Ahojte...

Volám sa Matúško a o pár mesiacov sfúknem tri sviečky na narodeninovej  torte. Maminka hovorí, že som jej najväčší poklad, slniečko, či chrústik, no podľa mňa, som chlapček, takí istí, ako mnoho mnoho ďalších chlapčekov. Tak ako iní chlapci, tak i ja rád behám, vystrájam a hrám sa s hračkami. Áno, hračky mám veľmi rád. Nemám ich veľmi veľa, ani málo, myslím tak akurát. Niektoré mám na poličke, niektoré v postielke a niektoré už maminka odložila do škatule pre môjho súrodenca, ktorý vraj skôr či neskôr príde. A viete čo? Poviem vám tajomstvo... Neviem, ako sa to stalo, ale raz u nášho domu zastavilo veľké auto a maminka od neho dostala tri obrovské škatule. Priznám sa, spočiatku som sa trošku obával, ale zvedavosť bola väčšia. A tak som ich s mamičkinou pomocou otvoril... A viete čo??? Z každej škatule som si vybral novú krásnu hračku... Mojich nových kamošov. Dovoľte mi, aby som vám ich predstavil.

Havko spevko

Takto voláme plyšavého psíka, ktorý má pod svojím kožúškom schované mnoho krásnych pesničiek, melódií a slovíčok. Je takýýý hebký a prítulný. Keď som bol minulý týždeň choručký a ležal som v postielke, bol práve on mojím verným spoločníkom. Vždy sa rozospieva, alebo rozrozpráva, ked mu stlačím  ručičky, nožičky, práve uško, či blikajúce srdiečko na brušku. Pesničky sú veľmi melodické a nežné. Moja najobľúbenejšia je Tancuj, tancuj vykrúcaj. Okrem pesničiek môže psík naučiť detičky farbičky, časti tela, ako si umývať rúčky, ako bije srdiečko, či ako dupe slon. Dokonca vie povedať, ako veľmi ťa ľúbi. Od maminky som sa dozvedel, že môj psík má aj sestričku. Raz som psíka požičal aj môjmu kamarátovi Milankovi a myslím, že si ho obľúbil tak isto ako ja. Mám ho veľmi rád.

Zázračná skrinka s hviezdičkami a macko sníček

Takto voláme bielu lampičku, ktorú mi maminka položila na okno k postielke... No nieje to len taká obyčajná lampička. Je to zázračná lampička. Hneď na začiatku vám musím prezradiť, že je domčekom pre macka sníčka. Belasý macko je  maličký, ľahučký, presne do mojej ručičky. Maminka mi prezradila, že na svojich krídielkách mi každú noc prináša tie najkrajšie sníčky. Ako som už na začiatku spomenul, moja biela lampička je zázračná. Vo svojom vnútri totiž ukrýva množstvo malých i väčších svietiacich hviezdičiek. Objavia sa vždy, keď idem večer spinkať a maminka zhasne svetlo. Okrem hviezdiečiek lampička spieva jemné melódie, ktoré mi pripomínajú maminkine uspávanky. Neviem ako to je možné, ale moja lampička asi ukrýva aj žabky, lebo som z lampičky počul ich slabé kvákanie. Ale nepoviem vám, kedy hviezdičky zhasnú, či kedy žabky spinkajú, lebo som to práve ja, kto zaspí ako prvý...teda tatinko ma niekedy predbehne. 

Kolotoč s macíkmi

Chi chi chi... Toto mi je veľmi smiešne. Maminka povedala, že táto hračka  patrí nad postielku bábätka, ale ... ale ...veď ja už nie som bábätko a dokonca už nemám ani bábätkovskú postielku. A tak sme s maminkou aspoň otvorili škatulku s kolotočom, chvíľku som sa pohral s troma milými plyšovými macíkmi, podobnými ako v mojej zázračnej lampičke. Poďla obrázkov na krabičke budú mať bábätká s kolotočom určite veľa zábavy. Preto som sa rozhodol, že sa s mojimi novými kamarátmi podelím. Veď nemusím mať hneď tri nové hračky naraz. Spomenul som si, že maminkina kamarátka má v brušku malú Barborku a tak sme sa s maminkou dohodli, že babätkovský kolotoč podarujeme práve jej. Veríme, že Barborke i jej mamičke prinesie veľa zábavy a pekných dní. Barborka, už sa teším, keď mi ukážeš, ako ten prenádherný kolotoč funguje.

A čo na záver? Maminka hovorí, že keď niečo dostanem, mám sa poďakovať. A tak by som sa chcel poďakovat Modrému Koníku a firme Fisher Price, že nás s maminkou vybrali a mohli sme testovať také krásne a kvalitné hračky. Hračky, ktoré zabavia, upokoja i naučia.

Ď A K U J E M E!!!!

