Dnes to bude trochu o mne a asi dost psychohygienicke. Dufam ze viac "hygienicke" ako "psycho" ale zarucit vam to veru neviem.

Som mama ako Ty...ano Ty co citas tieto moje psychohygienicke riadky. Mam deti ako Ty a aj muza ako vacsina z vas. No mam este nieco. UDEL. Udel hladat svetlo v tme. Ano,taky je moj zivot. Viem,na nikoho slnko nonstop nesvieti. Beriem co zivot prinesie a mne priniesol vynimocnu dušu v podobe mojho syna. A tak v tej tme co nas casto obklopuje beham ako splasena a hladam tie mikrokusky svetla lebo proste viem,ze tam su. Ak by tam neboli tak naco by mi osud privial to vynimocne chlapča do zivota? Su tam,ja viem ze ano. Pristavia sa pri mne ludia,blizky ci rodina a s udivom hladia ako splasene lietam v tej tme a hladam. Oni nic nevidia,no ja vidim uplne zretelne tie drobne zazracne kusocky svetla. Potrebujem svetlo. Kazdy potrebuje svetlo,v tme neprezije nik. Ludia odchadzaju,rodina hladi do mojich oci a nerozumeju. Nevidia co robim,nechapu naco. V tej tme stojim sama. Nad hlavou mi lietaju trblietave svetielka a ja len nechapavo hladim ako sa vsetci vzdaluju. Preco nevidia to co ja? Preco sa nikto z nich nepokusil vstupit do mojho sveta a nepomohol mi najst to svetlo? Preco? Slzy mi stekaju po licach,boli ma duša...ked som sama,tak tazko sa hlada. V tej chvili ucitim teplu ručku v mojej dlani. "Aha,aj Ty maminka vidiš to krásne svetlo?" 

Vidim ho kazdy den,vidim ho spolu s mojim chlapcom,vidim ho v jeho ociach,v jeho srdci. Nikdy nebudem sama lebo mam jeho.

Nehnevam sa. Ani sa nikdy nebudem. Mozno mam dar vidiet veci inak. Mozno mam silu zacat tam kde iny koncia. 

Vidim svetlo tam kde iny vidia iba tmu.

Nehnevam sa,no je mi ľuto. Tazko sa kraca v tej tme s vlastnym dietatom. Keby len niekto prisiel a mlcky kracal so mnou,kracal mojim smerom a rozumel.

Nikdy to nevzdam,budem vzdy hladat svetlo aj v tej najvecsej tme. Lebo verim a nikdy verit neprestanem.

Ahojte,

mozno si ma pametate a mozno nie. Som chlapec s modrymi ocami. O par dni budem mat 6rokov,chodim do skolky,mam sestru aj mamu a tata. Som ako vy a predsa som iny. 

Ludia sa na mna divaju,vraj mam krasne oci. Len tak ma pohladia po hlave alebo sa ma vselico pytaju. Chcu na mna hladiet,chcu sa ma dotknut. Ja to nemam rad. Som ako vy a predsa som iny.

Rad sa hram s vlakmi,vsetko chcem vediet. Milujem psikov a aj oni mna,ked ich hladim som sam sebou. Chcel by som lietat,zit v Londyne,mat vela psikov a letiet na mesiac.

Som ako vy a predsa som iny.

Nemam kamaratov,ani neviem ci by som ich chcel mat. Deti ma znervoznuju,beru mi moje veci a ja neviem co si mam o nich mysliet. Vidia ze som iny a ja neviem ci sa chcu so mnou hrat. Som rad sam alebo sa rozpravam s mamou. Moja mama mi rozumie. Vie ze som iny ale pre nu som najdokonalejsia bytost pod slnkom. 

Som ako vy a predsa som iny.

Tak ak niekedy stretnete chlapca ktory vam neodpovie na otazku ci pozdrav,alebo chlapca ktory dookola opakuje tu istu vetu v obchode mozno som to ja. Alebo zbadate chlapca s krasnymi modrymi ocami na vystave ci v muzeu ako krici na svoju mamu ze chce hot-dog a mama mu dookola vysvetluje ze hot-dog prenho nema a budete mat chut tomu skoro 6rocnemu chlapcovi vysvetlit ze je velky na take spravanie,mozno som to ja.

