Minimalistické Vianoce

Je tu vianočný čas a všade to dýcha sviatočnou atmosférou. Obchody sa blikocú ako kolotoče v lunaparku, koledy vyhrávajú ostošesť a ľudia s blížiacim sa Štedrým dňoch chytajú väčší a väčší stres a paniku. Poďme sa teda na to pozrieť. 

Som zástanca minimalistických Vianoc, ale aj ja si potrebujem sem-tam skočiť do obchodu kúpiť aspoň 2 banány,  vyzbrojená odhodlaním, že to zvládnem s úsmevom na tvári. Ľudia sa tlačia, v tvári beštiálny výraz, že sa obávate si ozaj zobrať tie 2 banány, lebo však ostatní berú 3 prepravky. Sem-tam dostanete bodycheck košíkom po bedrách, inokedy vám zase vyzuje topánky, lebo veď najlepšie je stáť košíkom druhému na pätách,  že áno. Keď človek zvládne prekážkový beh cez húfy ľudí, chce zaplatiť... Tie svoje 2 úbohé banány a možno 3 jogurty. No len to nie je tak jednoduché, lebo kým zaplatia ľudia, čo majú košíky plné, že hydraulickým ramenom ho musia vykladať, tak začnete rozmýšľať, či nie je časovo výhodnejšie si ten banán zasadiť doma a počkať na úrodu... Stále si myslím, že ľudia čo kupujú 30kg múky a 200 vajec asi idú zreštaurovať Krásnu Hôrku alebo fakt neviem, či to minú na pečenie. Každopádne ľudia sú v neskutočnom strese z toho, aby všetko stihli.... Darčeky, upratovanie, pečenie, výzdoba a všetky tie veci. 

U nás to vôbec nie je iné a dostávam krvácanie do mozgu z toho a každý jeden rok sa pýtam, na čo je to dobré? 

Prídem domov a už od brány vidím dom nasvietený ako pristávacia plocha pre aerolinky, otvorím dvere a tam kopa krabíc vysoká ako Víťazný oblúk. No nič... Panika nastáva aj u nás (to, že bývam so svokrou, už viete) 

Po ceste do kuchyne vidíte všetky nepotrebnosti sveta...potknete sa o lietajúceho Mikuláša, Deda Mráza na lyžiach, Santa Klausa  na lavičke,škriatkovia,  do dverí sa musíte skloniť, lebo však tam pre zmenu snehuliaky a blikajúce somariny sa vám zapletú do vlasov.  Okná sa otvoriť nedajú, lebo na každej parapete je 35 ks ozdôb (áno rátala som to) keby začalo horieť a mám vyskočiť z okna, tak radšej asi dobrovoľne zhorím. Unikátom je blikajúci sob v obývačke, ktorý je určený do exteriéru...nevadí, my ho máme doma, je to taká žiara, že stačí si len pristaviť stôl a môžete  operovať. Poviem vám, že epileptik by mal už priebežne vytočenú 112 pri návšteve nášho domu. 

Nás ako mladšiu generáciu chytá úzkosť, keď sa svokra zjaví vo dverách s 3metrovou jedličkou, ktorú budeme 2 dni opilovať, nech sa vôbec zmestí do miestnosti a potom ju sprzníme gigantickým množstvom ozdôb... Vo finále neviete, či ten stromček je už na vyhodenie alebo to tak má byť. Svokra híka od nadšenia, takže to tak asi má byť.

  Štandardne sa napichnem každý deň na háčiky, ktoré sú strategicky rozložené a číhajú, kedy na ne stúpim. Úplný raj pre úraz detí z každej strany môže drobec niečo na seba strhnúť, niečo podpáliť.  

Pár dní pred Vianocami je atmosféra viac než dusná, celý dom hore nohami,  všetko sa luxuje, glancuje, 4 dni  ozdobuje, nakupujú sa darčeky, totálne zbytočne a nepotrebné typu pánsky opasok veľkosť XXL pre mňa keď mám xxs rozmery... Nevadí. Pečie sa kopec koláčov a zákuskov a na Štedrý deň je nervozita už taká, že sa fakt máte chuť zbaliť a odísť do jaskyne a tam si kriedou nakresliť na stenu stromček a osláviť to tam. Svokra od piatej ráno mukluje, my musíme tiež, inak by bolo ešte väčšie peklo. Blíži sa Štedrá večera, musíme sa ísť obliecť do najlepšej róby a zrazu prestrih.. Aaaaaleluja, sme šťastná rodina ako z reklamy a všetci sa držíme za ruky a spievame koledy tak hlasno, aby nás počuli aj susedia a dúfajme, že budu závidieť. Po večeri rozbalíme darčeky a pozriem na svokru a tá úplne unavená, vystresovaná, vyžmýkaná, spí na gauči zakrytá papiermi z darčekov. Pýtam sa jej.... Prečo to robí? Odpovie: "lebo sa to MUSÍ". A žiadna konštruktívna debata nie je možná. Bodka.  Naozaj sa to musí ??? 

Nie... Nič sa nemusí a nič sa nestane, keď nebudú okná umyté a byt vyblyšťaný ako múzeum,tiež sa nič nestane, keď budú len 2 druhy koláčov, alebo žiadne alebo si kúpite v obchode, nemusíte sa náhliť a byť  za každú cenu najlepší a už vonkoncom vám môže byť u prd...e,čo povedia ostatní.  Všimnite si ľudí okolo seba. Uniká im podstata Vianoc, podstata života. Prajeme pokojné Vianoce... To znie trošku ako vtip...kde sa podeli pokojné Vianoce?  Nenechajte sa vtrhnúť do tohto víru davovej psychózy. Spomaľte... Rešpektujte prirodzený tok času. Manžel si aj tak nevšimne, že je upratané a koláče kúpené 🙂 spomeňte si na svoje detstvo. Ako pre nás boli Vianoce čarovným a magickým obdobím, zachovajme si to čo najviac. Robme veci spolu a pre seba. Stačí sa len prejsť vonku mimo ľudí,stíšila sa príroda, stromy oddychujú, zvieratá šetria energiu, vládne ticho.  Nájdime aj  v sebe ticho, pokoj a prenesme ho na celú rodinu,lebo o tom sú Vianoce, spolu sa smejme a buďte len najdokonalejším odrazom svojho skutočného JA❤️

A týmto ďakujem svojej maminke, ktorá nám vždy robila Vianoce bez stresu, možno nie také honosné a vyblyšťané,  ale pokojné, že darčeky sa kupovali priebežne aj cez rok, koláčikov bolo málo, spolu sme urobili šalát a ozdobili malý stromček  a spokojne sme na Štedrý deň boli vonku a pozerali rozprávky, to boli pre mňa skutočné Vianoce.  

Prajem vám,  priatelia,  všetkým krásne a pokojne Vianočky, nech sú akékoľvek... bohaté, skromné, luxusné či  bláznivé ❤️❤️❤️