Kedysi niekto múdry povedal, že ani jedno stretnutie v našich životoch nie je náhodné. Obzerám sa spätne a s úsmevom na tvári pritakávam na znak súhlasu. Inak si ani neviem vysvetliť, že práve ja, tá, ktorej moja vlastná skeptickosť nedovoľuje  zapajáť sa do internetových zdieľačiek, súťaží, či výziev rôzneho druhu, som bola vybratá na základe krátkeho, viac než spontánneho komentára. Výnimka,  potvrdila pravidlo a ja som začala testovať  Sedmokráska.

(Ospravedlňujem sa za familiárne oslovenie, ale volám ju takto už od vtedy, ako sa na mňa usmiala po rozbalení balíčka 🙂 ) 

Vo všeobecnosti môžem povedať, že moja pleť je taká, taká... Ženská. Ani suchá, ani mastná, trošku citlivá, sem tam sa objaví peha či autogram tej ktorej starosti - vráska. Vyskúšala som lepšie i horšie, lacnejšie i drahšie, známe i menej známe kozmetiky. Azda pod drobnohľadom kozmetického zrkadla, by sa v nej našla každá z vás... A tak by sa i každá z vás skamarátila so Sedmokráskou.      

Ale teraz pekne s kostolným poriadkom. Milé dámy, slečny, mamy, babiny, super ženy bojujúce s každodennými úlohami dnešnej doby. Dovoľte mi, predstaviť vám moju (a verím, že i vašu nastávajúcu) kamarátku Sedmokrásku.

Odličovacie mliečko s mandľovým olejom a sedmokráskou

Tá vôňa... Dokonca i teraz pri písani mojej recenzie, opakovane privoniavam k jemnému mliečku, aby ma tá povestná múza pravidelne medzi riadkami nakopávala. A v podstate, ak nemá čas, nevadí. Pri tomto výrobku, to ide totiž samo. Mliečko je krásne biele, ľahkej, nemastnej konzistencie. Vôňou mi pripomína niečo...niečo...bábätkovské...a keď je pre ženu niečo bábätkovské, je stelesnením čistoty, lásky, nehy a ... dokonalosti.

A fakt, že si hravo poradilo i s mojím povestným červeným trvácnym rúžom, mu k dokonalosti len pridáva ďalší bod.

Upokojujúca pleťová voda

... tá vôňa ...ma prekvapila! Nie milo, ani nemilo... len...čakala som niečo iné. A tak ako ma kedysi pred xy rokmi  prekvapila chuť olív, (dnes sú mojou závislosťou) prekvapila ma aj jej vôňa.

... a tak ako  pred yx rokmi  rástla moja láska k olivám olivu po olive, rástla moja obľuba k tejto pleťovej vode od použitia k použitiu. 

Dnes mi jej vôňa pripomína čistotu letnej rosy a pocit, keď sa ráno prejdete bosými nohami po orosenej tráve, môžete zažívať každý večer pred zrkadlom.

Veľkým plusom je, že zanecháva moju pleť vláčnu, jemnú, nič nepáli a nemám pocit napnutia.

Peelingová pleťová maska

Nebudem klamať a maminy malých detí ma dozaisto pochopia a s úsmevom na tvári sa v situácií nájdu...masku som stihla použiť iba dvakrát. Hoci ju stačí  nechať pracovať na vašej tvárii za vás  a krátku dobu, potreba okamžitého spánku bola často silnejšia 🙂 No aj napriek tomu, po oboch použitiach moju pleť pekne rozjasnila a prinavrátila je "živosť"

A čo na záver? Slová vďaky budú tou správnou bodkou na záver.  Moje ďakujem patrí nášmu "koníkovi"  a kozmetike MANUFAKTURA za možnosť testovať a nájsť si novú kamošku, i keď je vo fľaštičke :- 🙂 

Ak ženy musia byť milované, aby ostali krásne, verte, že Sedmokráska vás bude rozmaznávať a hýčkať každé ráno i večer 🙂 Všetko dobré a krásne žienky.

Venujem...

... všetkým malým anjelom, ktorí niekde tam hore, vysoko v oblakoch, žijú svoj anjelský život...

... všetkým mamičkám, ktoré vrátili nebu svoj najväčší dar...

... nám, mamičkám anjelov, ktoré každým dňom pozeráme vysoko k oblakom s vierou, že tam niekde naozaj sú ..

.... predovšetkým venujem TEBE, môj sladký anjel, môj Šimonko, ktorý si v nebi oslávil už svoje tretie nebíčkovské narodeniny.

