Mixér látok

Moje hoby sú látky. Dokážem ich vyberať hodiny, naukladám do virtuálneho košíka, kombinujem, šijem v mysli a trochu i tak naozaj. Malé detičky sú vďačný objekt aj pre krajčírov samoukov. Nesťažujú sa, ak niečo na milimeter nesedí a čím pestrejšia látka, tým širší úsmev na ich tvári. Hoci leto praje veselým látkam aj na ženských šatočkách a sukničkách, ba dokonca i odvážnejší muži aspoň na dovolenke navlečú pestrejšie košele…

Na základnej ma zastihol v škole predmet šitie. Neviem, či je v učebných osnovách ešte aj dnes niečo také, my dievčatá sme mali varenie a šitie a chalani mali vtedy technické práce. Odvtedy šijem. Naša matikárka mávala krásne štrikované svetre a veru, štrikovala si ich sama. Tak nikoho neprekvapilo, že ručné práce nás učila ona. A citujem: “Ja som už uštrikovala toľko svetrov, že keby ich poskladajú na kopy až po plafón, tak vyplnia polku miestnosti.” Ja som jej to vtedy verila a este stále jej to verím, keď je niečo koníček a baví nás, potrebujeme nadzásobu a neustále zamestnávanie rúk, hoc odberatelia nestoja v rade. Sprvu obštrikujeme/obšijeme rodinu, potom kamarátov, potom ich deti, potom kolegyne… A ešte stále sa chce štrikovať/šiť, tak hľadáme aj v dave neznámych ľudí.

A tak rada chodím do Bubulákova a obzeram a kombinujem:

Bodky a pán líška…

alebo bodky a cikcaky?

Alebo radšej celé šatočky z beláskavými motýľmi?

Alebo cikcaky a srnky!

A vyberám a vyberám, a potom aj čosi pošijem:

A oni dostanú zase nové látky – písmenká a rozchichotané jarné vtáčatká Giggle and Grow:

a najtažšie sa odoláva svetluškovému panelu Wee Wonder, čo je v chystaných novinkách:

Veď nakuknite detailnejšie, som do neho zamilovaná z USA látkového portálu: