Ako už viete z mojich predošlých príspevkov, pred pár dňami som zbalila kufre a odletela so svojím dieťaťom z Izraela na Slovensko. Leteli so mnou ešte ďalšie dve slovenské mamičky so svojimi deťmi. Izraelská vláda naplánovala ďalší lockdown bez podrobného logického vysvetlenia. V krajine nastala mierna panika, a tak „bežne cez koronu prázdne“ letisko bolo v čase nášho odletu plné izraelských občanov, ktorí sa snažili utiecť aj do miest ako Rwanda či Angola. Lockdowny v Izraeli sú vzhľadom na vysporiadanie sa s blízkovýchodnou náturou obyvateľstva pre bežných občanov naozaj tvrdé. Človek nemôže vyjsť do prírody a v tom najtvrdšom lockdowne sa človek nemohol vzdialiť od bydliska na viac ako 100 metrov.

Keďže som človek, ktorý si informácie overuje z viacerých zdrojov, a informácie izraelského spravodajstva boli svojím spôsobom veľmi mätúce (podpísaný otvorený dopis 120 lekárov proti lockdownu, údajne prázdne nemocnice), rozhodla som sa osloviť svoju dlhoročnú kamarátku. Vzhľadom na jej zaneprázdnenosť je naše priateľstvo prevažne virtuálne.

Meno mojej kamarátky som zmenila na jej žiadosť, pretože v momentálnej dobe popieračstva koronavírusovej pandémie sa po niekoľkých príspevkoch na sociálnych sieťach stretla s nepríjemnými vyhrážkami. Ľudia v ťažkej finančnej životnej situácii, a nie je ich v Izraeli málo, nechcú počuť to, čo lekárka v prvej línii vidí na vlastné oči. Priznám sa, že aj mne sa ťažko počúvali jej slová, ktoré mi poslala cez hlasové správy. Ja si veľmi cením, že si na mňa našla čas a odpovedala na moje laické otázky s pokorou, a to počas jej náročnej služby. 

Lucia pracuje na onkologickej pohotovosti v nemocnici „Sheba Tel Hashomer“ v meste Ramat Gan v Izraeli. Momentálne je v 36. týždni tehotenstva, vyrastala v Čechách a pracuje v najväčšej nemocnici na Blízkom východe. Podľa svetových rebríčkov je „Sheba“ deviata najlepšia nemocnica na svete vôbec. Položila som jej zopár otázok, aby som lepšie pochopila situáciu z pohľadu lekára.

Je podľa teba panika okolo ochorenia COVID-19 opodstatnená? 

V prvom rade by som rada vysvetlila, že koronavírus ako taký nie je žiadna novinka. Koronavírusy sú známe už zo sedemdesiatych rokov. Poznáme ich ako prevažne detské ochorenie. Koronavírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 je ale pre nás nový svoju agresivitou a schopnosťou šíriť sa ďalej. Ľudia to radi porovnávajú s chrípkou, ktorá je síce nebezpečná, ale poviem to jednoducho. Ak si v jednej uzatvorenej miestnosti s niekým s chrípkou, tak percento šírenia nákazy je niekoľkonásobne menšie, ako keby si tam bola zatvorená s niekým, kto má COVID19. Áno, chrípka nám zapĺňa oddelenia na zimu, ale to, čo robí uprostred leta (izraelské leto – konštantne medzi 30 až 45 °C) COVID-19 s našimi oddeleniami, lekári nevideli počas svojej dlhoročnej praxe. 

Ďalej by som chcela podotknúť, že je dokázané, že úmrtnosť je v porovnaní s chrípku oveľa vyššia. Tu ale naozaj nechcem zachádzať do presných percent, pretože je na internete množstvo protichodných údajov. Ľudia radi operujú s vygooglenými percentami, predovšetkým tými nižšími, ale podľa údajov našej nemocnice je to okolo 4 %. Pri chrípke je to pod 1 %. WHO udáva pri nákaze COVID-19 úmrtnosť až približne 6 %, niektoré štatistiky dokonca až okolo 10 %. Takže máme do činenia so super šíriacim sa vírusom, ktorý má vyššiu úmrtnosť.   

Ako vidíš situáciu v nemocnici, v ktorej pracuješ?

Všetci vravia, že sme pred kolapsom. Ja ako doktorka, ktorá pracuje na pohotovosti, vravím, že sme už skolabovali. Posledné dni nemám kam hospitalizovať ľudí. Človek, ktorý by mi za normálnych okolností musel podpísať reverz, ak by chcel ísť domov, teraz musí ísť domov z môjho rozhodnutia, pretože ho nemám kde fyzicky hospitalizovať. Toto vôbec nie je jednoduché.

