Prosim Vas skusenosti. Sodastream/Limobar/Syphon? Cena, vymena bombiciek.. co sa najviac oplatí? Vdaka
Zeny, prosim vas.. kupovali ste v obi zive stromčeky v kvetinaci? Vyzeraju byt životaschopné aj po Vianociach? Chcela by som, aby mi par rokov rastol v kvetinaci a potom pojde na dvor. Pripadne recenziu, kde ste kupovali v crepniku. Fotky by tiez potešili. Dakujem
Môj zážitok z pôrodu a čosi z pobytu v nemocnici..
Plán bol taký, že to bude super pôrod :D Nepripúšťala som si nič zlé, všetko predsa dopadne na výbornú. Zvládnem to bez problémov.. Ako sa pôrod blížil, občas ma trošičku chytala panika, tieto myšlienky som hneď zavrhla. Veď načo sa zbytočne stresovať?? Neviem, čo môžem presne očakávať, a stresovaním nič nevyriešim. Takto som aspoň bola v psychickej pohode a nebála som sa, len som čakala, kedy to príde.
Mala som pripravené aj pôrodné priania. Keby ich doktorom dám, asi ma neskôr vysmejú :D Nechcela som prepichnúť vodu, žiadne urýchľovanie oxytocínom a inými medikamentmi, žiadne tlačenie na brucho, žiadny nástrih hrádze. Všetko som ale dostala ako na striebornom podnose... Bábätko som chcela priložiť, nechať chvíľu dotepať pupočník, a mať ho dve hodiny, čo ešte budem na sále, pri sebe.. nakoniec mi to bolo jedno a bola som rada, že to už mám za sebou.
Začalo sa to kontrakciami okolo pol 8 večer. Netušila som, či sú to poslíčkovia, keďže brucho mi posledný týždeň – dva tvrdlo a mala som troška aj kŕče do podbruška. Šla som do sprchy, ale neprestávalo to. Žeby to už bolo ono? Pomaly som si začala chystať tašku, ktorú som už mala zbalenú vyše mesiaca. Keby náhodou. Po troch hodinách, kedy som už dve hodiny mala kontrakcie v 5 minútových intervaloch, sme sa vybrali do pôrodnice.
Po príchode do pôrodnice ma pozrela doktorka, že som otvorená na 4 cm. Že by sme mohli pichnúť vodu. Ani náhodou, budeme čakať, kým sa to rozbehne. Dali mi akurát čípok, spazmolytikum (???), na zmäkčenie bránky?? No ok.. Dali ma teda na sálu aj s manželom, rátala som si kontrakcie, postupne mi slabli. Na CTG vyšetrení sa ma sestrička pýta, ako často som mala kontrakcie, „veď teraz nemáte tak často!“ No asi som si to vymyslela.. Po troch hodinách, kedy som bola stále na 4 cm skonštatovali, že to túto noc nebude a mala by som si oddýchnuť, aby som potom vládala rodiť. Čiže smer vzdycháreň, manžela poslali domov. Pichli mi niečo na ukľudnenie. Počas noci som mala len málo kontrakcií, mala som pocit, že sa nič nedeje. Sestrička mi ešte vraví, že som prišla moc skoro. Skoro? Gynekologička mi kázala ísť keď budem mať kontrakcie každých 10 minút. Ja som mala už dve hodiny každých 5 minút. Ako prvorodička som to nemohla tušiť, doma som porodiť nechcela.
Ráno na vyšetrení mi doktor oznámil, že som otvorená už na 6 cm a že rodíme. A odporúčal by prepichnúť vodu. Súhlasila som, ale až keď príde manžel. Tak sme čakali. Bála som sa, že keď už mi prepichnú vodu, čo ak sa to nerozbehne? Budú mi musieť dať nejaké lieky na urýchlenie, zosilnenie kontrakcií...
Pustenie vody bolo bezbolestné. Veľmi zaujímavý pocit, ako z vás vyteká také množstvo teplej tekutiny. Doktorka mi ešte všelijak stáčala brucho, musela som sa prechádzať, aby mi vytieklo čo najviac. Asi po hodine-dvoch mi začali silnejšie kontrakcie. Prechádzala som sa po izbe, sprchovala, predýchavala, menila tie ich gázové vložky, keďže voda mi stále vytekala. Po cca dvoch hodinách ma dali na pásy, aby skontrolovali ozvy bábätka a kontrakcie. Dosť ma to bolelo, zle sa mi v ľahu na boku predýchavalo, keď som bola v pohybe, bolo to oveľa lepšie. Skontrolovali ma, otvorená na 7-8 cm. Kontrakcie sa mi zdali už dosť silné. Pôrodná asistentka mi však oznámila, že sú slabé a potrebujú silnejšie. Pichnú mi Buscopan. Môžem cítiť trošku búšenie srdca. A z postele už sa nepostavím, kým neporodím. No úžasné. Srdce som cítila až kdesi v krku, aj keď len na malú chvíľu. Stále som počúvala ten monitor a počúvala ozvy bábätka, manžela som sa stále pýtala, aké číslo ukazuje monitor – ozvy srdiečka. Kontrakcie začali byť neznesiteľné, ledva som predýchavala, niekedy som už nevládala. Stále som počúvala ozvy, keď sa mi zdalo, že troška klesajú, začala som zas poriadne dýchať, aj keď to bolo hrozne náročné. Bol pri mne manžel, ktorý ma držal za ruku, hladkal. Mala som chuť mu tú ruku rozdrviť, také to bolo neznesiteľné. No kontrakcie sa im zdali stále slabé.. Dáme No-Spa.. tak mi tiekla infúzka. Môžete si pomaly pritláčať. Ležala som stále na boku, manžel mi držal hore nohu, ja som si ju nevládala. Od bolesti som sa úplne triasla, nedalo sa to zastaviť..