och :(

Odpusť mi, maminka, prosím,
keď sa ráno náhliš a ja sa zlostím.
Keď neskoro prichádzaš do práce
kvôli ránu, keď sa do kože nevpracem,
cestou do škôlky sa motkám,
hoci inokedy, ako šaško hopkám.
Keď chystáš dom pre hostí
a ja vystrájam hlúposti.
Keď potrebuješ tichú harmóniu,
no ja vyrábam pre maličkosť hystériu.
Keď v obchode moje srdce neunesie,
že si novú hračku domov neodnesiem.
Keď ma premôže plač z ľútosti,
lebo to neviem predýchať v tichosti.
Mami, rastiem, vydrž prosím!
Pozri, aké skúsenosti si nosím...
Učím sa... a to od teba,
chcem byť tvojim šťastím z neba.
Nie čertík, akým ma vidíš,
pozri ináč...mňa uvidíš.
Tvoju lásku vysnívanú, vymodlenú, vyplakanú.
Neplač, mami, ľúbime sa,
nehnevaj sa, objímme sa.
Takto spolu všetko dáme,
celý život na to máme. 🙂