"Som hlasom nemých", hovorí Babička Agnes. "My všetci hovoríme k neviditeľnému svetu, hovoríme za svoju Matku Zem a snažíme sa zobudiť sa z duchovnej slepoty. Hovoríme za kráľovstvo zvierat, za tvory žijúce vo vode, za štvornohé i jednonohé (stromy), za bengálskeho tygra, za ťavu, slona i za hrôzu naháňajúce plazy. Modlím sa, aby nás Stvoriteľ vyslyšal. Živé bytosti majú právo žiť. Stvoriteľ nás tomu naučil pred dávnymi vekmi. Naučil nás, ako sa o seba starať, čo jesť a kde žiť. Teraz sme sa vychýlili z rovnováhy. Odsekávame zeleň z tváre našej Matky. Znečisťujeme vodu, jej krv. Bezo zbytku rúbeme stromy na vrcholkoch hôr, ktoré sú tam preto, aby vzývali vietor a dážď. Bez starých stromov na vrcholkoch sa ocitáme v ťažkostiach. Maličké stromy nedokážu vykonať rovnakú službu ako tie dlhoročné, ktoré sme zničili."