     Kde bolo, tam bolo, niekde tam hore, kde si snehové vločky obliekajú svoje krištáľové kabátiky, tešil nebo svojou prítomnosťou i malý anjelik menom Šimonko.Tak ako väčšina anjelikov, tak i on, dostal svoje meno darom dole na zemi. Šimonko bol utešený anjelik s bucľatými rúčkami. Na tváričke mu svietili dve orieškové očká,spomdzi ktorých zvedavo vytŕčal noštek sťa gombička. Dnes bol v nebi špeciálny deň. Veľký múdry anjel, Michael, rozdával totiž malým anjelom teplé papučky a kabátiky. Blížila sa zima ...

     Šimonko si sadol na najbližší obláčik, aby si mohol vyskúšať nové oblečenie. Papučky sa podobali na nebeské obláčiky a kabátik, vyšívaný striebornými nitkami akoby z krídel anjelov, zas na čerstvo napadaný sneh. Šimonko mal zo všetkého veľkú radosť, no len jedna otázka mu neustále pobehovala mysľou. Čo to je tá Z-I-M-A ? 

Ako si tak Šimonko cupkal z obláčika na obláčik a predstavoval si všakovaké podoby zimy, pristálo mu na malom nošteku čosi zvláštne. Trošku chladné, malinko šteklivé, ale veeeľmi smiešne. Chcel sa očkami pozrieť na špičku svojho nosa, ale nešlo to. Nevidel nič. Len akúsi čudnú bielu machuľu. Chytil teda biele tajomstvo svojho nošteka do bucľatých dlaní. Musel sa pozrieť trošku bližšie, lebo to, čo ho chladilo v dlaniach, bolo veľmi malinké. Malínké, ale krásne. Biele, lesklé, poskladané, hádam, z tisícok krištáľových skladačiek. 

"Jeeee," zajasal anjelik,"studený cukor."

"Ja nie som cukor," ozvalo sa z anjelských dlaní, " ja som snehová vločka,Šimonko."

" Ty ma poznáš? "

" Pravdaže, poznám všetkých anjelov. Malých i veľkých. Z čoho máš takú radosť, Šimonko?"

"Z nových papučiek a kabátika. Pozri..."

"Tie sú ale krásne. A teplúčké. V nich ti veru zima nebude."

"Zima? Čo to je tá zima?Všetci anjeli o nej dnes hovoria a ja stále neviem, čo to znamená."

" Vieš, Šimonko, zima je obdobie, kedy všetko tu v nebi, ale i na zemi, prikryje biela perina zo snehových vločiek. Ja som prvou z nich. Keď sa prilepím na krídla anjelov, alebo na kabáty ľúdí, všetko sa zrazu spomalí. Anjeli začnú spievať tie najkrajšie piesne a ľudiana zemi začnú akosi viac hľadieť do neba. Aj napriek tomu, že navôkol panuje chlad, vnášam do sŕdc zvláštne teplo. Prinášam prvú iskierku, od ktorej sa zažnú tisíce sviečok. Zažínam svetielko nádeje.

"Aj moja mamička pozerá do nebíčka?"Opýtalo sa nesmelo a znenazdajky anjelské stvorenie, no vločka len tíško pritakala na znak súhlasu.

"Oči tvojej mamičky pozeraju do nebies veľmi často. Akoby túžobne očakávali, že ťa zazrú. A prezradím ti tajomstvo. Keď začnú padať moje sestričky, snehove vločky, je šťastná. Vtedy vie, že ak existujú snehové vložky, musia tu hore existovať i anjeli. Teda aj ty. V tú chvíľu ťa cíti tak blízko, akoby každá vločka bolo bozkom od teba."

Anjelik sa zamyslel a vyzeral veľmi vážne.Tak vážne, až sa vločka musela usmiať. No bála sa čo i len pohnuť, aby nenarušila túto vzácnu chvíľu.Vedela totiž, že anjelik je práve myšlienkami pri svojejmamičke a zasypáva ju miliónmi bozkov. 

"Vločka,"... začal anjelik váhavo, " chcel by som, aby moja mamička bola šťatstná stále. Nielen keď padajú snehové chumáčiky. Nemohla by si pri mojej mamičke ostať ?"

"Šimonko, to nie je možné. Vieš, život prvej snehovej vločky je príliš krátky. Splním svoje poslanie, no akonáhle spadnem na zem, roztopím sa."

Malý chlapček s krídlami zosmutnel. A v tú chvíľu sa v srdci snehovej vločky zrodil nápad:

"Šimonko,nemusíš byť smutný. Môj život je síce krátky, no krásny. Môžem si vybrať miesto kam dopadnem. Ak by si chcel, možem dopadnúť na líce tvojej mamičky a odovzdať jej tak božtek od teba."

Anjelik po týchto slovách šťastím vzlietol nad obláčiky. Od radosti by vločku aj vystískal, ale bál sa, aby sa neroztopila.

" A teraz ma ešte ohrej v dlaniach,"zašepkala vločka unaveným hlasom, "nech je božtek sladký ako cukor. Ako cukor z dlaní anjela....