Zásady uspávania podľa Jiřini Prekopovej bez vyplakávania za zavretými dverami.



Když dítě nechce spát

Jiřina Prekopová



Moja obľúbená autorka nemecká detská psychologička českého pôvodu sa vo svojej praxi okrem iného zaoberá aj poruchami spánku u detí, aj u najmenších detí. Na základne skúseností z praxe sformulovala niekoľko rád, ktoré zafungovali u detí, ktoré mali rozne probémy so spaním (zaspávaním, kľudný spánkom a pod.)



Ako dosiahnuť u dieťaťa pokojný spánok (“zaručené rady z Jiřininej praxe)



0) Sebaistota matky/otca : Dieťa potrebuje mať dospelého rodiča, ktorý sa vie jasne rozhodovať aj o jeho spánku a stojí si za svojím rozhodnutím – tým sa stáva pre dieťa predvídateľným (robí veci s istotou vždy rovnako) a to ho upokojuje. Okrem toho je dôležité “vybrať si jedného radcu” a už ho ďalej nemeniť,- rozhodnúť sa podľa koho/ako budem postupovať a nie neustále skúšať nové a nové spôsoby, ktoré si prečítame v ďalších trinástich knihách.

Rodičia by podľa Jiřiny mali byť v uspávaní dieťaťa zastupiteľní, otec by to mal zvládnuť tiež a mama by ho mala nechať aj keď dieťa plače s postojom “Toto je tvoj otec, je najlepší akého poznám a iného nemáš. Mám ho veľmi rada a prajem ti aby si ho mal tiež rád. Teraz ťa uspáva on a tak to aj dnes zostane. (Ak mama pri prvom plači pribehne a prevezme uspávanie za otca, hovorí tým dieťaťu, že otec je neschopný (ho uspať) )

1) Naučte dieťa rozlišovať rozdiel medzi dňom a nocou: Nielen Jiřina odporúča zaviesť pred večerným spánkom rituál. Najčastejšie je to kúpanie, masáž, rozprávka, spievanie uspávanky, prikrytie, zhasnutie svetla, božtek na dobrú noc...

Denný spánok môže byť podľa J.P. Kdekoľvek (v kočíku, v šatke, vnútri, vonku, doma, u babičky, v závesnej sieti, v hluku, v tichu...) večerný spánok však má byť vždy na tom istom mieste, s tým istým rituálom, pokiaľ možno po tme a v tichu.

2) Nespájajte spánok so žiadnou inou činnosťou ako je pitie, chodenie od postele k posteli a pod: Takisto nielen Jiřina neodporúča spájať spánok s pitím a inými činnosťami z dvoch dôvodov. Jeden súvisí s istotou miesta – teda ak dieťa zaspáva pri prsníku, pri každom drobnom prebudení bude očakávať rovnakú situáciu, teda, že môže sať prsník/fľašu, ak sa tak nedeje je nespokojné a plače. Druhý dôvod sa týka možnosti vytvorenia závislosti na orálnom uspokojení- teda ak dieťa bude prežívať v budúcnosti nejakú krízu, siahne po orálnom uspokojení (jedlo, pitie, palec, nechty)

Jiřina tiež odporúča od šiestich mesiacov dieťa odstaviť od nočného kojenia (ak dieťa nie je choré, prípadne z nejakého dôvodu plné dojčené po pol roku)

3) Trvajte na určitom mieste a určitej dobe spánku: Jednoznačne sa rozhodnite pre jednou určité miesto a rozhodnutie dodržte. Ak ste sa rozodli pre postieľku, zostaňte pri postieľke, ak ste rozhodnutí pre hjdaciu sieť alebo manželskú posteľ, zostaňte pri nej. Vyvarujte sa nerozhodnosti, kedy by dieťa mohlo spozorovať vašu labilitu.

4) Postarajte sa o uvoľnenú atmosféru, vyvarujte sa dusna: Dieťa najlepšie zaspáva ak je doma kľud a nič “nevisí vo vzduchu”. Hádkou s manželom tesne pred spaním vytvoríte dusno, dieťa stráca istotu a má problém zaspať. To isté platí aj o inom “vzrúše” pred spaním, divoké hry alebo napínavé krvilačné rozprávky sú nevhodné (aj nám sa horšie zaspáva po nervy drásajúcom thrilleri)

5) Dbajte o zrytmizovanie situácií, ktoré vedú k definitívnemu uvoľneniu (rituály, kolísanie): Rytmus dieťa upokojuje, pretože je predvídateľný, stále taký istý. Pri uspávaní ho môže predstavovať hojdanie kolísky, alebo závesnej siete, tikajúce hodiny, metronóm, dokonca aj sanie cumľa. Rytmus by mal byť aj súčasťou každého dňa v jedení spaní, hre – vždy v tom istom (podobnom) čase, robíme niektoré veci, večer vždy po rovnakom rituále zaspáva dieťa za rovnakých podmienok (v rovnakom čase, na tom istom mieste – alebo aspoň s niečím čo to miesto pripomína- napr. Pri cestovaní vezmeme obľúbený vankúšik, prikrývku, macka, zvonkohru...)

