Sebadeštrukcia
Len ja som si všimla ako sa všetky do jedného snažíme oklamať samé seba, že materstvo je úžasné?
Celý ten sebaklam začal, keď som otehotnela. Bola som celá natešená, veď je to to najkrajšie obdobie v živote, bude vo mne rásť moje vytúžené bábätko, budem mať krásne okrúhle bruško a tvár mi bude žiariť šťastím.. Docvaklo mi to pri prvom objatí záchodovej misy. Túto situáciu som síce už dobre poznala, avšak pred tým jej predchádzalo zopár hodín bujarej zábavy. Teraz už žiadna zábava. Naopak, von som prestala chodiť, lebo hlava mi padala už po večerníčku a popíjať džúsik s hlúčikom podgurážených kamarátov zrazu nebolo to pravé orechové. Navyše, s rastúcim bruškom na mňa aj v nefajčiarskom s fľašou minerálky, všetci pozerali ako na mimozemšťana. Niektorí ma podporili obdivom, že aj napriek tehotenstvu nesedím doma, niektorí sa ma pýtali, či to ešte zvládam. A ja som nechápala, prečo by som nezvládla sedieť a piť vodu, veď to som sa naučila už vo veku niekoľkých mesiacov a ani vtedy to ľuďom neprišlo až také čudné. Pri niektorých akciách sa so mnou proste už ani rátať nemohlo, všade sa fajčilo, ani hluk sa mi už nezdal pre bábätko veľmi vhodný a tak som postupne zostávala stále viac sedieť sama doma. V kombinácii s prívalom tehotenských hormónov, v ktorom som sa priam topila, som sa cítila strašne opustená a nepodstatná. Väčšinu dňa som buď revala, alebo nadávala ešte aj na to, že vyšlo slnko. Alebo oboje naraz.. A to okrúhle bruško? Okrúhla som bola celá! Stal sa zo mňa slon. Pribrala som 21 kíl a zadýchala som sa aj po ceste na záchod, na ktorý som sa mohla rovno presťahovať. Z tváre mi žiarili akurát vyrážky a nikdy by som si ani len nevedela predstaviť ako veľmi sa budem tešiť na pôrod.
Teraz sedím s mobilom v ruke, listujem si fotky z toho obdobia a mám úsmev na tvári. Myslíte, že je tam nejaká fotka, kde som unavená ako kôň a celá sivá, zelená, vyhádzaná? Myslíte, že som si odfotila moje obrovské nohy so safalátkami miesto prstov? Mám snáď nejakú fotku po prerevanej noci, kedy som sa cítila opustená? Nie. Na všetkých fotkách som, vyškerená, nastajlovaná (prípadne vyfotošopovaná), šťastne otŕčam bruško, ktoré na fotke vôbec nevyzerá také ťažké a nemotorné. Teraz tu sedím s tým mobilom a čudujem sa, prečo som si toto pekné obdobie viac neužila. Vzápätí neverím vlastným ušiam, že tomuto obdobiu zrazu hovorím „pekné“.
Ale tým to všetko nekončí. Práveže to celé len začína. Tešila som sa na pôrod? Po 12 hodinách kontrakcií som sa ho už nevedela dočkať! Ešte som netušila, čo všetko ma potom čaká. Bola som presvedčená, že po pôrode budem chcieť byť s mojim bábätkom a starať sa oň. Aká je to len hlúposť, že mi ho po pôrode zoberú. No, musím úprimne priznať, že som bola rada, že môžem ležať a aspoň trochu si zdriemnuť. Keď poobede prišiel manžel a ponáhľal sa za sestričkami, aby nám už malú konečne priniesli, nenápadne som ho ešte zdržovala. Ale na druhú stranu som sa už nevedela dočkať, ako si ju objímem a ako ju budem kojiť. Veru, nikto mi nepovedal, že kojenie bolí, že mi popraskajú bradavky a vôbec, že to bude obrovský boj a najbližšie týždne jeden z mnohých dôvodov prečo zas a stále revem. Na tie nekonečné štyri dni na šestonedelí ani radšej nebudem spomínať. Myslela som, že tam tie sestričky vyvraždím a keď bola malá na 3. deň stále dosť žltá, revala som, lebo som bola presvedčená, že tam budem musieť byť dlhšie. Rady o tom, že mám spať vždy keď spí malá, som si vzala k srdcu a fakt som sa snažila oddýchnuť si. Poučila som sa už po tom, ako som pri pôrode nespala celú noc a o 9. ráno, keď už išlo do tuhého, mala som dosť. Malá ma veru nebudila, novorodenec spí fakt veľa, ale vždy keď som si ľahla, dovalila sa nejaká sestrička milujúca svoju prácu, alebo doktorka, alebo aspoň upratovačka. Každý samozrejme nechal dvere dokorán, aby k nám do izby lepšie doliehal plač ostatných bábätiek, keď už tie naše spia. Zaštopkaná ako ponožka som mala celkom problém zliezť zas z tej vysokej nemocničnej postele a odťapkať sa k dverám, aby som ich zas zavrela.
