Občas padám na hubu, až mi tečú sliny.
Náš život pri Miške, nabral rozmer iný.
Na hádky sme zabudli, nemajú tu miesto.
Aj keď nie raz vybuchnem, kypím ako cesto.
Že je hrnček na dreze, nech ho vezme parom!
Kľudne aj tie ostatné, dopošlem vám darom.
Že tu občas víri prach, bo nestíham vysávať.
Nevadia tie smeti. Hlavne, že už jedli deti.
A keď už ja hladná som a nestíham ani troška,
sťapnem zo 2 banány a odhryznem z rožka.
S detičkami vonku. S obidvoma cvičiť musím...
Aspoň večer pri telke, oddýchnuť si skúsim.
Netrvá to dlho. Nedajú mi spať.
Musím ešte mladú pani v noci otáčať.
Motáme sa takto, už takmer 5 rokov.
K pokojnému životu, chýba veľa krokov.
Mne nechýba darček, ruža...
Lebo mám pri sebe perfektného muža!
Správa sa k nám citlivo, odmieta ísť na pivo.
V robote sa strojí a pri nás vždy stojí.
Je tu Vianoc čas.
Nechcem ja nič iné, len byť doma pri rodine.
Zdravie by som kúpila... Keby sa to dalo.
Mať prachy a zdravie nie - je predsalen málo...
Zastav sa a blízkeho chyť - nevie sa ťa dočkať,
veď tá tvoja robota, môže 2 dni počkať 😉
Veselé Vianoce praje celá Mišacia rodina!