Láska z námestia časť 2

Bývali sme spolu v jednom rodinnom dome, kde sme mali prenajatú izbu . Každé ráno do práce. Spoznali sme super kolegov, každý deň som s niekým bola v tíme. A šli sme do iného mesta. Raz to bol Púchov, Považská Bystrica, Martin, Čadca, Nitra,Trenčín, Dubnica nad Váhom.. A takto som videla veľa pekných miest, a spoznala aj veľa milých ľudí. Samozrejme musela som vždy myslieť na prácu a plniť plány ktoré sme mali .

Najviac ma však trápilo to, akým prístupom k nám pristupovalo vedenie v práci. Stále nám tlačili do hlavy, že všetko je naša vina, ak pani nemala peniaze a nevzala si paušál bola to naša vina, lebo sme zle predali.. Všetko vždy, a tak isto ich potom pomaly prestávalo baviť plánovať a objednávať nám miesta, tak sme zostávali väčšinu týždňa v Žiline na námestí. Už mi to bolo aj blbé, pretože kdekoľvek som vošla, už ma všade ľudia poznali . Vedeli kto som , niektorí boli milý a aj zdravili, čo ostali aj dodnes, no niektorý vôbec. A takto to šlo, Miša to prestala zvladať a začala mať zasa svoje depresie.

Začala nadávať, a to už aj mne. Ponižovala ma, ohovárala a každý aj najmenší úspech mi závidela, a vždy sa urazila, že som lepšia.

A takto to šlo, musela som vydržať bývanie s ňou pretože som nemala peniaze na samostané platenie a nikoho iného známeho.

Jedno ráno sme šli spolu do práce. Dali mi na starosti novú kolegynku Denisu,aby som ju zaučila. Samozrejme Miša sa nahnevala lebo ona nikoho nedostala. Boli sme zasa v Žiline. Veľmi  som vždy chcela aby som niekoho dostala na zodpovednosť, ukázať mu, čo vo mne je. A konečne 28,10 sa to splnilo. Od rána som si budovala dobrú náladu, aby jej bolo somnou dobre, a aby videla vo mne vzor.

A tak som sa s Deniskou vybrala na námestie, potom čo som si od Miši vypočula horu nadávok ako sa snažím a som trápna.

Už sme boli na námestí. Počasie  bolo chladnešie, ale mali sme bundy. Milovala som tieto rána, na námestí neboli ešte skoro žiadny ľudia, slniečko vychádzalo a bol úžasný vzduch. V priebehu dňa sa nám celkom darilo . Aj sme sa smiali , zabávali , keď sme už mali plány splnené a do konca smeny ostávali asi 2 hodiny, dostala som bláznivý nápad, že budeme hodnotiť chalanov čo pôjdu 🙂  Od 1 do 10 .S tým, že 10 je princ 🙂 šak ako baby, bláznivé a šialené ... A tak sme sa zabávali , a ešte sa nám popri tom podarilo vypísať aj nejaké zmluvy.

A zrazu som HO zbadala v diaľke ........

Odrazu z ničoho nič mi začalo búšiť srdce a celá som sa chvela. Hovorím si Monika ukľudni sa veď ani nevieš kto to je. vezmi si svoje prezentačné dosky a choď ho osloviť.

Bol už celkom blízko, a ja som mala kaktus v hrdle...

Bol už blizko, blízko, blízko .......