Hladam svetlo v tme

Dnes to bude trochu o mne a asi dost psychohygienicke. Dufam ze viac "hygienicke" ako "psycho" ale zarucit vam to veru neviem.

Som mama ako Ty...ano Ty co citas tieto moje psychohygienicke riadky. Mam deti ako Ty a aj muza ako vacsina z vas. No mam este nieco. UDEL. Udel hladat svetlo v tme. Ano,taky je moj zivot. Viem,na nikoho slnko nonstop nesvieti. Beriem co zivot prinesie a mne priniesol vynimocnu dušu v podobe mojho syna. A tak v tej tme co nas casto obklopuje beham ako splasena a hladam tie mikrokusky svetla lebo proste viem,ze tam su. Ak by tam neboli tak naco by mi osud privial to vynimocne chlapča do zivota? Su tam,ja viem ze ano. Pristavia sa pri mne ludia,blizky ci rodina a s udivom hladia ako splasene lietam v tej tme a hladam. Oni nic nevidia,no ja vidim uplne zretelne tie drobne zazracne kusocky svetla. Potrebujem svetlo. Kazdy potrebuje svetlo,v tme neprezije nik. Ludia odchadzaju,rodina hladi do mojich oci a nerozumeju. Nevidia co robim,nechapu naco. V tej tme stojim sama. Nad hlavou mi lietaju trblietave svetielka a ja len nechapavo hladim ako sa vsetci vzdaluju. Preco nevidia to co ja? Preco sa nikto z nich nepokusil vstupit do mojho sveta a nepomohol mi najst to svetlo? Preco? Slzy mi stekaju po licach,boli ma duša...ked som sama,tak tazko sa hlada. V tej chvili ucitim teplu ručku v mojej dlani. "Aha,aj Ty maminka vidiš to krásne svetlo?" 

Vidim ho kazdy den,vidim ho spolu s mojim chlapcom,vidim ho v jeho ociach,v jeho srdci. Nikdy nebudem sama lebo mam jeho.

Nehnevam sa. Ani sa nikdy nebudem. Mozno mam dar vidiet veci inak. Mozno mam silu zacat tam kde iny koncia. 

Vidim svetlo tam kde iny vidia iba tmu.

Nehnevam sa,no je mi ľuto. Tazko sa kraca v tej tme s vlastnym dietatom. Keby len niekto prisiel a mlcky kracal so mnou,kracal mojim smerom a rozumel.

Nikdy to nevzdam,budem vzdy hladat svetlo aj v tej najvecsej tme. Lebo verim a nikdy verit neprestanem.