Som ako vy,mam dve ruky aj dve nohy,som mudry a viem rozpravat a predsa som iny. Mam Aspergerov syndrom. Nedivajte sa na mna ani na moju mamu s vycitkou. Robim co mozem a snazim sa zit tak ako si to predstavujete vy.

Ale som kto som. Som nadpriemerne inteligentny asperger,mozno raz nieco vymyslim alebo objavim tak mi nezazlievajte ze sa obcas zle spravam,nerobim to naschval. Nepozerajte sa na moju mamu cez prsty lebo ona robi co moze a najlepsie ako vie a verte mi ze to obcas so mnou nema lahke. Vidim ze je obcas smutna ked zas a znova zisti kolko ludi nam nerozumie.

Nesudte nikoho v koho slapajach ste nikdy nekracali a pametajte: "Som ako vy a predsa som iny"

Po dlhsej odmlke vam prinasam dalsiu cast nasho pribehu. Nie, nezabudla som, ale necakana hospitalizacia chlapca s modrymi ocami mi nedovolila napisat skor.

5.časť - Anjel po mojom boku

   Nase dni plynu tak isto ako dni inych ludi.Chlapec s modrymi ocami uz nieje babätko,vyrastol z neho chlapcek ktory o par dní sfukne štyri sviecocky zo svojej torty. No pre mna je den jeho narodenin dnom narodenia mojho anjela, zhmotnenim lasky,bolesti a novej nadeje.Svojho chlapca poznam uz dlho,poznala som ho skor ako som ho mohla objat svojimi rukami. Preto je pre mna anjelom,zmenil mi zivot a ukazal inu cestu nez tu ktorou by som kracala keby jeho nebolo.

Obcas sa vraciam v case spät,obcas vidim v tvarach svojich blizkych otazku. Otazku, ci by som vratila cas spät, ci by som znova dala zivot choremu dietatku. Som kto som, som dcera, som manzelka, som mama...no som clovek. No nebola by som tym clovekom ktorym som dnes keby som po svojom boku nemala jeho, chlapca s modrymi ocami. Nebola by som tu a teraz na tomto mieste, nevedela by som to co viem, nehnala by ma ta neuveritelna sila vpred...neviem kde by som bez neho bola ale ani ma to nezaujima. Ano, mala by som viac casu, viac penazi ale do konca svojho zivota by som ho mlcky nosila vo svojom srdci a spolu s nim trpkost svojho strachu.

Dnes som tu, stojim hrdo a vo svojej dlani ukryvam malu rucku svojho dietata.Budem s nim kracat kamkolvek, budem s nim plakat aj sa smiat, budem s nim zit nas zivot lebo takto to malo byt. Nas pribeh nekonci, nas pribeh sa len zacina. Jeho napisanim som chcela priniest male posolstvo pre vsetkych kto vydrzal citat tieto riadky popisane nasim zivotom.

Nikto nikdy nevie co ho stretne. Kazdy si ideme svojou cestou a hladame. Hladame lasku, stastie, uspech...hladame cloveka co bude tou cestou kracat s nami. Cesty klukate, cesty zaviate, cesty plne ludskych stôp, osudov a nadeji. Casto nieje v nasej moci si vyberat, obcas musime prijat to co nam osud nadelil a ist hrdo vpred aj ked nam srdcia krvacaju. Mne osud postavil do cesty jeho, chlapca s modrymi ocami. Bolo len na mne rozhodnut o jeho zivote. Rozhodnut sa ci budem svojou cestou kracat s tuzbou v srdci alebo nou budem kracat ruka v ruke so svojim anjelom.

Dala som Ti zivot, dala som Ti nadej.No Ty si mi dal a davas stonasobne viac, ukazal si mi cestu a zmysel toho preco som tu. A preto nikdy neprestanem byt vdacna za to, ze som sa prave ja mohla stat Tvojou mamou. Dakujem, ze si...

         Nas pribeh sa nekonci,urcite prispejem dalsou spletou svojich myslienok, ktore mi neunavne viria v hlave. Objimte svoje deti a vsetkych, ktorich lubite a prezite tie najkrajsie vianoce plne kludu,lasky a zazrakov...