Utrpenie v nemocnici skončilo a začalo to domáce. Trápenie s rozbehnutím kojenia som už spomínala, ale vytrvala som a aj bolesť chvalabohu zmizla. Prvé noci boli fakt masaker. Nevedela som ako to utíšiť, keď to revalo, nevedela som prečo to reve, vstávať každé 2-3 hodiny, niekedy nespať celú noc, okrem toho som stále nebola OK ani ja sama a tá lemra lenivá veľa mňa v posteli si kľudne spí! Nemožný chlap, ani nakojiť to dieťa nevie! Všetko je len na mne a on si nerušene spí. Asi najťažšia noc bola keď som z naliatych pŕs dostala horúčky. V jednom sa mi spravila krásna bolestivá hrča, za noc som vymenila 4 prepotené pyžamá a vkuse som sa triasla zimou. A nemohla som sa ani vyspať, lebo bábätko ma potrebuje. Keď nie je hladné, tak reve aspoň len tak, aby sa vedelo, že je tu, aby som ho objímala a natriasala po celom byte, celú noc. Muž by mi s ňou aj pomohol, ale chudáčik nemohol. Musel ísť zapiť dcéru, aby bola zdravá. Keby ochorela, v živote si to neodpustí! A tak chudák nemohol pomáhať večer, lebo sa chystal von, v noci, lebo bol v meste a potom ani cez deň, lebo sa musel vyspať. Veď bol celú noc hore. Vôbec nechápem ako som to všetko dokázala prežiť. A ako to dokázala prežiť naša dcéra. A vlastne aj ako dokázal môj muž prežiť moje hysterické záchvaty. Proste sme museli nejak prežiť, deň za dňom. Ani neviem, či je to už lepšie, alebo sme si skôr len zvykli.
Stále je to celé len, ona celý deň reve, ja už neviem čo s ňou, zase sa celá pogrcala, ona stále grcia, ona nenávidí kočík, ja už s ňou nikam nejdem, veď len reve, zas ju bolí bruško, ja už nevládzem. Nevládzem a rútim sa niekoľkokrát do týždňa. Možno niekedy revem častejšie ako to dieťa. Keď ju nosím po byte v šatke a kolíšem ju, niekedy sa ukolíšem skôr ako ona. Pospím si už aj po stojačky. Niekedy vyzerám vážne ako smrť, niekedy by som si z chlpov na nohách už aj vrkôčiky plietla. Keby bolo kedy, keby sa mi ju podarilo uložiť do postieľky. Materstvo je hrozná vec, plná bolesti a neskutočnej únavy.
A ja tu sedím listujem fotkami v mobile ďalej a myslíte, že tam mám fotky ako je celá ogrcaná, ako sa zas a znova presrala od krku až po päty, ako vreští v kočíku, ako vreští v postieľke, ako vreští na rukách, ako vreští na sedačke, ako nám očúrala a okakala pol bytu, ako nestíham upratovať? Nemám ani fotku ako sedím na záchode omotaná šatkou s dieťaťom. Na všetkých fotkách je krásne usmievavé bábo a šťastná usmiata matka, na ktorej realitu len veľmi nenápadne pripomínajú kruhy pod očami. Dokonca mám milión fotiek ako malá spokojne spí v kočíku. Neviem kedy som ich stihla nafotiť, pretože v ňom nevydrží nerevať viac ako 5 minút.
