N rokov som pracovala ako IT analytik. Potom prišla na svet naša maláčka a ja som sa zrazu pustila iným smerom. Alebo lepšie povedané, vrátila som sa k tomu, čo ma vždy bavilo. Milujem šitie, maľovanie na hodváb, vymýšľanie hier.
Moja tvorba je naivná a zároveň nie je. Snažím sa, aby moje výrobky pre deti neboli len mojkáčikovia, ale aby deti aj niečo naučili, rozvinuli ich danosti vo vývinovej fáze, v ktorej sa nachádzajú.
Včera som nakreslila príbeh o dievčatku, čo si nerado umývalo zúbky. Deti sa v ňom naučia, že vtáčiky kľuvač žltozobý, ani krokodíliar žltobruchý im zúbky nevyčistia, hoci sa radi starajú o zúbky hrochom a krokodílom.Keď sa dieťa vzpiera, niekedy pomôže odviesť jeho pozornosť inam, a taký sa snaží byť aj tento príbeh. Keď dieťaťu umývate zúbky, môžete mu ho rozprávať, sľúbiť, že si ho spolu prečítate...
U nás funguje aj pesnička zo Spievankova, alebo obmieňanie zubných pást, niekedy si vzorne a dokonale vyčistí zúbky sama maláčka, no niekedy ju treba motivovať... nakuknite, či sa vám knižka páči, vyberám len niektoré obrázky z nej:
„Nie, nebudem si umývať zúbky,“ oznámila jedného dňa Jaja.
„Keď nájdem naozajstného hrocha, pochutím si na chrobákoch, čo po ňom lozia.“
„Krokodíl je dravec a predsa ma nezožerie. Potrebuje, aby mu niekto čistil zuby.“
„A to je čo za červíka?“ čudovali sa kľuvač a krokodíliar.
„Nechcem zuby žlté ako hroch ani sivé ako krokodíl. Budem si ich umývať každý deň,“ zachichotala sa Jaja.
(Poznámka, článok bol uverejnený aj na sashe.sk aj na našom blogu.)
Začni písať komentár...