Ahoj. Volám sa Natália mám 22 rokov a za sebou druhý pôrod. Prvý pôrod bol v Piešťanoch, keďže bývam kúsok od Piešťan. No pri druhom tehotenstve som mala stále neaké zdravotné problémy. Najme s pokožkou, keďže mi diagnostikovali tehotenskú dermatidídu. Nakoniec som skončila v Trnave na kožnom. Lenže to už som mala pár dní pred termínom. Moc som sa obávala rodiť v Trnave, bola som neistá. Však v Piešťanoch poznám všetky sestry, všetkých doktorov skoro. Bála som sa nového prostredia cudzích ľudi.  Ale nakoniec mi povedali v Trnave aby som sa viac netrápila, že mi tam vyvolajú pôrod. Takže nakoniec som tam aj porodila. Preto som sa aj rozhodla opísať aspoň z časti oba pôrody, prístup a pobyt v pôrodnici pri oboch mojich deťoch.

        Prvý pôrod ból v Piešťanoch v decembi v roku 2013. Kontrakcie mi nabehli doma okolo 3 ráno. Tak som šla hneď do pôrodnice, keďže som bola prvorodička a nevedela som čo a ako. Prijali ma kontrakcie silneli. Chcela som pri sebe môjho manžela, no odpoveď bola že ešte je to zbytočné, že ho zavolajú až keď budem tlačiť. Po neakých 7 hodinách kontrakcií som si vypýtala epidurálku. Ale nemal mi ju kto pichnuť. Našťastie ma rodila dr. Straková a tá mi vybavila známu, ktorá prišla mi ju pichnúť. Za čo jej veľmi pekne ďakujem. Po ďalších 6 hodinách už bol čas na pôrod. No bohužiaľ aj tak nezavolali môjho muža ku mne. Všetko išlo super, malého mi museli síce vytláčať ale na pôrod sa nemôžem sťažovať lebo dr. Straková bola proste úžasná. Ako som porodila môjho drobca sestrička, čo sa stará o novorodencov maleho schmatla ukázala toto je Váš syn a odniesla mi ho. Potom mi ho doniesla na 5 minút aj to asi prehánam. Prvé prisatie nebolo uskutočnené, keďže som sa nedokázala spamatať, že ho mám v náručí a už mi ho zobrali. Prvý deň som malého videla len tých pár sekúnd na sále. Potom až na druhý deň. Keď už konečne som držala svojho syna v náručí pýtam sa sestričky či by ma mohla naučiť ako kojiť. Kojenie majú na starosť sestričky z novorodeneckého. No malý sa nevedel prisať tak hneď mi povedali že si mám kúpiť klobúčiky a zatiaľ budú kŕmiť glukózou. Potom prišla sestrička čo má na starosť mamičky. Hneď začala nadávať že nevedia naučiť kojiť radšej aby mali o starosť menej tak nakážu klobúčiky. Syna som nemala ani jednu noc pri sebe. Stále mi ho brali aj napriek tomu, že som bola na tom zdravotne dobre. Strava ale bola vinikajúca. Nemôžem sa sťažovať. Ak ide o kúpanie to tiež ako prvorodičke mi vôbec neukázali. Doma mi ho moji rodičia ukázali ako správne držať dieťa aby  pri kúpaní sa nič nestalo. Ani o vyšetreniach ma neinformovali maximálne mi povedali že má žltačku a mám ho dať na slniečko. Ale aj napriek negatívnym niektorým skúsenostiam ako u prvorodičky som moc túžila rodiť v Piešťanoch, lebo dr sú tam super, sestričky mamičiek tiež, novorodenecké sestričky len niektoré boli príjemné.

    Druhý pôrod bol teda v Trnave 31.10.2016. Prvú noc som bola na rizikovom oddelení. O 7:30 ráno mi dali čípok na vyvolanie. Hneď potom som sa pobalila a šup na pôrodnicu. Tam hneď do vzdychárne. O 9:00 mi začali prvé slabé kontrakcie.Tentokrát som to chcela zvládnuť bez EPI. Kontrakcie pomaly boli silnejšie no krátko trvali. O 10:00 mi spoluvzdychajúca holka hovorí nech si dám tu EPI pichnúť lebo som už bola celá biela. Tak o 10:30 ma DR vyšetrila či vôbec som otvorená na tolko aby mi mohli dať EPI. Keďže som druhorodička mohli skôr no aj tak už som bola na 5 prstov tak hneď ma aj brala anesteziologička. Tá bola veľmi milá a ústretová. Pomohla mi predýchať každú kontrakciu. Odtiaľ som hneď išla na prepichnutie plodovej vody. Potom znovu na vzdycháreň. No bohužial EPI ešte nezaúčinkovala. Lahla som si dali ma na pásy a ja som zavolala mojmu drahému manželovy. Ešte sestrička mi pred tým povedala že ešte to potrvá. Síce mám kontrakcie každé 2 minúty ale krátke. Ako som teda zavolala môjmu mužovi po minúte volania silná, tá najsilnejšia kontrakcia a už som zacítila, že malá sa tlačí von. Chudáčik môj muž neviem čo si mohol myslieť keďže to mal všetko v priamom prenose po telefóne a telefón hodený na posteli. Kričím že už tlačím tak ma hneď brali na sál. O 11:00 som prišla na sál. Hneď sa to rozbehlo a malo to rýchly spád. Pani pôrodnička Dečková ma rodila. Hneď som upozornila, že ak to nebude nutné nechcem nástrih. Tlačenie nechala na mna. Bola vinikajúca. Sestrička mi držala hlavu a dosť mi pomáhala. Všetko šlo úplne hladko. Malá sa mi narodila o 11:10 čo bol dosť rýchly pôrod. Malú mi hneď bez vyzvania položila na bruško po čom som ja najviac túžila. Ešte dokonca pupočník prestrihovala na mne. Ovšem hneď trvali na prvom priložení čo som bola ozaj rada. Chvíľku som si ju ešte poľúbila a zobrali mi ju. Za chvíľu mi ju doniesli poutieranú len v plienočke. Ešte som si ju mohla popestovať a kochať sa mojou vytúženou dcérkou. Na sále som ležala do 14:30. Potom ma previezliznovu na rizikové. Bolo to moje sklamanie, že nemôžem byť s dcerkou znovu. No oni za to nemohli bolo plné šestonedelie. Ale hneď o 21:00 som mohla ísť nakojiť. No ďalšie  dva dni som sa nedostala stále na šestonedelie ale kojenie mi povolili každé 3 hodinky. Sestričky na novorodeneckom akceptovali, že som odmietla dokrmovanie. Po tých dvoch dňoch ma konečne previezli. A odvtedy som mala dcérku len a len pre seba. Na každé vyšetrenie som chodila s dcérkou ja. Každý večer o 19:00 bolo kúpanie čo nám pekne setričky ukázali a pomohli. O všetkom ma pekne informovali (nie ako v PN). Vizity pre deti tiež boli len na izbách. Bolo mi tam ozaj super až na stravu. Tá bola des :D. Teraz ľutujem, že aj prvého syna som nerodila v Trnave. Bolo tam proste úžasne a na môj pobyt v Trnavskéj nemocnici nikdy nezabudnem a v dobrom budem spomínať.