V správach v Izraeli hlásia, že nemocnice ešte nie sú zaplnené na 100 percent. Aká je skutočnosť?

Podľa čísiel je to pravda, ale skutočnosť je trochu iná. Jednotky intenzívnej starostlivosti sú zaplnené na približne 80 percent. Interné oddelenia boli počas pandémie rozdelené na „korona“ a „nekorona“ oddelenia. Čiže tam pracujú rovnakí lekári, len tí, čo sú na „korona“ oddelení, teraz chodia oblečení ako tí kozmonauti, čo poznáš z fotiek. Problém je ale na „nekorona“ oddelení, kde sa hospitalizujú ľudia, ktorí nemajú koronu. Na tomto oddelení máme  k dispozícii približne 40 lôžok ale leží tam už okolo 70 ľudí. Videla som, že pacientov ukladajú na chodbu a dokonca som videla, že ležali aj na toalete. Sú to pacienti, ktorí nepotrebujú jednotku intenzívnej starostlivosti, nemajú koronu, ale musia zostať v nemocnici a nemôžeme ich poslať domov. Momentálne sú už otvorené aj podzemné parkoviská, ktoré sú prerobené na tzv. červené oddelenia, kam posielame pacientov s potvrdenou koronou. Problém ale nie je otvoriť aj 150 podzemných parkovísk prerobených na korona oddelenia (to znamená perfektne ich vybaviť potrebnou prvotriednou technikou), problémom je nedostatok personálu.

Aká je situácia v ostatných nemocniciach v Izraeli? Máš nejaké informácie od iných kolegov?

Ako som už spomínala, nemocnica „Sheba“ je deviata najlepšia nemocnica na svete. Má perfektné zdravotnícke vybavenie a pracujú v nej najväčší odborníci vo svojich odvetviach. Z tohto dôvodu pacienti uprednostňujú pohotovosť našej nemocnice. Situácia je už ale rovnaká aj v nemocnici RamBam v Haife, kde už otvorili tiež korona oddelenia v garáži a nemocnica Sharei Tzedek v Jeruzaleme posielala posledné dni pacientov k nám. Neviem, či teraz ešte posiela, lebo už ani my nemáme miesto. 

Ako ste chránení počas služieb?

Máme rúška, oblečenie a gély. Vybavenie máme. Situácia je určite lepšia, čo sa týka zdravotníckeho materiálu, ako počas prvej vlny pandémie. V tomto nevidím problém.

Bola si už v kontakte s koronapacientom? Alebo niekto z tvojich kolegov? Aký je potom postup?

Denne som v kontakte s korona pacientmi. Keďže som na onkologickej pohotovosti, ľudia bežne chodia po začatí liečby so zvýšenou teplotou, čiže medzi onkopacientmi to nie je nič neobvyklé. Práve pred pár dňami k nám prišla pacientka, ktorá mala tiež zvýšenú teplotu – deň po tom ako začala liečbu. Následne jej bol vykonaný COVID-19 test, ktorý do hodiny vyšiel pozitívny. V tom momente to už ide veľmi rýchlo. Hneď mňa a moje sestričky kontaktovalo infekčné oddelenie formou sms a vypisoval sa podrobný dotazník s otázkami typu: „Ako dlho som s pacientkou bola v miestnosti?“ „Ktorých častí tela som sa dotkla a či som pacientke pozerala do hrdla?“ a iné. Po vyplnení dotazníku ma kontaktovala zdravotná sestra z infekčného oddelenia, opäť prešla so mnou otázky a vzhľadom na to, že som uviedla, že ja a aj pacientka bola celý čas v maske a bola som s ňou v kontakte menej ako 15 minút, tak infekčné oddelenie vyhodnotilo, že môžem ďalej pracovať a nechať sa na piaty deň otestovať. 

Kolegovia boli v kontakte s inou pacientkou, ktorá bola tiež pozitívna na COVID-19. Táto pacientka si však masku stále dávala dole a nespolupracovala. Keď moji kolegovia vypĺňali rovnaký dotazník ako ja, vzhľadom na to, že si pacientka dávala masku dole, boli vyhodnotení ako potencionálne nakazení a musia na rozdiel odo mňa sedieť 14 dní v karanténe. Dokonca aj zdravotná sestra, ktorá jej išla len zobrať krv a bola s ňou v kontakte len pár minút, musí byť teraz v karanténe a nemôže vykonávať svoju prácu. Ja momentálne ešte stále čakám na výsledok. 

Čitateľky na Modrom koníku bude určite zaujímať ako je možné, že žena v 36. týždni vôbec pracuje. Môžeš nám to vysvetliť?

