Dnes som dostala super nápad. Budem cmúľať chipsy. Po zistení,že jedinečnosť chipsov spočíva v ich chrumkavosti som si predstavila,ako chytím ten debilný balíček, vyhodím ho do vzduchu a vykopnem ako ninja. Pri mojej telesnej (ne)zdatnosti zostávam len pri tej predstave. S mojím šťastím by som si minimálne zlomila nohu. 

Inak som úplne mierumilovný človek. Len si nepýtajte potvrdenie o tejto hypotéze od môjho muža. Ten je zaujatý.

A čo? poviem si. Chipsy sú aj tak nezdravé. Idem si po jablko. 

Viete,čo okrem chipsov určite nezjete???? Áno,je to jablko. Premýšľam nad tým,že v minulom živote som bola asi Hitler a dobehla ma reinkarnovaná karma.

Keby boli moje zuby ľudia,boli by silnými osobnosťami. Napríklad taká trojka vľavo hore by bol určite flegmatik. Totálny,,mampičista", ktorý si nenechá rozprávať do toho,ako má žiť a vyrástol si úplne mimo zuboradia. Alebo napríklad taká jednotka vľavo hore. Čistý cholerik, ktorý ma depku a skrýva sa za iné zuby. Alebo jednotka vpravo hore. Chalaň čistý sangvinik,ten si ide svoje, skáče si do strany a je veselý,že robí výpady von z papule.

Nikdy nezabudnem na moju prvú konzultáciu u zubára ohľadom zubných koruniek( áno,mohla som mať už tieto galeje za sebou). ,, Veď vy máte pekné zuby .... každý zvlášť...." 

Toľko gantlemanstva po kope sa len tak nevidí. Tomu sa hovorí negatívny kompliment. To je ako keď vám chlap povie,že máte sexi veľký nos,alebo rozkošnú celulitídu,či pekné fúziky. 

Alebo ten najhorší negatívny kompliment,kedy sa ani nesnaží poprieť pravdu: ,,Ja som taká škaredá." ,,Ale máš dobré srdiečko."

A na záver si dovolím basnickú otázku....

Čo ma vlastne motivovalo dať si strojček? 

Moje krivé zuby už neiritovali len mňa,ale aj moju malú dcéru,ktorá sa mi ich už ako ročná snažila vyrovnať so svojimi malými prstíkmi. A keď som videla,ako sa pri tom morduje, prišlo mi jej ľúto. Nebude predsa celý život žiť v domnienke,že keď poriadne pritlačí,mama bude konečne vyzerať ako človek a nie ako žralok.

Neviem,kto zdieľal na internete informáciu,že zuby po nasadení strojčeka bolia maximálne tri dni,ale určite zhorí v pekle,lebo klamať sa nemá.

Dnes prvýkrát niekto ocenil estetičnosť môjho zubného strojčeka. Bolo to dvojročné dieťa,ktoré ho nazvalo ,,čačika". Myslím,že to môžem s kľudným svedomím brať ako kompliment.
Uvažujem nad tým,že názov svojho článku trochu pozmením z ,,Môj život so strojčekom" na ,, Môj biedny život so strojčekom."
Iné ženy googlia,aký koláč upečú na Valentína,ja hľadám najvýhodnejšie balenie ústnej vody. Nadobúdam pocit,že mi ju chodí chľastať sused,keď mu dôjde borovička.
Včera som stratila panenstvo. Prvýkrát som od montáže strojčeka jedla čokoládu. Bolo to úžasné a zároveň bolestivé. Začínam byť empatická voči sado-masochistom.
Nenávidím sa za to,že som nezožrala všetky chipsy, ktoré sa doma nachádzajú predtým,než mi dali lešenie na zuby.

Zuby si čistím 4 krát denne. Podľa mojich skromných výpočtov strávim pri dentálnej hygiene viac ako pri pozeraní televízie (možno to bude spôsobené aj tým,že televíziu nepozerám,ale nerobila som výskum,takže sa s istotou nevyjadrujem).

