Práca popri dieťati

Na niektoré otázky nie sú správne odpovede. Univerzálna pravda neexistuje. Sú len pocity, normy a dogmy, ktoré si určujeme my sami a ktoré nám určuje spoločnosť okolo nás. A tá pravda je niekde uprostred. A presne tam uprostred je aj odpoveď na otázku, kedy má matka začať pracovať?

Nie som etnológ, ani nemám v talóne prieskum verejnej mienky. Len tak, na základe sedliackeho rozumu, si trúfnem konštatovať, že Slovensko je konzervatívne v otázke pracujúcich mám. Predovšetkým tých mám, ktoré majú doma dietko malé a majú nárok byť s ním, venovať sa jeho výchove a uspokojovaniu potrieb.  Ľudia vidia cestu skôr v skromnejších životných podmienkach, ako v ponechaní dieťaťa v starostlivosti jasiel, škôlky či rodinného príslušníka.

Realita

Materské je dávka, ktorá zapláta na určitú dobu „pomyselnú“ dieru v oslabenom rodinnom rozpočte, ak má naň žena samozrejme nárok. V skutočnosti, je to len príprava na krutú realitu, ktorá prichádza v podobe almužny menom rodičovský príspevok.

Zrátané, podčiarknuté, asi žiadna z mám neprehadzuje doma vidlami eurá, aby jej nesplesneli. Slovom dvestotri eur a dvadsať centov. Čo to je? Pre niekoho celomesačné stravné pre štvročlennú rodinu, pre niekoho kabelka či večera.Ak partner nepatrí k lepšie zarábajúcim, alebo sa matka stará o dieťa sama, vyžiť sa stáva otázkou prežitia.

Niekedy však žena jednocho pracovať chce a cíti, že je to tak lepšie.

Štyri príbehy žien, ktoré sa rozhodli popri rodičovskej dovolenke pracovať, alebo ju zavesili na kliniec úplne.  Aká je každodenná realita pracujúcich mám?

Chcem, nechcem, musím

Petra (pomocná sila v kuchyni) odišla od partnera, keď mal ich syn pol roka. Nevera. Nie prvá a pochopila, že nie ani posledná. Zo synom žije momentálne u svojej mamy.

„Začali sme odznova. Ani sama neviem, kde som vzala toľko sily, ale vedela som, že sa o nás postarám. Pred tehotenstvom som mala dobrú prácu a aj dobre platenú. Venovala som sa, zjednodušene povedané, prekladaniu z cudzieho jazyka a dnes umývam riady ako pomocná sila v kuchyni,“ opisuje svoju situáciu Petra.

Veronike (administratívny pracovník) ponúkli možnosť vrátiť sa do práce, už keď odchádzala na materskú dovolenku. Dôvod prečo sa rozhodla ponuku od zamestnávateľa prijať je jednoduchý: „Ja si kariéru nebudujem. Nikdy som nebola karieristka. Pracujem, lebo mám možsnoť deti finančne zabezpečiť. Škola pre staršiu, plienky, mlieko pre mladšiu, hypotéka,“ vysvetľuje Veronika.

Chcem, nechcem, môžem

Na Slovensku môže zostať matka s dieťatom doma do jeho troch rokov života, v prípade nepriaznivého zdravotného stavu dokonca do šiesteho. Je len na žene, ako sa rozhodne.

Sú ponuky, ktoré sa neodmietajú. Aspoň tak to vidí Hana (manažér kvality a interný auditor), keď spomína na začiatok jej kariéry pracujúcej matky: „Viac menej mi prišla vhodná ponuka v nevhodnom čase. V tej dobe som bola tehotná a nezamestnaná. Bála som sa, že ak by som túto ponuku odmietla, ďalšia taká prísť nemusí. Situácia na trhu práce je zlá a ja pracujem v úzko špecifickom obore, ktorému naviac vládnu muži. Vypadnúť z neho na tri roky by znamenalo prakticky začať od začiatku. Firma sa ešte len rozbiehala, keď som už bola tehotná. Boli ochotní akceptovať moje tehotenstvo, aj prácu z domu. Zaujímal ich výsledok, nie počet hodín strávených za PC. Videla som to tak, že možno to bude znamenať zaťať zuby na začiatku, ale zase výhodu v tom, že ak firma vydrží, nemusím riešiť prázdniny, OČR a podobne. Proste keď budem potrebovať, môžem robiť z domu,“ sumarizuje Hana.