Materská dovolenka v Izraeli začína dňom pôrodu a trvá približne tri mesiace. Môžem si ju predĺžiť o ďalšie tri mesiace, ale bez nároku na výplatu. Dokonca som sa dopočula, že pri výnimočnom stave mi môžu dokonca aj moju trojmesašnú materskú skrátiť. Doposiaľ som sa nedopátrala, či je to pravda a naozaj dúfam, že táto situácia ani nenastane. Pri prvej vlne som bola na začiatku tehotenstva a vtedy som mala zakázané byť vystavená potencionálnym pacientom s ochorením COVID-19. Od sestričky z nemocnice Rambam v Haife viem, že tam tehotné pracovníčky nie sú vystavované dodnes týmto pacientom. Pri tejto druhej vlne to nejako neriešia, že pracujem na pohotovosti a že som vystavovaná pacientom s COVID-19. 

Ako vidíš koncept kolektívnej imunity? Kedy by mohla byť podľa teba vakcína?

Kolektívna imunita v prípade COVID-19 je podľa mňa absolútny blud. Vychádzam z údajov, ktoré mám pred očami. Vidím ľudí, ktorí sú pozitívni a potom negatívni a potom sa znova vracajú s komplikáciami do nemocnice, čiže sú znova nakazení. Tie protilátky sú v krvi tak 2 – 3 mesiace. Už v marci sa brali vzorky ľuďom, ktorí sa vrátili z Diamond Princess a boli veľké plány, ako Izrael vyvinie vakcínu. Plány vakcíny stroskotali práve na tomto fakte, že vírus COVID-19 funguje na úplne odlišnom princípe ako napríklad taká chrípka. 

Aký je priemerný vek ľudí, ktorí umierajú na ochorenie spôsobené vírusom COVID-19?

Viem, kam smeruješ touto otázkou. Neumierajú len starí ľudia a chorí ľudia. To by som chcela naozaj zdôrazniť. Tí ľudia nám tu umierajú na rukách. Pred niekoľkými dňami mi umrela pani vo veku 52 rokov a nemala žiadne chronické choroby. Kričala: „Nechcem umrieť!“ a do pár hodín umrela. Umrela na komplikácie tej choroby. Ľudia nerozumejú, že neexistuje umrieť na koronavírus, umiera sa na komplikácie, ktoré s ním súvisia. Ľudia umierajú na ťažký zápal pľúc, ťažké hnačky. Táto konkrétna pani mi umrela na perikarditis, čo je zápal srdcového obalu. Momentálne tu máme aj mladého 26-ročného chalana, ktorý je na dýchacom prístroji a nemal žiadne chronické choroby. Je pravda, že väčšina je vo vyššom veku a s chronickými chorobami, ale prekvapuje ma s akou istotou ľudia o sebe tvrdia, že to prežijú a že sa neboja. Ešte by som doplnila, že štatisticky je v Izraeli priemerný vek pacienta na dýchacom prístroji 55 rokov a nepoteším vás – máme tu aj deti. Momentálne máme 9-ročné dievčatko na dýchacom prístroji.

Čo sa bude diať ďalej? V Európe a vo svete?

Neviem ako je to presne na Slovensku, ale predpokladám, že podobne ako v Čechách a rovnako aj v Izraeli začala druhá vlna. Prečo u nás v Izraeli prišla tá vlna skôr ako v Čechách? Pretože na rozdiel od Izraelčanov sú Česi (aj Slováci) oveľa disciplinovanejší národ. Niektorí Izraelčania majú takmer až absolútnu absenciu rešpektu voči autoritám. Pri tejto druhej vlne je ale možné badať, že s návratom k opatreniam rovnako aj v Čechách (na Slovensku) začína rásť odpor obyvateľstva. Nikto nechce, aby mu znova zatvorili podnik, nikto nechce byť sám doma zatvorený. Ja tomu aj rozumiem, mňa tiež nebaví sedieť doma a chcem ísť do parku a na vzduch. Ale v Čechách a aj na Slovensku si neuvedomujú ľudia jednu dôležitú vec a to, že české alebo slovenské zdravotníctvo tam nezachráni toľko ľudí vo vážnom stave ako to zdravotníctvo tu v Izraeli. Naša nemocnica aj popri celej tejto tragédii, ktorá tu momentálne nastala, stále poskytuje, resp. sa snaží stále poskytovať ten najlepší servis pacientom, nehovoriac o vybavení a znalostiach, ktoré táto nemocnica a celý Izrael má k dispozícii. Verím, že kombinácia disciplíny českého či slovenského obyvateľstva a logických (nie politicky či nábožensky orientovaných ako to bolo v Izraeli) rozhodnutí vlády je nádejným predpokladom na to, aby Čechy a Slovensko vyšli z druhej vlny oveľa lepšie ako Izrael.

