@babulatko Ako to povedať stručne? Jean Liedloff objavila u Yekuánov to, čo my postupne strácame - normálny a prirodzený prístup k životu i sebe navzájom. Od počiatku si ľudia odovzdávali svoje know-how pre život, to kontinuum, ktoré ako neviditeľné vlákno zmysluplne spája minulosť s prítomnosťou a vytvára rámec pre budúcnosť. Potom sme prišli my, industrializácia, materializmus a odklon od všetkého, čo príroda dovtedy vytvorila. Vymysleli sme kočíky, postieľku, plienky, cumlík, fľašu na kŕmenie, plastové interaktívne hračky... a to všetko v konečnom dôsledku znižuje kompetencie matky rozumieť vlastnému dieťaťu a reagovať na jeho skutočné potreby. Prírodné národy vedia, že dieťa napríklad potrebuje neustály intenzívny kontakt, preto ho nosia - a prostredníctvom aktívneho dospelého sa dieťa realizuje a získava zážitky z praktického života... Hoci je knižka útla, obsahovo má široký rámec. Je aj o prostej radosti zo života, ktorú sme my stratili. O niektorých dôsledkoch "modernej" výchovy, ktoré sa prejavia až pri dospievaní i neskôr... Je o návrate k svojej vnútornej prirodzenosti. Pre tých, čo majú otvorenú myseľ môže byť dobrým kompasom, užitočná až osviežujúca - ako malé dobrodružstvo🙂.
o čom vlastne tá kniha je?