Bez podprdy ťa nepustím!

Netuším, kto vymyslel skúšobné kabinky, teda, ktorý dobrodinec do nich dal namontovať to príšerné svetlo, ktoré zdôrazňuje všetky nedostatky. Skúšala som si podprsenku, s takými vypchávkami, že by urobili kvalitné "B-éčka" aj mojej polovičke.
„Vyzeráš skvelo. Ešte by to chcelo sťahovacie nohavičky... tie ti požičiam, minule som kúpila v HM..." ozvalo sa z vedľajšej kabínky. Viem, že sťahovacie gaťuše sú super vec a odľahlo mi, keď som pochopila, že tá ponuka nie je adresovaná mne. Chtiac-nechtiac som sa stala svedkom rozhovoru maminy a dcéry, ktorý mi vyrazil dych.
„Na tej oslave zaboduješ. Kúpim ti to, si nádherná..." opakovala ódy takmer spokojná mamina. „Skúsim si S-ko, bude mi lepšie sedieť, a zoberiem si ho bez podprsenky," rozmýšľala nahlas dcéra. Takže v hre bol overal. A na ten musí mať žena postavu, aby nevyzerala ako Pokémon. Mame zdvihlo tlak: „Mojko, v Sku budeš natlačená ako jaternica. A bez podprsenky ťa nepustím! Budeš vyzerať ako ľahká žena... Ja v tvojom veku..." pritvrdila vetou, ktorá sa dedí z generácie na generáciu, rovnako ako recept na dokonalý piškót. Slečna sa na dozvedela, že nemá pekný tvar pŕs a že to "M" je tak akurát. Prípadne môže porozmýšľať nad väčšou veľkosťou. A v hre sú stále tie mamine sťahovacie nohavičky.
Skúsila som si predstaviť slečnu. Krv a mlieko, s veľkými prsiami a krásnymi krivkami, ktoré perfektne vyniknú v štandardnom M-ku. Nedokonalosti zakryjú mamičkine gaťky. Rýchlo som sa obliekla do svojich vecí, podprsenku zavesila na vešiak nechcených vecí a vyštartovala som z kabínky. Chcela som vidieť tú slečnu.
Skoro som onemela, a to mám celkom fajn slovnú zásobu. Slečna mala tridsať kíl aj s kabelkou, krásnu postavu a prsia? S troškou optimizmu by sa dali nazvať ačkami. V rukách držala overal. Verím tomu, že mamina si presadila väčšiu veľkosť. Do dcéry stále niečo húdla, tá však nebola žiadna pubertálna žabka, typovala som jej 20+.
Vzdychla som si. Viem, že mamina to myslela dobre. Ale stačilo mi pár minút v jej prítomnosti, hoci ani nevedela, že existujem, aby som pochopila, že si kompenzuje na dieťati vlastné nezrealizované sny. Nízka žena, s nejedným kilom navyše, sa navážala do dokonalej postavy svojej dcéry... Chápem, že to nie je o postave, o kilách, komplexoch či konfekčných veľkostiach... Ale o tom, pustiť tie naše ratolesti, dovoliť im realizovať svoje sny, prejsť vlastnými skúškami. A nedávať nevyžiadané rady. Pretože tie vzbudzujú ten najväčší odpor...