Môj život so strojčekom

Deň tretí

Rozmýšľam,že vstúpim do kláštora. Mnísi aspoň nemusia rozprávať.

Objavujem nepoznané.

So strojčekom nenafúkam balón. Zaujímavé. Neviem sa poriadne ani napiť z fľaše,takže na balónovú párty ešte asi nedozrel čas.

So strojčekom si neviem hrýzť nechty. Ten záder na prostredníku (ktovie prečo práve na ňom,asi mi chce život niečo naznačiť)ma privedie do šialenstva.

So strojčekom sa neviem  decentne usmiať. Pri každom úsmeve sa mi horná pera zroluje ako žalúzia až po nosné dierky.

Sused mi oznamuje,že nemám nikde chodiť počas búrky. Objednávam si gumáky kvôli uzemneniu.

Muž mi tvrdí,že strojček je sexi. Pozerám na seba sprava, zľava,zo zrkadla na chodbe,zo zrkadla v kúpeľni,zo zrkadla,ktoré patrí do hračkárskej sady mojej 21 mesačnej dcéry,dokonca z lyžice. Sexepíl nevidím. Možno neskôr pouvažujem o operácii očí. Niekedy o 50 rokov,keď na tom budem po splatení strojčeka lepšie. Darmo,ceny železa a stavebného materiálu rapídne stúpli.

Samostatnou kapitolou je umývanie zubov za ,,pomoci,, mojej dcéry. Bilancia dnešného dňa: zubná kefka namočená v záchode a intímny krém natretý na obkladačkách. Celkom slušné. Pochválim sa,ako dobre sme to spolu zvládli.

Nová reakcia okolia na môj tretí deň so strojčekom:,, A prečo si si nedala neviditeľný strojček?"

Pretože som sa asi mala pôvodne narodiť ako diviak. Moje telo si to v poslednej chvíli rozmyslelo. Zuby ostali diviačie. Každý zub sa raduje z inej svetovej strany. Vždy som tvrdila,že moja čeľusť je prispôsobená len na 16 zubov.