Ženy z Modrého koníka vyjadrili svoj názor na reklamu, ktorá bola nominovaná na Sexistický kix. Nezhodoval sa s názorom prísnej poroty. 

Je pravda, že na Modrom koníku sa nájdu rôzne perly ducha. 

Úroveň niektorých príspevkov vo fórach či na blogoch vám prinajmenšom zdvihne obočie až kamsi na temeno a vy uvažujete, či by táto žena mala naozaj vychovávať deti.
V diskusiách sa vedia poriadne posekať aj mamičky, ktoré sa vôbec nepoznajú, a dokážu si robiť také zákernosti, že aj starorímske intrigánky by bledli závisťou. Mnohé bývalé používateľky práve preto portál už nenavštevujú.

Na Modrom koníku sú však aj ženy, ktoré iným ochotne radia pri problémoch so zdravím, s financiami, v právnych otázkach. Ženy, ktoré nezištne pomáhajú. Ženy, ktoré vyrábajú krásne handmade veci, varia a pečú a delia sa o recepty, inšpirujú ostatných. Ženy, ktoré osud nešetril a pri pohľade na ich deti si ľudia pomyslia – ako dobre, že tie naše sú zdravé. Ženy na materskej, pracujúce, nezamestnané… každá svojim spôsobom výnimočná, s vlastným životom a prežívaním, vlastným rebríčkom hodnôt, vlastným zmyslom pre humor...

Väčšina zo všetkých žien na Koníku sem chodí s rešpektom voči druhým. Keby ho nemali, portál už dávno neexistuje. Nepočuť o nich, pretože ich prehluší hlučná menšina.

A potom sa stane to, že sa všetky ženy nahádžu do jedného vreca a použijú ako ekvivalent skupiny ľudí, ktorí nechápu, čo je podstatné.

Ale možno sa mýlim…

Odlišné vnímanie

Miriam Zsilleová na portáli Ženy v meste uverejnila článok “V reklame na Slovensku Heineken znevažuje ženy, v Mexiku a v Holandsku ich bráni”. Článok začína perexom: “Nadnárodná spoločnosť bráni reklamu Hurbanovské mamičky sú späť, ktorá bola nominovaná na Sexistický kix. Ženám z portálu Modrý koník sa páči.”

K tejto reklame odborná porota uviedla, že je sexistická, založená na rodových stereotypoch. “Zobrazuje ženy ako ľahko manipulovateľné prostredníctvom ideálu krásy a staršie ženy znevažuje ako tie, na ktorých výzore a telách už vôbec pre ich vek nezáleží.” Reklama je podľa poroty v rozpore s tým, o čo sa firma usiluje v iných krajinách. 

Ako človek z médií perex Miriam chápem. Nerozumiem mu však ako človek. Ako žena. Nerozumiem, prečo treba spájať niečo odsúdeniahodné so ženami z MK. 

Selektívne spájanie

Manažérka korporátnych vzťahov Heinekenu Jana Čikelová sa pre zenyvmeste.sk vyjadrila, že nemali v úmysle ženy znevažovať a spoločnosti je ľúto, ak to niektoré dámy tak vnímali. O kampani ďalej povedala: “Ocenili ju aj naše konzumentky na portáli Modrý koník, s ktorým sme rozvinuli spoluprácu, ako aj čitatelia portálu medialne.trend.sk, kde sme v rámci hlasovania verejnosti získali najvyššie hodnotenie v danom mesiaci.”

Nechcem sa baviť o tom, či je reklama sexistická alebo nie. Porote sa taká zdala, ľuďom aj áno, aj nie. Ale Ženy v meste, brániace bašty feminizmu, ženskosti, rovnoprávnosti, nespojili negatívnu informáciu o sexistickej reklame ani s verejnosťou, ani s čitateľmi medialne.etrend.sk, ale len so ženami z Modrého koníka. 

Tak nič...

Dajme tomu, že toto spojenie mestské ženy využili na zvýraznenie paradoxu, že ženám sa páči to, čo sa považuje za ich znevažovanie. 

Facebookový status k tomuto článku to však celé zaklincoval.

Ženám z portálu Modrý koník sa reklama páčila. Tak nič 🙂

Načo dovetok “tak nič” so smajlíkom? Čo je na tom, že sa táto reklama ženám z MK páčila? Sú ženy z Modrého koníka horšie, ako ostatné? Sú nejaká špeciálna kategória, pretože majú iný vkus ako odborná porota?
V diskusii pod príspevkom Ženy v meste vysvetľujú, že táto vzorka nie je reprezentatívna, lebo prieskum sa má robiť na respondentoch rôznych vekových skupín a postavenia.
A čo teda čitatelia mediálne.sk? Aj tí sa predsa vyjadrili.

Sexizmus nie, kastovanie áno?

Ženy v meste cez Miriam Zsilleovú poukazujú na znevažovanie žien v reklame, ktorá podľa poroty zobrazuje ženy ako ľahko manipulovateľné prostredníctvom ideálu krásy. To je v poriadku a je to šľachetné. Následne však uponížia iné ženy, ktoré túto reklamu videli z iného uhla...

