O pár dní bude mať dcérka tri roky a preto sledujem fotoblogy s tortami, návrhmi na darčeky, prezerám si fotky z osláv 🙂 Pri opisoch týchto narodenín len zriedka chýba pripomienka s akousi nostalgiou, že to trojročné dieťa už nikdy nebude malinké, že radosť strieda smútok za tým bábätkom, ktoré ešte nedávno mali doma. Dodnes som to nepochopila.

Možno o desať rokov budem písať opak, no u mňa platí čím staršie dieťa, tým menšie starosti. Aspoň v prvé tri roky. 

Dcérkin príchod na svet hoci samozrejme bol očakávaný a po toľkých mesiacoch aj vítaný, bol pre mňa šokom. Veľmi rýchlo som si uvedomila, že dojčenie nie je len prirodzené mojkanie sa, pri ktorom sa bábätko bezproblémovo napapá, ale že to aj dosť štípe a treba sa to naučiť. 

Myslím, že to nesúviselo s mojim relatívne nízkym vekom, lebo dodnes rozmýšľam podobne- nikdy som si svoje dieťa nepredstavovala ako bábätko. Neviem to opísať- vedela som prirodzene, že najprv bábätkom bude, len krajšie boli pre mňa predstavy ako sa so svojou dcérkou rozprávam, či ju vodím do školy. Zrazu som mala v náručí drobčeka, ktorého sme všetci nekonečne milovali, len sa mi na ňom každú chvíľu niečo nezdalo... Farba pokožky, šok, že bábätko si potrebuje aj odgrcnúť, a keď prišla saborea (vyrážky, ktoré majú na tváričke niektoré detičky do roka) bola som niekedy slzavé údolie. Nemala som depresiu, len som sa každú chvíľu obávala, že nieč zanedbám, alebo príde niečo, čo nebudem vedieť ovplyvniť. Dlho trvalo, kým som sa naučila tieto pocity držať na uzde. Až sa hanbím, keď si na to spomeniem a predstavím si mamičky aj tu na modrom koni, ktoré majú s deťmi neporovnateľne strašnejšie problémy než suchá koža.

Malé bábätko však prinášalo  našej rodine aj kooopu radostí ktoré si ťažko možno predstaviť, kým to dieťa nie je vaše- držanie hlavičky, plazenie sa, štvornožkovanie, prvá zjeden´miska varnej zeleniny 🙂 Zhrnula by som to tak, že najkrajšie na prvom roku života dieťaťa sú jeho pokroky. Najťažšie aspoň pre mňa bolo, že nepovie, čo mu je. Zmieriť sa s tým, že som detektív 🙂. Že 70% vecí v domácnosti mu môže ublížiť.

Na druhý rok spomínam rada. Obrovskú radosť nám robili prvé kroky a slová. zistenie, že na pieskovisku sa dá zažiť skvelý relax a nájsť si mnoho nových kamošiek. Malá však bola ešte stále drobček. Nechápala, že piesok sa nepapá, ani že hojdačka ju môže nepekne udrieť (čo sa nestalo, len zas to bola vec, na ktorú som musela striehnuť).  Ešte nevedela sama od seba objať, alebo dať pusu. 

Tretí rok bol podľa mojich meradiel (čo sa Moničky týka) najmenej hektický . Vlastne bol skvelý. Nelámem si hlavu nad tým čo chce, proste mi to povie a to sa týka bolesti, jedla, cikania.  začala chodiť do škôlky, kde sa z nej stáva malá slečna- spoznala iné deti, naučila sa básničky, ktoré nepoznám ani ja a dokonca má za sebou  prvé vystúpenie 🙂

Odtrhnúť sa od nej na ten čas, kedy je v škôlke nebolo jednoduché, ale postupne som si uvedomila, že mi to vyhovuje. Malá do škôlky chodí rada a ja robím aj iné ako len umývam riady a prebaľujem. Začali sme s manželom občas chodiť sami von, čo je pre naše manželstvo skvelým oživením. študujem, čo mi prináša nové poznatky a znalosti. Z mojej dcérky je malá slečna, s ktorou môžem viesť normálny dialóg. A začala som chodiť do práce, ktorá ma celkom baví a spoznala som veľa zaujímvých ľudí. Nie, nechýbajú mi časy, keď mala niekoľko mesiacov, hoci boli fajn. Teším sa z dneška a verím, že každý ďalší rok nám prinesie niečo nové a krajšie. Že nikdy nebudem na minulosť spomínať so smútkom, ale s energiou sa tešiť na nové zážitky, čo nám život prinesie.

