorého z hviezdnych dizajnérov.

Hodnota luxusného tovaru je však aj v niečom inom, čo sa prevažne ázijským producentom takzvaných “fejkov” napodobňuje ťažšie. Je to kvalita materiálov a prevedenia. Poďme na to cez botičky.

Malé majstrovské diela

Keď držíte v ruke lodičku Gucci, Fendi alebo Manolo Blahnik, držíte malé majstrovské dielko, na ktorom si dal niekto záležať. Nikde nenájdete odstrávajúcu nitku, stopy lepidla, nepodarený švík či krivo prilepenú podrážku. Topánka je skrátka ručne spracovaná a každý detail je perfektne vypracovaný. To zaručuje topánkam nielen špičkový dizajn bez ohľadu na konkrétny model, ale aj trvácnosť.

Uznávam, že svojich pár značkových lodičiek nevyťažujem tak, ako ich vzdialené príbuzné, ktoré stáli o málo viac ako nákup potravín na nedeľný obed. Na druhej strane je naozaj vysoko nepravdepodobné, že sa Vám na takejto topánke odlepí podrážka alebo zošúcha farba. Aby sme boli fér - ide o vysoko citlivé kúsky, čo je spôsobené práve delikátnosťou použitých materiálov, ale to už je iná téma.

No a materiály. Topánky zvučných mien sú spravidla šité z mäkkunkej kože, ktorá Vašej nôžke dovolí nájsť si tú správnu polohu. Neprispôsobuje sa teda chodidlo tuhej a často nie ideálne tvarovanej lacnej koženke, ale kvalitná koža topánky obopne nôžku ako dobrý priateľ. Dizajnéri si naviac dávajú záležať aj na sklone topánky tak, aby Vaše chodidlo znieslo aj na pohľad ťažko tolerovateľné výšky. Všetky tieto výhody Vám však napodobeniny hlásiace sa k značkám, ktorým nepatria, sotva poskytnú.

A ten pocit…

Aby sme neboli prehnaní idealisti, je samozrejmé, že nezanedbateľnú časť ceny luxusných topánok tvorí práve značka. Platíme skrátka za to, že sa naše topánky honosia (oprávnene) drobným nápisom Prada, Miu Miu či Sophia Webster.

Je to však práve tá pečať luxusu, vďaka ktorej narastieme o centimetre ďaleko prevyšujúce výšku opätku. Jednoducho to, čím je pre milovníkov áut Ferrari, pre labužníkov Michelin, je pre nás, botoholičky, mať v skrini krabicu s nápisom Jimmy Choo. Je to hriech? Nie.

Som úprimne presvedčená, že tak, ako majú milovníci vína neskrývaný pôžitok z pohára naplneného skvelým Cabernetom, tak máme my nárok na nespútanú pýchu a radosť z hriešne drahej obuvi, vďaka ktorej sa z našich chodidiel stáva prudko príťažlivá časť tela.

Ak však lodičky s červenou podrážkou, superštíhlou ihlou na prvý pohľad na nerozoznanie od slávnych So Kate, zabalené v béžovej krabici popísanej dekoratívnym písmom pochádzajú z Číny a sú vyrobené z lacného kusu plastu, aká je ich pridaná hodnota? Nehovoriac o tom, že aj cena týchto “duplikátov” nie je práve zanedbateľná.

Nedávno som náhodou a s prekvapením zachytila ponuku istého nemenovaného internetového obchodu, ktorý odvážne ponúkal takúto “repliku” za “zanedbateľných” 140 EUR (!?!). Za čo majú kupujúce v tomto prípade platiť? Pretože ani originalita, ani dokonalá kvalita, ktorá je pre danú značku absolútne zásadnou nevyhnutnosťou, to nebude.

Som ďaleko od spochybňovania významu masovo dostupných značiek ako Blink, Baťa či mnohých iných. Práve naopak. Som presvedčená, že nie je nič zlé na kúpe adekvátne ocenených topánok, ktoré Vás zaujmú. Dokonca si myslím, že je absolútne žiaduce, aby tvorili prevažnú časť obuvi (v tom najpozitívnejšom slova zmysle) obyčajnej ženy. Práve vo výnimočnosti sa totiž skrýva čaro luxusných kúskov.

A ešte drobná parafráza na záver. Slávna Tamara Mellon, bývalá šéfka jednej z top topánočkových značiek Jimmy Choo povedala, že ak máte na sebe krásne topánky alebo luxusnú kabelku, je celkom jedno, čo máte oblečené… A ja len dopĺňam - pokojne aj nič… (botoholik)