Ja sama, ako bežný divák, som badala, že v správach bolo vidieť veľký odpor samotných odborníkov voči lockdownu. Takisto bolo spomenuté, že 120 lekárov sa podpísalo pod otvorený dopis, ktorý bol proti zavedeniu ďalšieho lockdownu. Aký je tvoj názor na lockdown?

Od nás to bola napríklad doktorka Raya Leibowitz, ktorá vedie jednotku zameranú na urologické nádory a verejne vystupuje na svojom facebookovom účte proti lockdownu. Bola jedna z veľkých kapacít, ktoré sa podpísali pod tento otvorený list proti lockdownu.  Ja by som chcela tiež zdôrazniť, že my ako lekári sme všetci spoločne proti lockdownu v podobe, v akej je teraz v Izraeli. My sme jednotne za to, aby sa uzatvorili naozaj miesta, kde vieme, že je napríklad každý štvrtý človek nakazený. Kde sa vie, že sú tí prenášači a kde sa to naozaj šíri najviac. To bol aj pôvodne plán Benjamina Netanyahua, že sa uzatvoria len tieto tzv. „červené miesta“. Problém bol však v tom, že išlo o ultraortodoxné štvrte a arabské mestá. To je vlastne obyvateľstvo, ktoré tvorí obrovské percento voličov aktuálnej vlády. Keby zatvoril len tieto miesta, tak by to nevyzeralo, samozrejme, dobre ani vnútri krajiny a ani vo svete. My sme boli za to, aby nám dala vláda ako obyvateľstvu, ktoré zodpovedne dodržiava nariadenia, možnosť žiť v rámci možností normálny život. Ja ako lekárka teraz kvôli celkovému lockdownu musím kvázi protiprávne voziť opatrovateľku v mojom aute k mojej trojročnej dcére. Nehovoriac o tom, aký byrokratický problém je vôbec priniesť moju vlastnú matku z Čiech, aby mi pomáhala po pôrode. Tento lockdown je teda výhradne politické rozhodnutie, ktoré ničí ekonomiku, a to len pre to, aby si aktuálna vláda udržala voličov. Takže my sme všetci za čiastočný lockdown, ale na to nikdy táto vláda nepristúpi.

Čo by si na záver odkázala čitateľkám Modrého koníka na Slovensku?

Určite nechcem, aby panikárili po mojich slovách opisujúcich moju každodennú realitu. Chcela by som ich len poprosiť, ABY NOSILI RÚŠKA, LEBO JE ZREJMÉ, ŽE FUNGUJÚ. Možno ak majú vo svojom okolí niekoho, kto absolútne ignoruje danú situáciu, aby sa ho aspoň pokúsili presvedčiť a odkloniť od nezmyselných konšpiračných teórií. Je jasné, že neuspejú v každom prípade a ja osobne by som tiež radšej verila konšpirácii, že korona neexistuje. Takže usporiadať si priority smerom k zdraviu a nosiť rúška.

Slová Lucie sa mi nepočúvali ľahko a musím povedať, že pred jej rozhovorom som sama nevedela, čo si mám o celej situácii myslieť. Človek naozaj radšej pre vlastné prežitie v duševnej pohode selektuje informácie smerom, ktorý mu ospravedlní jeho správanie. Rúška mi liezli na nervy, ale poslušne som ich nosila, či tu alebo v Izraeli. Neuveriteľne mi prekážalo plno ďalších nariadení, taktiež ma doteraz škrie, že som kvôli obmedzenému cestovaniu nemohla prísť na pohreb môjho starého otca na Slovensku. V mojom okolí v Izraeli, keďže poznám len ľudí v mojom veku, štyria moji kamaráti prekonali koronu s miernymi príznakmi. Ja sama som si robila na Slovensku aj test na protilátky a zdá sa, že som v minulosti prišla do styku s vírusom SARS-Cov-2. Môj imunitný systém si s ním poradil a vďaka Bohu veľmi dobre, pretože som naozaj nič nepostrehla a dúfam, že ani nič nepostrehnem. No mnohí z tých, ktorí veria konšpiračným bludom typu „rúška vôbec nepomáhajú, resp. sú dokonca škodlivé“ alebo „korona je výmysel a neexistuje“, nemusia mať toľko šťastia a možno uveria až vtedy, keď sa o zákernosti tohto vírusu presvedčia až na vlastnej koži. Stará ľudová múdrosť vraví, že múdry človek sa učí z cudzích chýb, ale sprostý z vlastných. Tak je na nás, do ktorej skupiny sa chceme zaradiť?