To želám všetkým mamičkám a samozrejme februárovým detičkám prajem všetko naj k narodeninám 🙂

Stať sa maminou v sedemnástich prináša so sebou mnoho vecí, ktoré staršie mamičky neokúsia.

Nikto vám negratuluje k pozitívnemu testu, skôr vidíte šokované pohľady, žiadne zverejňovanie testov na modrý koník a už vôbec nie na facebook, už dlho som bola na tejto stránke, písala si so žienkami, ale svoj vek som priznala až oveľa neskôr. Musím však povedať, že Moniku milujeme od prvého okamihu, odkedy sme sa o nej dozvedeli. Je však ťažké, že sa to netýka len vás dvoch (troch) ale všetkých, s ktorými žijete a vonkoncom na to nie sú pripravení. Táto príprava a zmierenie trvá mesiace, ale po nej prichádza zvedavosť, či je zdravé, čo to bude a s pozitívnymi informáciami radosť.  To by bolo poriešené. Čo sa mňa týka, nikdy ma ani nenapadlo fintiť sa, aby som bola krásna tehuľa. Ani raz. Hoci som sa už veľmi tešila z každého kopnutia, najradšej som nosila čo najvoľnejšie veci, pokiaľ to šlo (a to sa rada pekne obliekam aj maľujem).

Ani so svadbou to nie je jednoduché. Veľmi sme sa chceli vziať, obaja dodnes cítime, že sme urobili správne, keď sme sa rozhodli podať žiadosť na súd, aby nám to vôbec bolo umožnené pred narodením našej milovanej krásavice. To nám vyšlo a pán farár bol zhovievavý. Svadba nebola obrovská, ani biele šaty (ktoré som ani nechcela, chcela som modré ako nebo). Ale bola nádherná. Počas pôrodu všetci tí, čo boli predtým šokovaní a sklamaní vyvolávali každú hodinu, či už je to zlatíčko na svete. Prišla 🙂. Nevedela som ju ani správne nakojiť a už vôbec prebaliť. Pri odgrcnutí si mlieka som utekala za sestričkou, že malá zvracia 😀. Všetko sme sa spolu naučili. Bola s nami v našo prvom byte v podnájme. Bola tam, keď som sa učila pustiť práčku a žehliť.

Keď muž chodil na týždňovky, nikdy som nebola sama. Oslávila so mnou osemnástku, devätnástku aj dvadsiatku. S tatíkom zas 19,20 a 21.Dnes je z nej škôlkarka. Všetci ju milujeme a ona nám dáva toľko lásky, koľko by som vôbec od dvaapólročného dievčatka vôbec nečakala.Dnes po škôlke nám obom bolo zle, ona zvracala, ale potom už v poriadku  ja mám žalúdočné kŕče doteraz, Tatík šiel svokrovcom pomáhať s oknami a príde zajtra, tak sme spolu ležali v posteli a ona mi hovorí, že bude dobre, nebude ťa už bolieť bruško a hladká ma. Čo krajšie ma mohlo v živote stretnúť?

Ja viem, že to bolo náročné a nie len pre nás, ale to, že teraz v dvadsiatke mám dcérku, ktorá ma vie utešiť, opísať mi deň, povedať, že nás ľúbi a vie o čom hovorí je to najkrajšie, o čom sa mi kedy mohlo snívať.Možno som tento článok napísala preto, aby som vyjadrila svoje myšlienky, možno preto, aby aj ostatné mamičky videli, aké to má nevýhody a výhody a možno preto, aby si to raz moja dcérka prečítala a vedela, že hoci nebola plánovaná, bola veľmi milovaná a aj chcená 🙂

P.S. Pozdravujem všetky starostlivé mladé maminky zo skupiny Mladé maminky (16-20 rokov), plus @norikk, ktorá v nej síce neviem prečo nie je, ale je to moja kamarátka a starostlivá mladá maminka aj tak 😀

Milujúca maminka Monika 🙂