Menej je niekedy viac alebo čo ma naučila prababka
Na piatkové dopoludnie som obliekla malej ľahké madeirové šatky, ktoré dostala od mojej babky, svojej prababky. Vysoko postavené slnko veštilo horúci deň a my sme sa tešili na nadýchanú bublaninu s ríbezľami a malinami. Privítala nás slovami môjho nebohého starého otca: „Aká vzácna návšteva k nám ide!“ A azda na okamih sa mi zazdalo, že sa mihol vo dverách za ňou. Usadili sme sa v záhrade pod košatú korunu starého orecha. S rukami zloženými v lone na obnosenej károvanej zástere babka Kvetka sledovala, ako sa malá hrá.
"Spomínam si, ako som veľmi túžila po bábike, ktorú som videla u tetky Matily z Ameriky, keď boli na návšteve na Slovensku. Bola prenádherná, líčka ako z porcelánu, rumenec ako z čerešní a tie očká! Predstav si, že ich otvárala a zatvárala! Moja mam bola krajčírka a tá mi ušila parádne bábiky, na výchyr sveta, no toto bolo niečo nevídané," s horlivosťou spomínala.
Rada počúvam starých ľudí a ich príbehy. Z čriepkov poskladaná mozaika obyčajných dní dôb dávno minulých, ktoré my už nikdy nezažijeme. A tak som sedela a počúvala.
"Jedného dňa mi zostala visieť ruka, museli ma liečiť a mama so mnou bola v nemocnici. S ťažkým srdcom písala otcovi list, čo sa stalo. Ten bol toho času na robotách v Nemecku. Bol to tvrdý chlap, ale veľmi ma ľúbil. Jedného dňa sa objavil v nemocničných dverách a držal ju v ruke. Priniesol mi ju, tú bábiku," rozľútostene spomína.
V tej chvíli mala v očiach opäť to malé natešené dievčatko, ktoré nemôže uveriť splneniu svojho sna; lásku k milovanému otcovi a radosť a bezstarostnosť detských dní. Len hlboké vrásky na jej tvári prezrádzali, že jej už pomaly ťahá na deviaty krížik.
"To bola tvoja najobľúbenejšia bábika?", snažím sa ešte zachytiť reťaz príbehu a navnadiť babku k ďalšiemu rozprávaniu. "Nie kurátenko, to bola moja jediná bábika," dodáva a mlčí.
V tej chvíli som si uvedomila, že moje dieťa má skutočne všetko. Všetko, čo potrebuje, aj čo nepotrebuje. Plná izba hračiek, ktoré už ani neviem od koho a kedy dostala. Alebo sa jej len zapáčili pri nákupe v obchodnom centre. Bábik má asi päť. No ani jednu, pri ktorej by sa jej rozžiarili oči tak, ako aj mojej babke aj po osemdesiatich rokoch.
Výchovný rozmer hračiek nás, rodičov, láka kupovať hračky v každom vývojovom období a podporiť tak rozvoj danej zručnosti, konkrétneho zmyslu a podobne. A tak skôr ako dieťa „sfúkne“ prvú sviečku na torte, má doma plné boxy hračiek, ktoré ho po pár týždňoch aj tak nezaujímajú a najdlhšie sa prehrá s hrncom, vareškou, naberačkou a sitkom na halušky. Aspoň tak nejako to vyzerá u nás 🙂
Aký máte vy názor na hračky? Na ich druhy, množstvo. Vedia si ich vaše deti vážiť? Podeľte sa so svojou skúsenosťou vo WIKI (klik sem).
Odporúčame
pravdive.... a nie je to ani tak davno.. este v 60tych rokoch moje sestry mali jednu babiku, jeden kocik a museli sa podelit.... pancusky mama vecer oprala, aby si ich rano mohli znova obut... ludia zili skromnejsie, ale o to blizsie mali k sebe a vazili si veci, poznali hodnotu zarobenych penazi a ked nieco chceli, museli sa riadne snazit, aby to mali.. dnes sa caro tuzenia po niecom straca.... chces - dostanes... spolocnost sa stala konzumnou... pamatam si , ked zacali prve mobily.. kto ho mal , bol pan.... dnes sa striedaju ako na beziacom pase , niekto za rok vystrieda aj 3, len aby mal ten naj.... chore....
boze, boze, boze, si ma tak rozplakala, uplne si mi pripomenula moju nebohu tetu, ktora nas milovala viac ako seba, aj ona nas volavala kuratenka, boze moj, chyba mi...Tiez sme sedavali v zahrade, tiez nam pekavala kolace, tiez mala zasteru, ach jaj, boli to. A k tym hrackam niet co dodat, deti si nic nevedia uz tak vazit, lebo maju 50 auticok atd. Chybu robim aj ja sama, ze kupim....
my sme dnes boli u mojej babky, veľmi sa potešila detičkám a ja sama si uvedomujem, že majú deti veľa hračiek a top je aj tak nejaká blbosť, fľaša od minerálky a podobne......ale keď čo by človek neurobil pre ne, že? ale už som zakázala, sviatky mali, najbližšie hračky až na narodeniny.....ale skladačky tiež ukladáme, aby sa dali skladať aj o pár rokov neskôr.....
