O očkovaní, dilemách a predsavzatí..
K napísaniu týchto riadkov ma inšiprovali diskusie na Koníkovi, ktoré sa venujú téme, či očkovať, alebo neočkovať. Vo svojej podstate som rada, že nemusím riešiť túto dilemu, lebo som rodila v rokoch 1991 a 1993. Vtedy sme sa vobec nad očkovaním nezamýšľali, ba práve naopak, verili sme tomu, že je to pre dieťa to najlepšie, ako ho ochrániť. V súčasnosti mám 2 dospelé dcéry, ktoré sú absolútne zdravé (musím zaklopať na drevo) a mám z nich veľkú radosť.
Ale iná vec mi v tejto súvislosti chodí po rozume a to, ako nás súčasný svet stavia do rôznych dilém. Dilém, ktoré pred nedávnom ani vobec neexistovali. A je jednoznačné, že čím vacsí pokrok, tým viac otázok a tým viac odpovedí, z ktorých si máme vybrať. Kedysi nebolo takmer o čom rozhodovať. Dnes rozhodujeme pomaly každú minútu.. o tom, čo nakúpiť, uvariť, aké suroviny použiť, čo si obliecť, čo povedať, čo riešiť, čo robiť, čo pozerať, čo čítať, čo kto povedal, ako, prečo, čo je najlepšie, čo nie atď... Niekedy sa mi zdá, že tento svet pomaly bude o rozhodovaní sa, nie o konkrétnych činoch, nie o jednoduchosti, ale robení vecí zložitými. A popri tom nám možno unikne niečo krásne, moment, ktorý stál za to, ktorý sme jednoducho nestihli, lebo sme hľadali ďalšie a ďalšie informácie, aby sme sa rozhodli. Preto som si dala predsavzatie, že začnem viac žiť, budem sa snažiť o rovnováhu, vrátim sa ku spontánnosti, k zdravému sedliackemu rozumu, intuícií. Aj tak platí, že "nič nie je čisto čierne, ani čisto biele"...
@luy jasné! 🙂 Budem rada!
@miskap2111 ja mám pocit,že ľudia už zabudli žiť,fakt,už aj to materstvo sa berie tak vážne ,že až,všetko presne načasované ,naprogramované,nalinkované,natabuľkované...................
@miskap2111 už ani nehovorím o takom ,čo tu čítam,nemôžem ísť na chatu k známemu,lebo tam nemá malá postielku - no môj spal na jednej chate aj v šuflíku a tu je ,nič sa mu nestalo,a iné zaujímavosti....
@luy idem ,už nebudem filozofovať,ale ešte toto musím.Napríklad dieťa má povedat v istom veku A a chuda povedalo miesto očakávaného A písmenko B,rýchlo ho berme k lekárom a analyzujme,prečo to bolo B a nie A......A dieťa v tom istom veku nepovedalo nič,tak ho berme k psychiatrovi lebo je kretén,a jeho rodičia sú nanič rodičia čo sa mu nevenujú...lebo tak vravia tabuľky!
@miskap2111 joj sama sebe posielam správu,och
@luy veľká pravda..
nereagujem na zakladnu myslienku o rozhodovaní (tu som priaznivcom toho nazoru http://vierafilipova.blog.sme.sk/c/308755/Rodic... 🙂 ) len k tomu očkovaniu- som velmi rada že sa ma to netyka, deti sa mi narodili koncom minuleho tisicročia ked ešte nebola hexa, rotavirusy a kopa dalších očkovaní ... ale podla mna je to teraz prehustene očkovaniami, nas určite neočkovali tak často a tak maličkých... takže v tomto som za to, aby sa očkovania poriadne preriedili...
@fra Páči sa mi názor Viery Filipovej a zdá sa mi v súlade s mojím názorom.. Tento svet pomaly zabúda milovať "jednoducho".. Tak ako to robili napr. naše staré mamy- ani moja babka sa nám špeciálne "nevenovala", nevymyšľala špeciálny program. Napriek tomu, bola dokonalá, práve kvoli tej čistej láske, ktorá išla priamo z nej. Lebo nejde o to, čo robila, ale ako. Vďaka za ten link.
PS: tá veta spal v šufíku je myslené tak ,že sme šuflik z komody vybrali ,ustali mu v ňom a spinkal ako v postielke pri nás.Nieže zase vznikne diskusia ,že sme ho tam zavreli
presne, zdravy sedliacky rozum 🙂
Začni písať komentár...
môžem si požičať túto úvahu? : Niekedy sa mi zdá, že tento svet pomaly bude o rozhodovaní sa, nie o konkrétnych činoch, nie o jednoduchosti, ale robení vecí zložitými. A popri tom nám možno unikne niečo krásne, moment, ktorý stál za to, ktorý sme jednoducho nestihli, lebo sme hľadali ďalšie a ďalšie informácie, aby sme sa rozhodli.