4.časť - Ako som sa druhykrat narodila

Ocitla som sa i nom svete. Nikto nas nepoznal, nikto nic neriesil, nikto ma nesudil. Nebol tam nikto, kto by ma sustrastne potlapkaval po pleci, nikto kto by ma lutoval, nikto mi nevravel ako bravurne to zvladam. Bol to tak oslobodzujuci pocit. Bola som tam iba ja, moj chlapec s modrymi ocami a nasa laska. Bolo to to najspravnejsie, co som v tej tazkej chvili mohla urobit.

V tom inom svete som sa stala sama sebou. Mohla som plakat bez toho aby niekto videl moj zial, mohla som sa smiat bez toho, aby niekto hodnotil ci mam na to pravo a mohla som konecne lubit svojho chlapca s modrymi ocami bez toho aby som citila vycitky. Mala som kopu casu dat svojim myslienkam zmysel, najst vieru v samu seba a dokazat chlapcovi s modrymi ocami, ze chcem, aby tu bol.

Tam na lieceni som vela pochopila. Vela som plakala a snazila sa vyrovnat s tym, ze mam chlapca ktory nikdy nebude taky, ako ostatni. Tam som vsak pochopila ze zvadzam zbytocny boj lebo vyrovnat sa s tym a ani pochopit sa to neda. Pochopila som, ze to tazke v nasom zivote treba len akceptovat, snazit sa problemy riesit tak, ako prichadzaju, lebo zivot je cesta a my nikdy nevieme, aka ta cesta bude.

Za tie dni som sa zo svojho dna snazila opät postavit a odpustit sama sebe. Nemohla som sa vzdat lebo som tu mala jeho, mojho chlapca s modrymi ocami. Vtedy som prvykrat videla, ze chce byt tu. Tu pri mne a ja pri nom. Zdravotne sa zacal pomalicky zviechat, rany na jeho telicku sa hojili a tie na dusi sme si liecili navzajom. Snazila som sa naucit zit s tym, ze moj syn je iny a inym ostane navzdy, ale slubila som sama sebe, ze ho vychovam tak, aby sa nikdy inym necitil.

Po troch tyzdnoch sme odisli domov. S cistou hlavou a novou nadejou. Citila som sa silnejsia a pripravenejsia na to, co nas este v zivote stretne. Prestala som doverovat tym mudrcom v bielych plastoch a zistila som, ze o synovej chorobe viem viac ako oni. Prestala som minat kopy penazi na ludi, ktori vraj alternativne zlepsia zivot mojmu synovi a aj ked sa tak nedialo, bez ostychu si pytali dalsie a dalsie. Prestala som pocuvat poucovanie a mudrovanie od ludi, ktori nikdy nechodili v mojich topankach.

Jeho zdravotny stav sa zlepsoval po malych krokoch. Pocuvala som svoj 6-ty zmysel a nie biele plaste a nic lepsie som nemohla urobit. Kazdy den sa moj chlapec s modrymi ocami usmieval o trocha viac a o trochu menej plakal. Vsetko, co zameskal, zacal dohanat. Ked mal rok, sedel, ked mal 18 mesiacov spravil prvy krok. No nasim najvacsim uspechom bolo, ked v noci prespal 2 hodiny v kuse.

Zacala som so svojim chlapcom s modrymi ocami zit a nie iba prezivat.

Koniec 4.časti

Pokracovanie coskoro.

O tom ako chlapec s modrými očami hľadal svoje "nebo"

Vzdy som si myslela,ze ked chlapca s modrymi ocami konecne uvidim hned budem vediet ze je to on.Drzala som ho v naruci cele hodiny a hladela mu do jeho modrych oci,no zrazu som nevedela ci je to ten chlapec z mojho srdca.Raz,este v porodnici sa moj chlapcek pozrel na mna tak ze mi az srdce poskocilo,tolko lasky a nehy v jednom pohlade som od babetka necakala.Vtedy moje srdce vedelo ze je to on,moj chlapec s modrymi ocami ale hlava si to este priznat nechcela lebo to, ze by to bol on by znamenalo aj to, ze nieje zdravy.

