Ahojte žienky 

Písanie článkov ,opisovanie tehotenstva,či iné podobné litania mi prišli vždy trápne. Neviem prečo,ale toto mi nedalo...Chcem len dostať konečne zo seba tie zastrasujuce myšlienky,ktoré má dlhšiu dobu zuuzovali... alebo sak nemám čo robiť,som na materskej 🙂Chcem aspoň pre svoj lepší pocit opísať v skratke tehotenstvo a v skratke pôrod.

Mám dvoch syncekov,prvý Samko ,sa narodil v roku 2014,má už dva a pol roka.Porod bol no ako prvorodicka.Hrozny dlhý bolestivý.Neotvarala som sa ,pichanie oxytocínu,vyvolavacky, prepichovanie vody,a nakoniec vytlačenie z brucha sestrou . 22hodin =22h strachu . Ale prežili sme ,sak čo 🙂 

Keď sme zistili , že čakáme druhé bábätko,tešili sme sa.Velmi.Vravim si,veď koľko žien nemôže otehotnieť,alebo tehotenstvo= najkrajšie obdobie ženy , tehotenstvo je krásne, A takéto frázy podobného typu.No opak bol pravdou . Nečakajte nejaké horibilné scenáre, ale aj tak . Pre mňa to zrovna najkrajšie obdobie určite nebolo.Takze,prvé výsledky ,odber krvi za prvy trimester boli dobre. Myslím že tam sa nič moc nezistuje.Druhy trimester , zistená anemia ,ok lieky hneď predpísané.Geneticke testy,výsledok Downov syndróm 1:90 ...Zase...Pri prvom bábätku 1:30.tu sme šli na odber plodovej vody,pri druhom už som sa bála.tak sme sa objednali na geneticky ultrazvuk do Žiliny špeciálny,podrobný...Lekár nevidel nič podozrivé,nič čo by tomu nasvedčovalo...Tak sme sa upokojili...Ešte sme boli aj na Tom morfologickom či ako sa to nazýva čo je povinný pre 20 TT všetko ok.Medzicasom kontroly na endokrinologii,lebo pri prvom mi zistili zníženú funkciu štítnej žľazy...A poradne...Obávali sme sa či nebudeme mať toho downa, aj na 4D sme boli a dobre ,nevidel nikto nič.Zabudla som že v druhom trimestri som dva krát ochorela,a dostala stafylokoka.manzel bol na infekčnom,syn tiež chorý,a doma sme sa nemohli zbaviť choroby ani za pána 🙂 tak keď ma chytila horúčka,skoro 40 ka ležala som ako mŕtva,chrípka či angína prešla po 2 týždňoch,keďže som nemohla skoro žiadne lieky.☹ Od 15 TT som začala chodiť na tehustretka,ktoré organizovala Zdenka Hanušova. Bol to kurz ako sa pripraviť na pôrod,ako zvládnuť dojčenie a ako "prežiť"kontrakcie a všetko čo stým súvisí.... Jednoducho som si povedala že sa musím pripraviť aby to nedopadlo ako prvý krát! A zato dodnes ďakujem Zdenke , ktorá ma sprevádzala počas tehotenstva počas pôrodu,i po ňom.Bola to moja dula,ktorú som si volala k pôrodu . Ale o tom neskôr. Mno skončili sme tým 20 TT a ultravukmi.V 31 TT mi lekár robil sono.Kontrolné alebo aké,či je všetko ok,ako je bábo otočené..A atď...Bolo to v rámci poradne. Zistil nám,že bábätko má v brušku nejakú tekutinu ,nezodpovedá rozmerom,a niečo sa mu tam nepozdáva. Urgentne nás odporučil na sono v cegyse v tn.tam lepšie vybavenie,lekár skonštatoval to isté.Babatko má v brušku neznámu tekutinu , nevie určiť presne čo to znamená! Možno mu dobre netravi a po narodení bude potrebovať špeciálnu diétu,nestiepia mu enzýmy alebo čosi také.mozno mu zlyháva nejaký orgán,a možno má problémy so srdiečkom .Bohvie! Odporučanie buď súkromný lekár v Martine ,alebo nemocnica Kramáre.kde sa nedá počas dňa dovolať,iba ráno medzi 7-8 h ak vám to zdvihnú.?!?!? Bolo mi hrozne,chcelo sa mi plakať každý deň ☹ po tom 30 týždni už som nevládala,doma 1,5 ročný syn,a do toho obrovské brucho ,a samé problémy.bolo to dosť psychicky náročné.len v skratke.na vyšetrení na kramaroch sme boli asi tri krát , ultrazvuk ukazoval nadrozmerné veľkosti ,ktoré absolútne nesúhlasili s tabuľkami.mali sme väčšie množstvo plodovej vody ako má byť,a samozrejme tu vodu či tekutinu v