Tak, ako sa rešpektovalo rozhodnutie odbornej poroty, stačilo rešpektovať aj hodnotenie žien z Modrého koníka.

Alebo by tolerancia nemala patriť k vlastnostiam ženy a je tiež sexistická?

Veci nosíme pri sebe. Ak o ne prídeme, je nám to ľúto, ale dajú sa nahradiť. Spomienky si nosíme v sebe. Napriek tomu sú nenahraditeľné. A sme radi, ak nám ich má čo pripomenúť.

V prvý májový deň sme chceli ísť s dcérou niekam von, ale na poslednú chvíľu sme namiesto lesa zvolili dlho odkladanú túru za topánkami, ktoré už potrebovala. V dobrej nálade sme sa vydali do jedného z najznámejších bratislavských parkov – Auparku. Keby som tušila, čo sa stane, idem radšej medzi zvieratá, než medzi ľudí...

Na zastávke si spolu s kamošom vystúpil a nalepil si sa na mňa. Zaregistrovala som ťa kútikom oka, taký vysoký, tmavšia pleť, tri fúziky v štyroch radoch, asi meter deväťdesiat, vek okolo dvadsiatky… Škoda, že som si ťa neobzrela lepšie, ale sorry, už vtedy si mi bol strašne nesympatický.

Vravím dcére, nech si pohne, že sa na mňa nejak lepíš a pridala som do kroku. Otáčacie dvere však majú vlastné tempo a musela som sa mu prispôsobiť. Tam si nás dostihol a vtisol si sa k nám do otvorených dverí.

Po pár minútach

O niečo neskôr som si všimla otvorenú kabelku. Dávam si na to zvyčajne pozor, dvakrát ma skoro okradli. Raz, keď som s vtedy ešte maličkým synom na rukách išla po tržnici a zlodej mi siahol do kabelky. Cítila som to. Schmatla som kabelku a začala ho mlátiť, kade som zasiahla. Okolostojaci dôchodcovia utvorili kruh, aby zlodejovi dopriali čo najviac buchnátov od zúrivej matky. Po skončení “predstavenia” mi zatlieskali 🙂 Druhýkrát som pristihla zlodejku priamo s rukou v mojej kabelke. V autobuse na schodoch. Celou silou som jej tam tú ruku držala a kričala som na ňu, že je… no, nech si každý domyslí. Na ďalšej zastávke prišiel statný mládenec, ženu schmatol a vyšmaril z dverí. Obaja vyzerali ako keby ste boli príbuzní.
Ale späť k mojej otvorenej taške. Skontrolovala som obsah kabelky, peňaženka aj mobil boli dnu. Nakupovanie mohlo začať…

Po pár hodinách

O pár hodín neskôr sme ťa aj s tvojim kučeravým kamarátom stretli opäť – v autobuse, ktorým sme šli domov. Dokonca sme sedeli vedľa vás. Ani by som si to nevšimla, keby ma dcéra neupozornila.
Mohol to byť pekný deň. Vlastne bol, kým dcéra nezačala hľadať mobil. Strčila mi ho do vnútorného vrecka kabelky, keď sme odchádzali… Nebol tam.

Tá kabelka je dosť hlboká, no vrecko je kúsok pod zipsom. Stačí strčiť dnu dlhé prsty a niečo sa  na ne už nalepí. Že?

O pár dní neskôr

Na mobil kašlať. Nebol síce lacný, ale dá sa oželieť. Proces so SIM-kartou stál tiež niekoľko eur, za ktoré sme si mohli kúpiť fajn jedlo na obed alebo ísť do kina. Ale aj to rozdýcham.
Vieš, čo ma serie? Že si spolu s mobilom šlohol mojej dcére niekoľko stoviek fotiek a videí, zozbieraných počas niekoľkých rokov jej mladého života. V tom mobile boli jej zážitky, ktoré sa už nikdy nezopakujú. Momenty, na ktoré si spomínala len vďaka tým fotkám, ktoré sú tebe nanič. Kamaráti z druhého konca republiky, ktorých už možno ani nikdy neuvidí. Prababka, ktorú už nikdy neobjíme. Bývalí spolužiaci a ich vtípky na krátkych videách. Fotky s mamou, bratom, otcom, rodinou. Spomienky na dovolenky, výlety, párty. Stretnutia a rozlúčky. Začiatky a konce. Radosti aj žiale.

Pozrel si si ich? Čo si pri nich cítil? Alebo si jednoducho vybral karty a mobil predal za pár šupov? Čo si si za to kúpil? Čo ti spravilo takú radosť, po čom si tak veľmi túžil, že si musel siahnuť druhému na majetok a do súkromia?