Nasledoval moj nepokoj,moje hladanie toho kto vlastne moj syn je.Isla som s mojim dietatom v naruci za tymi mudrymi ludmi v bielych plastoch a chcela poznat odpoved,no zrazu to oni uz vediet nepotrebovali,zrazu bolo jedno ci je zdravy a ci chory ked uz je tu...Hladela som mu do jeho modrych oci a srdce mi zasa vravelo ze je to on,chlapec s modrymi ocami.No pre mna bolo tazke uverit aj preto ze v ociach svojich blizkych som videla stale tu nadej ze to nieje on,chlapec s modrymi ocami.

Plynuli dni,no kazdym dnom ktory uplynul bolo mne jasnejsie ze je to on,kazdym zdravotnym problemom som si bola istejsia.Zrutil sa mi svet.Ano,zrutil aj napriek tomu ze som svojho chlapca s modrymi ocami ocakavala.Spomenula som si na slub ktory som mu dala a mienila som ho dodrzat,vravela som si ze s tou velkou laskou ktoru k sebe uz dlho citime dokazem vsetko.Chodili sme od bieleho plastu k dalsiemu a dalsiemu,no kazdou navstevou som bola smutnejsia a smutnejsia.No bojovala som,bola som silna az som bola sama zo seba prekvapena.

No s chlapcom s modrymi ocami to bolo horsie a horsie.Bojovali sme s komplikaciami,bojovali sme s lekarmi...obcas som mala pocit ze nic ine nerobim len bojujem.No bolo to zo dna na den tazsie,boli dni ked som bojovat uz nevladala no sila lasky k mojmu chlapcovi ma vzdy postavila na nohy aj ked som uz nevladala ist dalej.Jedneho dna som v ociach mojho chlapca zbadala sklamanie,mala som pocit ze som zlyhala a neplnim svoj slub.Kazdym takym dnom sa moje srdce znova a znova lamalo,chlapec s modrymi ocami sa neusmieval.

Vedela som ze musim nieco urobit.Ludia v bielych plastoch nepomahali a v ociach mojich blizkych sa zrkadlilo sklamanie.Mala som pocit, ze chlapca s modrymi ocami tu nikto nechce,ja som tomu nerozumela ale bodalo mi to do duše.Jedneho tazkeho dna mi niekto,koho mam rada povedal, ze som vinná. Dovolila som chlapcovi s modrymi ocami aby sa narodil a som vinna za vsetko co sa v jeho zivote deje,som vinna za slzy a bolest...

Zlomena som padla na kolena.Drzala som v naruci krasne dieta,moje dieta.Bol tu preto lebo som mu dala zivot a preto som bola vinna.Zrazu som bola sama proti vsetkym.Hodiny som premyslala nad tym ci chlapec s modrymi ocami nemal pravo na zivot,ci aj on nemal pravo a sancu najst svoje stastie a cestu ktorou bude kracat,ci nemal pravo byt tak velmi milovany.Rozmyslala som ci by bolo spravnejsie ho zabit a kedy bolo spravne to vykonat,ci este kym bol v mojom srdci alebo vtedy ked uz zil v mojom brusku.Nerozumela som nikomu a nik nerozumel mne.

Jedneho dna som prisla na to ze musim byt sama aby som nasla silu.Zbalila som chlapca s modrymi ocami,pobozkala som dievcatko s tvarou anjela a muza mojho zivota a spolu s mojim chlapcom som odisla na liecenie.

Koniec 3.časti

        2. cast Moja láska a strach

Nic nebolo cierne. Nic nebolo biele, no zrazu mi ostal len ten strach. Je ine nosit dieta ukryte v srdci a ine ho nosit pod srdcom.

Plynuli dni a tyzdne, plynul moj strach a aj vedomie, ze vo mne rastie chlapec. Ten chlapec z mojho srdca. Stale ma objimal, stale som citila, ako ma miluje. Moja laska vsak bola zaslepena strachom o maleho tvora, ktory uz nemal len malu dusicku ukrytu v mojom srdci, ale bol skutocny a bol tu.