Lebo chcem

Janky (projektový manažér) sa celých 9 mesiacov tehotenstva pýtalo vedenie v práci, kedy sa vráti na svoju pozíciu. Jej odpoveď bola vždy rovnaká – po roku. A tak sa aj nastavila. „Keď som sa po 12 mesiacoch chcela vrátiť, nemala som kam. Moje miesto bolo obsadené. Tak nejako to u nás fungovalo.Vždy sa s mamičkami nejako dohodli. Zhodou okolností ma oslovila iná firma a keďže moje sebavedomie matky s malým bábom, ktorú už určite nikto nezamestná, bolo na bode mrazu, prijala som to. Jednoducho som to tak cítila. Z mojich dní so synom sa stávala rutina a začínal sa pri mne nudiť. Mala som pocit, že ho už nemám kam posúvať ďalej a že to niekto spraví lepšie ako ja. Vrátiť sa do práce som sa jednoducho chcela,“ dodáva Janka.

Predstavy vs. realita

Petra prešla vo svojom kariérnom živote veľkou zmenou. Odísť z kancelárie a umývať po nociach riad vo vývarovni je doslova kultúrny šok. Na serióznu prácu z domu nenatrafila. Jasle si nemôže dovoliť a dieťa nemá nechať s kým. Do úvahy preto prichádzali iba nočné. Bola rada, že našla takú prácu.

        „S malým (15m) mi pomáha moja mama. Cez noc, kým som v práci, je s ním ona. Keď sa po nočnej vrátim domov, babka ide do práce, ja si lahnem k nemu na chvíľu, zdriemnem hodinku, dve a potom trávime spolu celý deň. A tak dookola. Pred nočnou si ešte zvyknem hodinku pospať. Vedela som, že to nebude jednoduché. Takže predstavy sa s realitou stretli. Najťažšie obdobie bolo, keď malému išli stoličky. To som spala len dve hodiny cez deň, keď spal on. Ale zvládli sme to,“ spokojne opisuje ich kažodennú rutinu.

Veronika pracuje z domu. Práci sa venuje približne štyri hodiny denne, vždy keď jej to dcéra (13m) dovolí. Keď sa jej pošťastí zabrať, má niekedy pár dní voľna.

        „Predstavovala som si to všetko ľahšie, možno pokojnejšie. Hodilo by sa menej hyperaktívne dieťa. Realita je taká, že momentálne nestíham vôbec nič. Práca na stole, dieťa mrzuté. Niekedy sú ľahšie dni. Väčšinou, keď mi príde nová práca, tak sa ju snažím čím skôr spraviť, aby som mala jeden deň voľný. Je to hlavne záťaž pre mňa. Nemám pre seba päť minút. Keď malá spí a ja by som sa mohla zaboriť s miskou pukancov do sedačky, tak otváram notebook a pracujem dokedy môžem. Cez víkendy je s malou manžel, tak ja môžem nerušene pracovať,“ dodáva.

Hana si to poredstavovala ružovo. „Mala som pocit, že si domov prinesiem reborn bábiku, ktorú stačí ráno obliecť a vložiť do kočíka a občas nakŕmiť, v tom som videla snáď jedinú odlišnosť.“ Spočiatku sa jej predstavy zhodovali s realitou. Malý bol veľmi dobré dieťa (10m). No musela si uvedomiť, že nebude vždy všetko 100% upratané, navarené a zároveň o dieťa postarané. Taktiež, že je potrebné si stanoviť priority, čo je v danej chvíli najpálčivejšie.

        „Pracovný nápor mám viac-menej nárazový. Sú dni, kedy sa dá, sú dni, kedy padám na hubu a „pľujem krv“. Pracovať som začala, keď mal malý asi 3 mesiace. Prešli sme si rôzne obdobia. Zo začiatku chodil so mnou do práce. Mávala so ho v nosiči, alebo spával v kočíku pred kanceláriou. Všetci kolegovia museli chodiť po špičkách.“

        Neskôr ho strážil asi každý, kto bol nablízku. Od šéfovej nevesty, cez sekretárky, kolegov až po mechanikov a riaditeľov jednotlivých divízií. „Je to náročné po fyzickej aj psychickej stránke. Naviac, moja práca zahŕňa tiež veľa cestovania – a keďže kojím, tak sme cestovali vždy dvaja. Každý vidí len výsledok a ohodnotí: „Vy sa máte, že si to môžete dovoliť“, ale nikto už nevidí prebdené noci, haldy výčitiek svedomia voči dieťaťu, partnerovi a tej práci (pretože ja som perfekcionista a vždy potrebujem všetko na 100%), takmer absolútnu absenciu súkromného života. Zatiaľ to nejak zvládame, no musím povedať, že je to hlavne vďaka partnerovi, ktorý sa k tomu postavil čelom a vníma to tak, že pracujeme obaja a o dieťa sa delíme. Hneď ako príde z práce, bez slova mi ho vezme z rúk a ja smerujem za počítač. Odkedy je malý mobilný, tak mi cez deň veľa pomáha moja aj manželova rodina,“ rozrozprávala sa Hana.