Myslim si ze deti si nevazia nic a je to vina aj nas dospelych,aj tejto doby,ja som mala jednu babiku Katku aj ta mala zlomenu nohu,tri take malicke babiky,jeden kociarik a trojkolku to bolo vsetko..rodicia so mnou nechodili na ihrisko,na hrady ci kupaliska,nikde,ani sa mi nevenovali..ked to porovnam s detmi co maju teraz ...neporovnatelne,ale ani kvantum. Hraciek nenahradi lasku v detstve,
BOHU zial taka je dnesna doba deti maju vsetko tak si to nevazia tak ako kedysi..
mám jednu jedinú vnučku zniesla by som jej aj modré z neba ,aj ked nie som bohatá ,ale vždy sa snažím aspoň niečo malé a dúfam ,že s nej vyrastie také isté milé a skromné dievča ako jej maminka -nemusíš mať paláce na to aby si bola šťastná -toto ju chcem naučiť
my mlade baby nevieme tak vychovávať deti ako nase babky prababky a praprabavbky je to smutne. teraz je doba o 360stupnou ina.. neboli mobili nič hrali sa deti v blate alebo z hlinou mali veľkú fantáziu všetky hry co su m v mobile si vedeli predstaviť na zahrade alebo na dvore
pri predstave na Vašu babku a môj plechový traktor mi vyhŕkli slzy.... ani neviem prečo
Prave nad tymto sa s muzom pisledne dni zamyslame a planujeme asi 90% hracirk co maju nasi chalani plus takmer vsetky hracky po mne rozdat do nemocnic alebo detskych domovov...mam k nim sice citovy vztah no necham tak jednu dve ako pamiatku este mozno pre vnucence v buducnosti...mame ich neskutocne vela a pritom sa iba povaluju kade tade a takto aspon niekomu spravia radost ked nasim nie...sice okolie sa na to bude pozerat ze chudatka deti nemaju sa s cim hrat ale cim menej ich budu mat tym viac si ich budu vazit...aspon dufam...
my pravidelne pretriedujeme,byvaju rôzne zbierky aj v školách a snažím sa,aby samé darovali,s čím sa nehrajú, posunut ďalej
Ja to vnimam tak že je uplne ina doba, nie lepšia , nie horšia. Tak ako mala ta predošla svoje + aj -, rovnako ho ma aj tato. Stači ak sa nič neprehana a je to v poriadku 🙂
Dnes sa beru hracky ako samozrejmost, ked som bola mala tak navstevy zvykli priniest zuvacky alebo cukriky a skakali sme od radosti. Teraz kazdy pride s hrackou, casto nekvalitnym smejdom z najblizsieho supermarketu ktory sa o tri dni polame a putuje do kosa. My sme sa napriklad v ramci rodiny dohodli ze ked uz chce navsteva nieco priniest tak nie hracku ale radsej omalovanku, pastelky, plastelinu, bublifuk a pod. Tak sa nam doma nehromadia tony auticok a inych drobnosti.
baby, a poradte, ako vysvetlit rodine, ze nechcem svoje dieta zavalit hrackami?
ako vysvetlit, ze polrocne babo nevie, co su to meniny a nepotrebuje fakt nic?
Začni písať komentár...
Niekedy mám pocit,že si malý neváži to čo má(aj keď neviem či sa to v troch rokoch dá takto pomenovat),ze ma toho veľa...ale sme obrovská rodina,vždy mu niekto niečo prinesie cu na sviatok,ci na návštevu....a tak som zatrhla "kupovanie lebo sa mi páči"... Tatik občas poruší ale nemôžem sa hnevať,ved aj náš ocko občas porušil " len jednu sladkosť denne"...snažím sa,aby si skladačky po sebe ukladal tak ako boli,aby sa nepostracali...ale...uvedomujem si,že ma toho naozaj veľa...krásny článok,jemný,veľmi pekne napísaný...mame dve prababky a neskutocne si ich vážime!;)