Obcas som si klamala. Obcas som aj chlapca s modrymi ocami presviedcala, ze to nie je on. A potom prisli mudri ludia v bielych plastoch, ktori chceli vediet, ci je to on. Vraveli, ze taky chlapci s modrymi ocami sem nepatria, ze musia vediet, ake dieta sa vo mne ukryva. Mne krvacalo srdce pri vedomi, ze chlapca s modrymi ocami by bez vahania zabili len preto, ze je iny. Od tej doby som bojovala. Za seba, za svoje rozhodnutie, za pravo na zivot pre chlapca s modrymi ocami.

Obcas som citila len lasku, velku, snad vacsiu ako cely svet. Obcas som bola silna a pripravena na vsetko. No obcas ma ten strach ovladol a nedalo sa ujst, len hrdo kracat vpred s vedomim, ze vsetko je tak, ako ma byt.

Ten maly chlapcek vo mne rastol. S kazdym jeho skutocnym pohybom rastla moja laska k nemu. Kratko predtym ako uzrel svetlo tohto sveta sa rozplynul vsetok strach. Bol prec a ostalo mi len odhodlanie a viera v samu seba.

Ked som po prvykrat drzala chlapca s modrymi ocami v naruci, nasa laska nemala zaciatok ani koniec. Nebolo strachu ani pochybnosti. Bol tu, skutocnejsi ako kedykolvek predtym. Hladela som mu do jeho modrych oci a prisahala mu, ze pokym budem zit, nikdy mu na tomto svete nebude zle. Vzdy ho ochranim a pomozem mu najst jeho cestu.

Koniec 2. casti

Príbeh bude pokračovať.

Tento pribeh je skutocny. Stal sa v skutocnom svete a skutocnym ludom. Je to pribeh o tom, ako prisiel na tento svet jeden neobycajny chlapec. Pribeh o obycajnej mame a jej neutichajucej laske v srdci.

            l. cast Ako sa zrodil chlapec s modrymi ocami v mojom srdci

Nestalo sa to davno pradavno ani za siedmimi horami ci dolami. Stalo sa to v mojom zivote a ten pribeh stale plynie a plynut bude, pokym nas smrt nerozdeli.

Ten maly chlapec v mojom srdci byval uz dlho. Dostal sa tam asi vtedy, ked sa narodil moj maly brat. Vtedy, ked som brata zacala lubit a v kazdej myslienke ho chranit. Chranit preto, lebo nebol zdravy - mal geneticke ochorenie. Vtedy zacal v mojom srdci rast maly chlapec s modrymi ocami.

Brat rastol a vyrastol. Bola som pri nom a videla jeho radost aj zial, jeho vitazstva aj pady. Kazdym takym dnom ten chlapec v mojom srdci rastol tak, ako moja laska k nemu.

Ubehlo vela casu a ja som stretla muza. Toho, co bol druhou polovicou mna, castou mojej duse. A chlapec s modrymi ocami v mojom srdci sa usmieval.

Dni bezali a vo mne z cistej lasky rastol novy zivot. V snoch som vidavala male dievcatko s tvarou anjela a na chlapca s modrymi ocami som zabudla. Ked dievcatko s tvarou anjela uzrelo svetlo tohto sveta, dala som jej vsetku lasku, co som v srdci mala.

No netrvalo dlho a chlapca s modrymi ocami som opat citila vo svojom srdci. Nikam neodisiel. Hladkala a kolisala som ho svojimi myslienkami a on mi s usmevom sepkal, ze by chcel vidiet svet. Dlho som len oci privrela a vravela mu, ze svet nie je miesto prenho, ze len v mojom srdci je v bezpeci.

No on chcel vidiet nebo. Ja som mu len dookola opakovala, ze zivot je tazky pre takych chlapcov ako je on. Casto mi vravel, ze pokym ma mna, nikdy sa mu nic zle nestane. Pokym ho pevne chytim za ruku, budeme spolu kracat kamkolvek.

V mojom srdci sa odohraval boj. Laska bojovala so strachom a nebolo dlho vitaza. Vedela som, ze len ja sama mozem rozhodnut. Ten maly chlapcek v mojom srdci len ticho cakal. Sepkal mi, ze nezalezi na tom, ako sa rozhodnem, ze on ma bude navzdy milovat.

Jedneho dna som stala pri okne a hladela na nebo. Vedela som, ze chlapec s modrymi ocami uz nie je iba v mojom srdci...

Koniec l. casti