Sedím, pozerám na ten mobil a mám na tvári zas ten priblblý úsmev. Zrazu sa cítim šťastná a všetka únava a bolesť mizne v tom štrbavom úsmeve predo mnou. Zrazu strácam istotu v presvedčení, že už nikdy viac detí nechcem. Možno o pár rokov sa nechám ukecať.. A v tom je ten sebaklam v správaní nás, matiek. Zámerne si uchovávame len tie pekné okamihy, zámerne si ukladáme len tie spokojné fotky a spomienky na tie nekonečné hodiny zúfalstva stále blednú. A potom si naivné natešené prvorodičky myslia, aké krásne obdobie ich čaká, pretože z nášho rozprávania poznajú len tie pekné stránky materstva. A my sa vrháme do tohto kolotoča dobrovoľne znova, pretože sme si sebadeštrukčne uchovali len spomienky na ten štrbavý úsmev a vôňu bábätka...
P.S.: Teším sa na prvý zub! 🙂
Odporúčame
Krasne napisane😚😚tiež nerada spomynam na chvile v porodnici...na sestričky..na neustale kontrolovanie a omakavanie mojich prsnikov😣tiež som to tak cítila že drahy si spi a ja musim...musim lebo ona ma potrebuje💛držkajte sa
Aj moja prva tolko vrieskala! Ja som mala z toho taku poporodnu depresiu, ze som muzovi do prace skoro kazdy den pisala, ze ak nepride domov skor tak jedna z nas pojde oknom! Prisiel, ja som vzala psa a hodinu som sa vonku prechadzala a revala aka som zla matka...
Do dalsich tehotenstiem som uz sla s mantrou: druhe dieta je za odmenu, druhe dieta je za odmenu! A fungovala. Moja Meli je ukazkove babatko - neplakala casto, spala viac ako prva...
Aj ked som uz pocula o babatkach co spia do 9,00 a v noci sa vobec nebudia a same sa odstavia od kojenia, bezproblemov jedia prikrmy, spavaju v kociku, same sa zabavia atd. ale ja som take este nevidela 😀 v kazdom pripade je to 100 a 1 oproti prvej... Ta je certisko dodnes 😀
Dakujem, nádherné 🙂 a úplne vystizne. Zaslúži si to Vybrali sme 🙂
🙂
velmi krasne a vystizne napisane... ako keby som o sebe citala... len ja som moc nemusela tu misu obchytkavat... zvladala som to v pohode... uz som vedela co ma caka... ale ked som cakala prve tiez som bola neista a vsetko bolo take divne... ale babatko ma potrebovalo takze som to zvladala aj ja a dost mi pomahali rodicia za co som im velmi vdacna... pri nasej terajsej / ma rok a pol/ som si myslela ze to nezvladnem a pozabudam ale mylila som sa 🙂 materstvo si uzivam plnymi duskami aj ked ma izabelka nahneva a puknu mi nervy 😕 aj tak je to najkrajsi pokladik na svete 🙂
prajem vam len to naj naj naj ❤😍
@rusalinka jej, dakujem 🙂
Výborný článok. ..aj moja realita dennodenna. Ked manžel odchádzal dva týždne po mojom pôrode do práce, plakala som ráno a prosila ho aby nešiel " nech ma s ním nenecháva samu" ...dnes sa nad tým smejem ale vtedy som bola zúfalá. ..plakala som ajnoo 2 rokoch ked som ostala zase tehotná, lebo syn stale nespaval ( 15-20x v noci hore) a plačem občas aj dnes, keď vravím " že to s nim nezvládnem "...a to už má 6 rokov 😂😂😂 apropo...stale neprespi celu noc 😆😆
...milujem ho...a plakať budem aj ďalej...Vždy sa nájde dôvod 😊
Casto ani neuvedomime, v stresovom obdobi, ze nam deti rychlo vyrastu💙
aj moj prvy tolko vrieskal 😀 , pri druhej som si radsej nerobila iluzie a na pocudovanie, vrieskala menej 😀 teraz casto vrieskaju dvojmo, ale mne uz to zily neskube 😀 myslim, ze keby mam tretie, tak to vrieskanie uz mozno ani nevnimam, teda v tom zmysle, ze by mi tlak isto nestupal a ani panika by ma nechytala 😀
Veru aj sa som vravela po prvej ze deti nikdy nechcem a mala bude jedinacik a blablabla.... teraz ma dcera 5 rokov a planujeme druhe 😂
vsetko, co opisujes je pravda - a i napriek tomu, ked sa obzriem dozadu, to vnimam ako jedno z najkrajsich obdobi.
