Behá celá Demänová

Celý tento príbeh začal vtedy, keď som neprehliadla upozornenie na MK, že sa bude testovať pobyt v Demänová rezort. Liptov sme ešte nemali tú česť navštíviť a keď som sa dočítala, že v jednom z testovacích termínov sa tam bude konať aj Demänovský Fun Run, so zapojením sa som už neváhala ani sekundu. To bolo radosti keď som si v pošte našla info, že si na mňa šťastie sadlo a dostala som možnosť spolu s rodinou pobyt otestovať.

Vyrazili sme v piatok v poobedných hodinách, po klasických povinnostiach (práca, škola).

Do rezortu sme dorazili okolo 17. hodiny. Na recepcii sme sa dozvedeli a obdržali všetko potrebné a následne sme sa aj s autom presunuli do areálu rezortu k budove F, kde sa nachádzal náš Standard apartmán F21. Zaparkovali sme 5 krokov od vchodu do výťahu a po vyvezení sa na 2. poschodie to bolo opäť 5 krokov do apartmánu.

Prvý dojem z priestoru bol veľmi príjemný a útulný. Apartmán tvorí obývacia izba spojená s malou kuchynkou a spálňa. Súčasťou je aj komora - praktická miestnosť, kam sme si odložili všetkých 12 párov topánok, mikiny a bundy. Kúpeľňa bola priestranná a oddelené WC potešilo. Pár drobností na zobnutie sme si napriek polpenzii priviezli, tak sme otestovali aj chladničku a rýchlovarnú kanvicu. Kuchynka bola vybavená postačujúco.

V obývacej izbe sa nachádzal rozťahovací gauč, určený na spanie našich synátorov (11 a 13 rokov). Vyspali sa na ňom doružova. Deti v apartmáne najviac potešil Netflix 🙂 Terasa s výhľadom na Fun zónu plnila účel na 100%.

Keďže sme prišli v podvečer, po zabývaní sa, sme sa vybrali rovno na večeru. Tá sa podávala od 17:00 - 20:00 v indickej reštaurácii Safran. Čo nás ako prvé prekvapilo, bol anglicky hovoriaci personál, no čoskoro sme zistili, že aj keď slovensky nehovoria, rozumeli nám. Išli sme si teda každý svoj jazyk 😀 . Z ponuky jedla sme boli už prekvapení príjemnejšie. Každý sme si našli nejakú tú svoju dobrotu.

Dalo sa vybrať či už zo sladkých, slaných, zdravých aj práve nie najzdravších jedál. Ja som im zjedla všetok listový šalát. v Priestore reštaurácie sa nachádza aj detský kútik, ktorý bol ako som si všimla, využívaný malými stravníkmi non-stop.

Túto výdatnú večeru sme sa rozhodli rozchodiť v areáli rezortu, dali sme si takú trojkilometrovú poznávaciu prechádzku na ktorej sme rezort preskúmali. Mali sme pocit, že sa prechádzame v malom útulnom mestečku. Cestou sme natrafili na lezeckú stenu o ktorej sme sa na druhý deň dozvedeli, že nie je zoservisovaná , takže moje plány vyskúšať túto srandu boli zrušené. Detskú fun zónu sme zaradili na sobotný program.

Mini ZOO nás upútala hlavne po zvuku. Kozičky veselo mékali a do toho strašidelne bečala ovca ako z horou. Tu sme sa zdržali, lebo pohľad na zvieratká (kozy, ovce, kohút, psy) bol úchvatný a zatienil hocijakú komédiu v telke.

Piatkový večer sa krátil a tak sme sa pobrali... Deti na izbu, otestovať Netflix a ja s manželom do Wellness. Počas víkendu bol otvorený od 13:00 - 22:00 s tým, že do 17:00 ho môžu navštíviť aj deti od 2 - 12 rokov v plavkách a po 17:00 je v celom wellness bezplavková zóna. Nachádzajú sa tu dve fínske sauny, infra, parná, dve vírivky, malý bazén pre deti, detská krytá vírivka, odpočivárne . Máte možnosť dať sa aj vymasírovať. My sme si užili fínsku saunu s vonkajším ochladzovacím kúpeľom, vírivku a kneippov kúpeľ.

Bolo nás tam asi 6 ľudí, ale ani sme o sebe nevedeli. Vo wellness nechýba voda na doplnenie tekutín ani miska s ovocím. Manžel si zamiloval vyhrievanú lavicu kde si pochvaľoval aj jeho chrbát. Zrelaxovaní sme ukončili večer už len skokom do pohodlných postelí, aby sme nabrali dosť energie do ďalšieho dňa.

Ráno nás čakal, povedala by som, hlavný program víkendu Demänovský Fun Run - rodinné bežecké preteky. Štart bol avizovaný o 10:30. Budík som si nastavila na 7:00, aby sme raňajkovali aspoň 2 hodiny pred štartom. Po raňajkách sme sa presunuli na registráciu, kde sme si prevzali štartovné čísla.

