Žena bez brucha je ako hrniec bez ucha

Po Veľkej noci som som sa neodvážila hneď odvážiť. Len čo mám v úmysle postaviť sa na váhu, hneď mi v mysli prebehne celovečerný film, v ktorom som, sťa hlavná hrdinka, porušila všetky pravidlá zdravej výživy. Mekáč, majonézový šalát, rezne, veterníky a kopec zákuskov. Diétna kola (údajne) bez cukru s malou cherry paradajkou ma nevytrhne z biedy. Nakoniec som dostala odvahu. Stala som na váhu, pričom aplikácia začala po mne kričať. „Skontrolujte správnosť vášho profilu. Je tento profil naozaj váš? Registrujeme prudký nárast hmotnosti.“ 

Veď hej. Sama som to videla. Za posledných 36 dní som pribrala cez tri kilá. Držala som diétu, pri ktorej som čo-to zhodila a po jej skončení som vyžrala chladničku. „Nič to! Nie každý deň je nedeľa. Mám svoj vek a ako vravela moja babka: Aj veľká riť vie očariť. A žena bez brucha je ako hrniec bez ucha.“ V záujme záchrany vlastného sebavedomia som si spomenula na všetky "motivačné" frázy, ktoré mi boli na dve veci.
Keďže nechcem do konca života nosiť legíny či nadčasové kaliopky s dlhou flanelovou košeľou, rozhodla som sa, že schudnem. Žiadna diéta. Ale zdravá strava a pohyb. Keď som to zvestovala svojej polovičke, videla som v jeho očiach zdesený výraz. Prichádzame do obľúbenej fázy nášho vzťahu, ktorú by som nazvala v "dobrom a v zlom". Zatiaľ čo ja chudnem, on priberá. Pri chudnutí pečiem. A veľa. Pomáha mi to zamestnať sa. Tak sa u nás cez víkend zhmotnil biskubský chlebík, kváskový chleba, muffiny. A muž? Keďže sme v tom spolu, začal to pomaly do seba tlačiť. Dcéru som na tento počin nenahovorila. Keď som za ňou lietala s voňavým koláčom, len mi oznámila: „Mami, veď vieš, že sladké nemám rada!“ Prečo som sa ja na ňu nepodala?!
Dnes ráno si na váhu vstal manžel. Ostal ticho. Ja len čakám, kedy aj jemu príde taká optimistická správa. Nech sme v tom spolu. Ako sa patrí na dlhoročných manželov. 🙂