6) Nepripúšťajte žiadne odchýlky. Vy určujete pravidlá spánku, nie dieťa. Súvisí s bodom 0) Ak sa raz rozhodnete že dieťa chodí spať o ôsmej, ukladáte ho po hre vo vaničke a masáži, pred spaním mu spievate uspávanku, tak ostante pri tom istom vždy. Nenechajte sa zmanipulovať plačom k ďalšiemu dojčeniu, fľaši, noseniu po izbe, zažatiu svetla a pod, dieťa vycíti neistotu a tiež zneistie, výsledkom bude horšie zaspávanie.

7) Buďte prítomní pri zaspávaní vášho dieťaťa: Vaša prítomnosť dieťa uisťuje že neostalo samo opustené, tak môže zaspávať v kľude. Jiřina odporúča pred uložením drobcovi povedať, že ho ľúbite a že je čas na spánok “Budem tu až kým nezaspíš, potom pôjdem vedľa za ockom a ty budeš spinkať”



8) A keď dieťa napriek tomu kričí? Nechajte ho kričať. Môžete urobiť bez výčitiek za predpokladu, že dieťa nie je choré, že ste mu dali všetko čo potrebuje: Napilo sa, je suché, zabalené, má rytmus a nachádza sa vo vašej bezprostrednej blízkosti. Už na jeho krik nereagujte. Skôr či neskor sa samo upokojí.













Odúčanie od nočného dojčenia, pevné objatie



Jiřina odporúča z rôznych dôvodov (kvalita nerušeného spánku dieťaťa aj rodiča, správna činnosť trávniaceho systému a obličiek) od šiesteho mesiaca dieťa postupne odstaviť od nočného kojenia.

Ak v noci dieťatko bolo zvyknuté piť mliečko, má aj v pol roku ešte naučený hlad. Odúčanie je náročné a treba sa preňho jasne rozhodnúť a vydržať. Pomôckou pri odúčaní je hlavne láskavá prítomnosť rodiča, ktorý dieťaťu pomôže vysporiadať sa s novou nepríjemnou situáciou (okrem iného ho tým učí dôvere, že bude v ťažkých situáciách stáť pri ňom). Ako “nástroj” odporúča Jiřina tzv. Pevné objatie. Ak sa dieťa neupokojí, keď naň chlácholivo hovoríme, hladíme ho, prípadne mu dáme cumlík a stále sa dožaduje dojčenia, odporúča dieťa objať (najlepšie telo na telo, líce na líce) tak, aby sa už nemohlo metať, hýbať, alebo ubližovať rodičovi, pokiaľ možno znehybníme všetky jeho končatiny. Počas objatia mu rodič vraví čo cíti. Napr. “Teraz už nedostaneš mliečko, mám ťa veľmi rada a viem že je pre teba lepšie spinkať celú noc. Budem ťa držať až kým sa neupokojíš a nezaspíš. Spoločne to nakoniec zvládneme” Na konci objatia by mala zavládnuť harmónia (dieťaťko buď zaspí, alebo sa pritúl k rodičovi a už sa nejeduje a nevzpiera) Objatie môže trvať od niekoľkých minút až po hodinu/hodiny. Dôležité je “neskúšať” ale “rozhodnúť sa preň a vydržať”

Objatie je aktom lásky, vyjadrením hlbokého vzťahu v tomto prípade rodič-dieťa. Nie je správne ho “robiť” na spacifikovanie revajúceho dieťaťa typu “Teraz buď ticho, kým nebudeš ticho a spať, môžeš sa aj rozkrájať a ja ťa nepustím.”



Odúčanie môže trvať tri dni až týždeň, je potrebné najmä vydržať pri pôvodnom postoji, že za žiadnu cenu nepovolíte mliečko. Na začiatku môže pomôcť ako náhrada voda alebo čajík, ale nie je dobré pri tom ostať- dieťa sa bude stále budiť na naučený smäd.

Odúčanie sa nesmie diať na deťoch, ktoré sú choré, rastú im zúbky a neodporúča sa kombinovať ho s inou zmenou (príkrmy, sťahovanie...) – jedna zmena bohate stačí.





Podľa publikácie J. Prekopová.: Když dítě nechce spát, Portál, Praha 2008 spracovala Mirka 🙂