U mna je len polka pravda. Tehotenstvo bolo krasne nebolo mi zle ani mi nohy nepuhli. Uplna pohodicka. Potom to vsak prislo. Malinka sa narodila predcasne. V 35tt. Chvala bohu bola v poriadku. 3 tyzdne v nemocnici pokial nepriberie. Plakala som kazdy den. Ked sme prisli domov uz bolo lepsie. No ako keby mebolo dost do 5 mesiacov kolika nespala som 5 mediacov dokopy nic. A teraz mam krasne dievcatko sikovne. Urcite by som to dala ezte raz. Bola vytuzena vymodlena oplatilo sa si to pretrpiet.
Revem a smejem sa zaroven. Niekto presne napisal to ako sa citim. 👍
Och toto je perfektny clanok 🙂 pravdivy o a po z 🙂 🙂 🙂 tehocem sa ako kon pri com mam na rukach moj uz 4.strbavy usmev 🙂 🙂 🙂
@mydielka_od_domky oh dakujem ti, vazne davno som sa takto od srdca nesmiala 👏
Absolutne vystizne. Ja som si na pamiatku robila aj taketo foto :D veru mam ich zopar, chcela som ich posielat muzovi aby aj on so mnou zdielal to trapenie ale nakoniec som nemala na to srdce :D
Som rada že nie som sama, ktorá niekedy reve viac ako tie deti 😁
@mirkapp ved tam vyzeras celkom k svetu, dokonca aj namalovat si sa stihla, dieta spi.. Materstvo je hracka 😁 par dni som vahal, ci tuto fotku zverejnit, ale nech je sranda. Toto som minule poslala muzovi s komentom, ze vyzeram presne tak, ako sa citim.. 😁 len tak informacne, inak som celkom pekna a sympaticka baba! 😂
Odpadla som. Konečne nejaký reálny článok.....nie tu len čítam o 10h upratane, dieťa spi v postieľke a dokonca samé zaspalo, ja man uvarené, upečené a idem ešte niečo uhačkovať....
A pritom si myslím,ze minimálne polka veci neni pravda, bez urážky.
Super článok. Úplne mi hovoríš z duše. Ja som grcala celých 9 mesiacov ale že nonstop,mala som zapal prsnika 40 horúčky. A aj keď som nemala až také zlé dieťa,keď ho porovnám s inými, pre mňa ako prvorodicku bol dosť zaberak......
Ďakujem Ti za tieto slová, plne pravdy. Za nas všetky "nie dokonalé" matky.
Síce to nic nezmení a my pôjdeme do ďalšieho dieťaťa a nikto sa z toho nepouči, lebo mať deti je krasne,ale náročné, no aspoň mam pocit že nie som sama a necítim sa až tak hlúpo, že všetko moc prežívam, keď čítam zm, že nás je viac 😘
Vyborny clanok, mozes pisat na pokracovanie, ale ono to urcite pojde uz k lepsiemu...
My mame mladsieho, 4r. syna a pri tom mame tiez riadne rusno......, v spojeni s 8 a pol rocnym, starsim, je to este horsie 😀. Kazdy si tym musi prejst.
Kazdy vecer liham s tym, ze zajtra uz kricat nebudem, ze sa budeme hrat a budem mat viac trpezlivosti, ako dnes a vcera, ale vzdy je to ten isty ritual... Tiez mam pocit, ze som hrzna, aj ked sa snazim. Mam neposlusne deti, ale myslim, ze vela mamiciek je na tom podobne.