brušku.ascites plodu,tak isto že bábätko je opuchnuté...Lekár mi vravel,že naozaj nevie ako to dopadne stymto tehotenstvom.Mozno bude cisár! Nariadil hospitalizáciu,pozorovanie,odbery krvi,v podstate nezistili nič podstatné,len že som prekonala infekciu, pravdepodobne keď som bola chorá...Začali sme chodiť na vyšetrenie srdiečka,kde nám ukazovalo že má babatko zväčšenú pravú komoru ale nemalo by to byť nič vážne.Kardio bola kontrola opäť o 3 týždne .tieto cesty na Kramáre ma vycerpavali! Bolo mi vždy zle,bolo leto,horúčavy a stále cesta Nemšová (Trenčín) -Bratislava .V 35 TT si len tak v auguste cestovať.V 36 TT tekutina zmizla,jediná pozitívna správa za posledné obdobie.v37 som bola hospitalizovaná v trenčianskej nemocnici pre predkolapsovy stav ,zase som si polezala 3 dni v nemocnici,už asi z vyčerpania.Nakoniec som kvôli týmto zisteniam chodila do rizikovej poradne,už mesiac pred pôrodom,neskôr do normálnej ale v nemocnici.... aby sme boli sledovaní.Maly Adamko sa narodil povedzme na "čas"pol hodinku po termíne.V deň pôrodu som mala poslednú poradňu ,prišla som domov,ešte som si oddýchla,pospala na obed ...Ako nemocnica už poradňa na príjme,celé doobedie hrôza des....Večer sa u mňa objavilo spinenie...Volám Zdenke mojej dule,že čo čo čo mám robiť.Pokial niesu pravidelne kontrakcie,tak nič, nariadila mi oddych a kúpeľ ,tak som aj spravila.nic sa v podstate nedialo,tak som si išla ľahnúť.uz som zaspavala...Keď zrazu puk,praskla mi voda.a nabehli také tri pravidelne kontrakcie.po 10 minút.zdenka už bola na ceste ku nám,manžel ju čakal.Vedela som že táto žena mi pomôže,jej snaha pomáhať druhým je neskutočná!!!! Predychavali sme si pekne domka v teplucku kontrakcie,dávala mi masáž chrbta,podávala homeopatiu.Musim spomenúť že som sa poctivo pripravovala na tento deň D.Chodila som na kurz,stretla a zajdnala si zdenku a riadila sa jej pokynmi.Pila cajiky(ostruzinu malinovú a alchemilku),cvičila s epinom,užívala homeopatiu...Všetko! Kontrakcie sa stupňovali.Boli 7 minútové,zrazu 4 minútové..A už sme vyrážali do nemocnice.Dosť sme mali naponáhlo 🙂 v aute už pomaly 3 minútové.Ked sme dorazili ,išlo to rýchlo.Na prijme som sa prezliekla,hore má vyšetril lekár,bola som už otvorená na 7 cm,ale ešte pichol vodu raz.A išla som na sal.Dychala a tlačila a dýchala a tlačila, samozrejme len so zdenkinou pomocou 🙂 Počúvala som len ju 🙂 Zrazu to išlo same.Malý sa pýtal,a na pár supov bol vonku.Bez nastrihu,bez akýchkoľvek "liekov" či vyvolavaciek. Príchod do nemocnice 11:35h a Adamko sa narodil 0:30h.Stym že na sále sme mohli byť od tej pol noci cca plus mínus 🙂 Konečne som si všetko pamätala,nestratila toľko krvi ako pri prvom ,i keď má natrhol na 4 stehy...pretozeeee bol veľký.Adamko mal 4670g a 55 cm.ano pre mňa utlejsiu ženu ,obor.🙂 Keď má dosili,priniesli,vychutnali sme si bonding.Babatko sa krásne prisalo, a papal hneď.Zdenka nám pomohla.Vyuzili sme čas ,čo sme mohli byť na sále a potom ma previezli na izbu.

Adamko sa narodil úplne zdravý,boli sme v pôrodnici o dva dni dlhšie,ale len kvôli jeho pozorovaniu.Brali mu každý deň krv ,robili všetky možné vyšetrenia, množstvo ultrazvukov a sono každý deň.ci už srdiečka,hlavičky,bruška ,orgánov jednoducho dopodrobna.Je zdravý krásny a robí nám veľku radosť. A má už 4,5 mesiaca.Aj takto sa chcem poďakovať žene bez ktorej by to bohvie ako dopadlo Zdenci ďakujem :-*A samozrejme aj môjmu manželovi ktorý stál pri mne v týchto chvíľach,a bol so mnou pri oboch pôrodoch 🙂 Ako muž to prežil :-* muck . Ďakujeme aj keď takto neskôr,za ochotu, za pomoc a znalosť ,dobrú pozitívnu energiu a podporu. Monika