Janka je zamestnaná na normálny pracovný úväzok. Syn (14m) chodí do jaslí do minikolektívu. Jej predstavy sa spájali s pôvodnou prácou, že sa tam vráti a v pohode bude podľa potreby pracovať z domu.

        „V novej práci mi to neprešlo. Predstavovala som si to jednoducho, samozrejme, že nekoniec by bola nuda, keby to aj jednoduché je,“ vtipkuje Janka. S manželom to zvládajú dobre. Ak treba v práci zostať dlhšie, ten druhý musí odísť včas, aby stihli jasle. „Problém nastal, keď synček ochorel. Rodičia sú od nás 400 km ďaleko, takže sme to nejako vyskladali a malý našťastie rýchlo vyzdravel,“ spomína na ich prvú skúšku ohňom. Priznáva, že prvý mesiac mala vo svojom okolí titul krkavčia matka, potom sa s tým zmierilo.

         „S manželom to zvládame super a veľmi sa tešíme, ako sa nám vždy malý o 17hod rozbehne s úsmevom do náručia. Neopísateľný pocit. Naša vychovávateľka nám počas dňa píše správy, ako sa má, dokonca pošle aj foto. Veľmi mi pomáha byť v pohode, keď vidím, že moje dieťa je v pohode. Dokonca si viac vychutnávame spoločné chvíle,“ spokojne vyznáva a za najhorší považuje deficit spánku.

Kariéra vs. rodina

Možnosť voľby môže byť niekedy ťažšia, ako pocit že musíte. Janka priznáva, že sa bojí, že možno raz svoje rozhodnutie vrátiť sa do práce oľutuje. „Moja kolegyňa mi dokonca povedala, že sa mám zmieriť s tým, že ma moje dieťa dá do starobinca, keďže ja som jeho dala do jaslí. Niekedy to naozaj ľutujem. Hlavne to, že sme mali prvé mesiace veľmi zlé a bojovali sme. Teraz je z neho super dieťa a ja si ho nemôžem naplno užiť, keďže som v práci. No kým je on spokojný a šťastný, nejako sa snažím nemyslieť na to, aké by to bolo, ak by som zostala naďalej doma.“

Hana za najťažšie zo všetkého považuje nájsť ten „kumšt“, ako si to usporiadať doma a v hlave tak, aby to malo čo najmenšie dopady na dieťa a na vzťah. Uvedomuje si, že vždy je jedno na úkor druhého, no je potrebné minimalizovať dopady. A ako vidí svoju voľbu karíery pred rodinou?

        „Nie je to o tom, že by som si zvolila kariéru. Keby som mala stabilné zamestnanie, kam sa môžem vrátiť, alebo keby som vedela, že rovnaká ponuka príde aj o dva, či tri roky, určite by som sa rozhodla minimálne rok nepracovať. Pracujem nonstop od tretieho ročníka VŠ, zaslúžila by som si prázdniny. Ale z dlhodobého hľadiska som to zhodnotila ako výhodnejšie – paradoxne aj pre dieťa. S dvojmesačnou pauozou po pôrode pracujem už viac než rok. V tehotenstve mi to dokonca pomáhalo, aby som nemyslela na problémy s ním spojené, ani na to, ako zle by to mohlo dopadnúť. Proste som nemala na starosti čas,“ s humorom spomína.

Babo raď

Štyri ženy, štyri osudy a štyri pohľady na vec. V jednom sa však zhodujú. Nikdy nestavajte kariéru nad rodinu. Musíte si stanoviť jasné hranice, čo je akceptovateľné a čo nie. Naučte sa zadeliť si dieťa, prácu a domácnsoť, aby ste sa nezničili a hlavne, neodsúvali dieťa a partnera na vedľajšiu koľaj. Pracujte preto, aby ste mohli žit. Lebo ak máte rodinu, krásne deti a žijete preto, aby ste mohli pracovať, tak potom to celé nejak stráca zmysel.

Aké boli vaše začiatky v pozícii pracujúcich mám? Podeľte sa so svojou skúsenosťou vo WIKI. Stačí kliknúť sem a na konci stránky napísať svoj krátky príbeh. Prvých desať zmyslupných skúseností pod článkom Práca počas materskej a rodičovskej dovolenky vo WIKI odmením srdiečkom.