Ale to u Vas az o par rokov..... ?😀
@mydielka_od_domky 😀taky prazdny pohlad na prvy pohlad😀potom vidim unavu, a nakoniec ze bude dobre, kedy vtedy svetielko v tuneli💟
Este si zabudla napisat ze prva velka v lepsom pripade,po porode je tiez extra zazitok,hlavne ak mas zips od spodu az po krk 😂😂😂😂
Presne. Pravdivé. Do bodky. Je to extrémne náročne. V každom veku, či uz je dieťa jedno alebo dve... pre mna je napríklad teraz extrémne náročne zvládať ich hádky a doťahovaním pre každú maličkosť.
Super napisane...presne ako u mna..vystizne..vsetky na nete sa hraju na dokonale matky ako keby unavu ani nepoznali a mali dokonale deti..a pritom takato je pravda vsade!! 🙂
ten sebaklaam musi byt🙂 aj milosrdna pamat ktora si uchova to pekne a na to zle zabudne... sak by ludstvo vymrelo...
drzim sebe aj vsetkym sucasnym ale aj buducim mamam palce aby to nase ratolesti lubene prezili a nami v zdravi🙂 ma to zmysel...🙂
Parádny článok....v mnohom som sa našla ;) a tak ďakujem za povzbudenie, že nás je viac 🙂
@mydielka_od_domky tak dik :D som rada za tu fotku..pre mna ma obrovskú vypovednu hodnotu..ukrýva mesiace trápenia s malou ktore vyvrcholili dany den a ja som už naozaj bola na konci so silami..mala som sa odfotit aj par minut po, to sa zrutil aj ten make up :D
Ty jo.poznam 😁😁
No takmer cez kopirak.
Chi to PS bolo vystizne ;)
Budem za blbu, ale i tak si myslim, ze je to krasne obdobie. Pockaj ked ti povie, ze si ta najhorsia mama na svete ;)
Moja malá bude mať o mesiac 2 roky.A teraz mi začína prichádzať spätná väzba od kamarátov,že počuli,že som to absolútne nevládala,že návšteva u nás nehrozí a že potrebujem odbornú pomoc. A ja som žila v tom,že o tom viem len ja😂 Trochu ma zabolelo,že som takto zlyhala v očiach všetkých známych (aj svojich), ale povedala som si,že no a čo,tak som psychopatka. Teraz tu ale čítam, že nie som jediná psychoška na svete a to potešíiii.Tak nech nám tie detiská revú,vzdorujú,nespávajú...my to dáme.Veď ako viac by nás ešte mohli psychicky rozhodiť. Už sa nedá😂
Boze moj ved ty si ja!!!! A tvoje dieta je moje!!! Az na to ze ja mam chlapca a ten nespal ani v tej porodnici. Ale inak do bodky. Aj s tym chrapajucim chlapom co aj pri najvacsom vreskote ma hlboku pol noc. A vies kedy to zacalo byt znesitelne ta materska? Teraz! Syn ma 19 mesiacov. A az teraz si zacinam pripustat myslienku ze mozno raz by som sa dala ukecat aj na druhe. Treba "len" vydrzat. Ale je to sila fakt!
Krasne napisane 🙂🙂🙂 prave prezivam 😂😂 aj ked moj nie je az tak urevany, je to vazne masaker!
Perfis..nasla som sa
Toto je skvele. Az na par mini detailov si opisala presne nasu situaciu 😁
Toto by mali davat povinne k tehotenskej knizke 🙂
este pred par tyzdnami som sa snazila ist na wc s 19m v nosici a natiahnut si naspat tie sproste pancuchy... a hovorila som si, ze len ja som taka nesikovna 🙂
Ja a moje prve dieta - presne ako ty s tvojim. A malo rok a uz bolo na ceste druhe (planovane, chcene), lebo ake kuzelne je mat miminko a chceme dalsie dieta 🙈. Kolkokrat sa teraz pytam sama seba ci mi to bolo treba, ze to nezvladam a ze ich oboch zavriem do skrine alebo sa tam zavriem ja sama. A potom mi starsi pride dat pusu, len tak sam od seba, mensi sa nahlas zarehoce a na chvilu pride opat pocit - ved to je take nadherne mat miminko, ze mozno este raz niekedy este jedno.... a potom sa tu zacne cirkus a ja si poviem, ach mama, rozhodne ti stacia dvaja :D (ps: tesim sa, ked sa konecne vyspim. Vo svojej posteli. Sama.)
Začni písať komentár...
Ako keby som o sebe čítala😀