Na 10:30 sme boli prichystaní odštartovať. Štart bol však posunutý na 11:00 s tým, že prvá štartovala kategória lezúňov, mini deti, väčšie deti, mladšie deti, staršie deti, teenage, juniori a až nakoniec dospelí. Každú kategóriu rozdelili na chlapcov a dievčatá opäť s tým, že sa čakalo kým sa jedna skupina vráti do cieľa, a až potom odštartovala druhá. Týmto spôsobom dospelí odštartovali až 12:30, takže sme už boli dosť hladní a nervózni. Naši chalani bežali tiež, obaja teenage. Dospelácka trasa mala byť dlhá 3500 metrov. Nás napokon odštartovali ženy aj mužov spolu. Po odštartovaní sme bežali vyznačenou trasou, kde nás asi na troch miestach navigovali dobrovoľníci, aby sme dobre odbočili. Od začiatku som si obsadila tretie miesto, predo mnou boli dvaja muži a bežali sme takto až do cieľa. Pár metrov o d cieľa bolo počuť moderátorku ako nás povzbudzuje, že už len kúsok, tak som zo seba vymáčkla ešte čo sa dalo a za potlesku divákov a organizátorov sme dobehli prví traja do cieľa. Zrazu ako dobiehala asi po dvoch minútach druhá žena s ďalšími pretekármi, organizátor im odsunul zábranu a kázal bežať ešte jedno kolo. Vtedy som si uvedomila, že nemám na hodinkách ešte 3,5 kilometra. Nám trom v cieli nikto nepovedal, že máme bežať ďalej, kým sme sa spamätali, pomalší bežci už vyrazili do druhého kola. No nič, nie s najlepšou náladou som kopla do vrtule spolu s jedným kolegom, ten čo dobehol do cieľa prvý to pre tieto zmätky vzdal a preteky nedokončil. Napriek tomuto chaosu sa mi podarilo dobehnúť do cieľa ako prvej žene a na druhom mieste celkovo. Manžel prebehol cieľom ako tretí muž, mladší syn zabojoval o tretie miesto za starším bratom, ktorý bral striebro.

Na stránke rezortu je uvedené, že každý účastník bez ohľadu na umiestnenie obdrží v cieli sladké nakopnutie a pamiatku za účasť a športový výkon. Nič z toho sa nestalo, dokonca ani pohár obyčajnej vody nás v cieli nečakal. Vyhodnotenie bolo už podľa plánu o 15:00.

Pobrali sme sa teda na izbu, doplniť stratené tekutiny, umyť sa a pred vyhodnotením sme sa stihli naobedovať v reštaurácii Pinus. Výber veľký, navarené perfektne a rýchlo. Čo sme nevládali zjesť, nám zabalili a vybrali sme sa na vyhlásenie.

Vyhlásení a ocenení boli traja najlepší vo všetkých súťažných kategóriách. Obdržali sme medaile a tašku plnú darčekov. Musím uznať, že ceny pre víťazov predčili naše očakávania. Verím, že sa organizátor z nedostatkov poučí a každý ďalší ročník bude stúpať na kvalite 😉

Keďže sa nám už aj sobotný deň krátil, pobrali sme sa užiť si ešte, čo rezort ponúka. Mladšiemu synovi som sľúbila, že s ním pôjdem do bludiska. Nemusel ma dvakrát prehovárať a už som aj bola na samom vrchu. On sa dolu šmykol toboganom a ja som sa ani cestou dolu nestratila. Vyskúšal všetko čo sa dalo kolotoče, trampolíny, minizipline, zahrali sme si pingpong, mali sme v pláne aj basketbal, ale ten bol stále obsadený.

Niektoré atrakcie ako skakací hrad, bungee trampolíny, lezecká stena či aquapark neboli k dispozícii. Zrejme až od 17. júna bude všetko v plnej prevádzke. Natrafili sme v areáli na obchodík - pekáreň Kriváň. Bola som uchvátená širokou ponukou všetkého možného od chrumkavého pečiva, cez syry, vínka, bylinky, sladkosti až po suveníry. Otvorené majú každý deň od 7:00 - 18:00.

Mali sme v pláne aj v sobotu večer využiť wellness, tak sme sa pobrali na večeru, ktorá opäť nesklamala a čakal nás bohatý výber. Ja osobne som bola vďačná za všetky tie zeleninové šaláty.

Deti sa po večeri chceli ešte vrátiť ku zvieratkám, tak sme sa rozdelili a s manželom sme si dali wellness repete. Opäť všetko tip top, nikde nikoho, kľud, pohoda, relax užila som si ho ešte viac predošlý deň.

V nedeľu ráno sa náš pobyt blížil ku koncu, pobalili sme sa a pobrali sa na rozlúčkové raňajky. Pri raňajkách sa trošku rozpíšem, pretože aspoň podľa mňa, čo sa výberu týka sa s večerou nedajú zrovnať. Zvyšok rodiny si nesťažoval, no ja som mala problém vybrať si (aj v sobotu). Zvyknem mávať sladké ovocné raňajky, ale tu toho ovocia na výber veru nebolo. Pár jabĺk, pomaranč a pár plátkov ananásu všetko nakrájané na veľké kusy, pomaranče aj so šupou. Pritom by to stačilo očistiť a nakrájať na malé kúsky, zmiešať a aspoň aký-taký šalát by bol na stole.

Ovocná šťava alebo smoothie by sa tiež vďačne minuli. S pečivom to bola tiež bieda, v košíku boli 2 kúsky bezlepkového chleba, tie keď som si vzala, za 45 minút ich nikto nedoložil a to bolo z bezlepkovej ponuky všetko.

Pri jogurtoch a pomazankach chýbali ceduľky čo si vlastne plánujem naložiť-nenaložiť. Bezlaktózové mlieko bolo označené a opäť, len mlieko z tejto kategórie.

Prijala by som väčší výber bezlepkových a bezlaktozových potravín. Zato vajíčka (ja nejem) mali pripravené na všetky spôsoby. Údeniny, nutelu, lievance, wafle, syry, zelenina ... toho bol dostatok. Pre mužskú časť našej rodiny výdatných raňajkách, nasledoval už len check out a rozlúčenie sa so zaujímavým miestom-rezortom.

Odchádzame oddýchnutí, plní nezabudnuteľných zážitkov. Na záver sme sa všetci zhodli, že do Demänová rezortu sa určite oplatí ešte vrátiť.