Musíš byť na tom naozaj biedne. Nie že musíš byť, ty SI na tom naozaj biedne. Si citový bedár. Ak si si náhodou aj tie fotky pozeral, nič si na nich nevidel. Nevidel si lásku, šťastie, radosť, ktorá bola na nich zachytená. Nerozbúchalo sa ti srdce, nezovrelo ti hrdlo, nevbehli slzy do očí, na tvári sa ti nezjavil nostalgický úsmev.
Kúpil si si možno cigy a fľašu, možno piko. Prchavý zážitok, ktorý si ani nebudeš pamätať.

 A nesnaž sa argumentovať, že si fotky mala zálohovať. Nezálohovanie nie je ani nemorálne, ani trestné. Krádež áno. 

Ja viem, že toto čítať nebudeš. Ostáva mi len jediné – veriť na karmu, Božie mlyny, vesmírnu rovnováhu alebo nech už je to čokoľvek.
Najprv som ti chcela zaželať, nech sa ti stane to, čo si spravil ty. Alebo nech aj tebe niekto ukradne spomienky, trebárs ten Nemec Alzheimer. Ale nie. To ti želať nebudem.

Želám ti len, nech si uvedomíš, aký je tvoj život úbohý. Nech ti to tvoje spomienky pripomínajú. Nech sa v tebe jeden jediný raz pohne svedomie a nech spravíš presne to, čo ti prikáže. Aby si už nikomu žiadnym spôsobom neublížil.

Zima je ku kráse krutá. Málo slniečka, nedostatok prirodzených vitamínov, mráz a suché vykúrené priestory premenia aj tú najkrajšiu pleť na sivastú pokožku bez espritu a vlasy vysušia na elektrizujúce, lámavé drôtiky. Všetko sa dá napraviť za jednu hodinku aj bez drahých kozmetických prípravkov - iba z toho, čo máme bežne doma, alebo dokúpime v obchode s potravinami či bežnej drogérii.

Výživná maska

Keďže miešanie domácej kozmetiky je môj koníček, rozmýšľala som, čo zmixovať, aby z toho vznikla megavýživná bomba pre pleť, ktorá ju naboostuje živinami a dodá jej krajší odtieň. Po nápad som nemusela chodiť ďaleko, inšpirovala ma tuba so zelenými tabletkami chlorelly a spiruliny.

V skratke o nich len toľko, že obe riasy sa zaraďujú medzi superpotraviny. Pre pleť je dôležitý vysoký podiel vitamínu A - teda betakaroténu, vitamínov skupiny B a K. Jasné, že zvonka ich účinky ani zďaleka nie sú také, ako pri vnútornom užívaní, no výsledok je očividný. Okrem toho chlorella a spirulina obsahujú fykocyanín, ktorý má protizápalové účinky, preto je táto maska vhodná aj na problematickú pleť. 

Výroba masky je jednoduchá. Tabletky som pomlela v klasickom kávovom mlynčeku na prášok a zmiešala som dve lyžice prášku s lyžičkou jogurtu. Môžete pridať med. Napatlala som na ksicht a na dvadsať minút mi dajte všetci pokoj. Maska pri schnutí mení farbu a sťahuje pokožku. Keď celá zoschne, stačí ju zmyť vlažnou vodou. Ja sa inak bez krémovania nezaobídem, po tejto maske som však krém nepotrebovala.

Hojivý tip 
Ak vás trápi akné alebo ojedinelý “bolák”, stačí trochu zeleného prášku zmiešať s vodou na pastu a aplikovať lokálne.

Kávový peeling

Ďalším mojim osvedčeným receptom je peeling, po ktorom pleť dostane jemne snedý nádych aj bez slnka. Stačí na to mletá káva a olej. Ja používam kokosový alebo kakaové maslo, ale výbornú službu spraví aj klasický olivový. Olej s kávou zmiešam na pastu a celotelový peeling je hotový.

Aplikuje sa jednoducho - vyšúcham ním vlhkú pokožku a poriadne zmyjem teplou vodou. Krémovať sa už netreba. Pokožka získa prirodzene zlatistý odtieň a nádhernú vôňu. 

Obmena 

Pri tzv. krupici alebo krupičke zaberá peeling z olivového oleja a kryštálového cukru. 

Vyživujúca vlasová maska

Kokosový olej prežíva veľkú slávu. Je všestranný a o jeho využití hádam ani netreba hovoriť. Poslúži ako základ pre regeneračnú masku na vlasy. Len málokto však vie, že na suché vlasy je vynikajúci aj slnečnicový olej. Vo vodnom kúpeli roztopím dva diely kokosového oleja, pridám jeden diel slnečnicového a strčím do chladničky, kým nie je zmes polotuhá. Vyšľahám klasickým šľahačom na krém a nagebzím to na vlasy. 
Najlepšie je nechať pôsobiť minimálne hodinu, ideálne od rána do večera, alebo cez noc. No stále platí - lepšie niečo, ako nič. 

Do zásoby
Nespotrebovaný zyšok počká v chladničke do ďalšieho použitia - hoci aj pár týždňov, záleží od čerstvosti vstupných surovín.