Ortodontická kefka,single kefka a medzizubná kefka sú teraz moji najlepší kamaráti. Konečne sa mi splnil sen a mám viac ako jedného priateľa.

Skúšala som si spraviť fotku. Prvý pokus o decentný úsmev vyzerá skôr ako vetry. Prestávam skúšať,nechcem si kaziť deň.

Je zaujímavé,čo všetko sa zmestí za drôtiky. Na raňajky som mala drveného tuniaka. Prisahala by som,že som si spomedzi strojčeka vytiahla celú rybu.

Murphyho zákony zaúčinkovali: som stále hladná.

Deň tretí

Rozmýšľam,že vstúpim do kláštora. Mnísi aspoň nemusia rozprávať.

Objavujem nepoznané.

So strojčekom nenafúkam balón. Zaujímavé. Neviem sa poriadne ani napiť z fľaše,takže na balónovú párty ešte asi nedozrel čas.

So strojčekom si neviem hrýzť nechty. Ten záder na prostredníku (ktovie prečo práve na ňom,asi mi chce život niečo naznačiť)ma privedie do šialenstva.

So strojčekom sa neviem  decentne usmiať. Pri každom úsmeve sa mi horná pera zroluje ako žalúzia až po nosné dierky.

Sused mi oznamuje,že nemám nikde chodiť počas búrky. Objednávam si gumáky kvôli uzemneniu.

Muž mi tvrdí,že strojček je sexi. Pozerám na seba sprava, zľava,zo zrkadla na chodbe,zo zrkadla v kúpeľni,zo zrkadla,ktoré patrí do hračkárskej sady mojej 21 mesačnej dcéry,dokonca z lyžice. Sexepíl nevidím. Možno neskôr pouvažujem o operácii očí. Niekedy o 50 rokov,keď na tom budem po splatení strojčeka lepšie. Darmo,ceny železa a stavebného materiálu rapídne stúpli.

Samostatnou kapitolou je umývanie zubov za ,,pomoci,, mojej dcéry. Bilancia dnešného dňa: zubná kefka namočená v záchode a intímny krém natretý na obkladačkách. Celkom slušné. Pochválim sa,ako dobre sme to spolu zvládli.

Nová reakcia okolia na môj tretí deň so strojčekom:,, A prečo si si nedala neviditeľný strojček?"

Pretože som sa asi mala pôvodne narodiť ako diviak. Moje telo si to v poslednej chvíli rozmyslelo. Zuby ostali diviačie. Každý zub sa raduje z inej svetovej strany. Vždy som tvrdila,že moja čeľusť je prispôsobená len na 16 zubov. 

Deň prvý:

Dnes mi montujú strojček. Budem mať krásne zuby. Hm, trošku to škrie,ale nie je to nič hrozné. Ani zuby ma nebolia. Moja cena za 30 minút stúpla a suma na bankovom konte rapídne klesla.

Prvé jedlo po založení strojčeka budú vafle. Svet je krásny.

Večer sa dočítam na internete,že si musím čistiť zuby po každom jedle. Rozhodnem sa,že prestanem čítať.

Prvá noc:

Pred spaním prichádza prvá hygiena. Som nemotorná. Predstavujem si,ako si kefkou odšklbnem skrutky a budem musieť bežať na prelepenie.

Študujem tutorial na internete.

Pred spaním si predstavujem,ako sa mi pod strojčekom robia kazy. Dobrú noc.

Zobudím sa na bolesť. Čo to je??? Zisťujem,že mám v ústach nejaké železá. Aha,zabudla som. Je to strojček. Priložím si jazyk na zuby. Hm,to bude tá bolesť, ktorú všetci spomínali.

Deň druhý. 

Budím sa na bolesť a sucho v ústach. Na internete sľubovali zvýšenú tvorbu slín,tak neviem či som vadný kus.

Rozmýšľam,čo na raňajky. Trhám si chlieb ako 90 ročný dedko.

Pred obedom píšem mužovi,že asi bude vdovec. Nebaví ma žiť takýto život.

Na obed dostanem úžasný nápad. Budem jesť nárazovo,aby som si nemusela 100 krát za deň umývať zuby. 

Zisťujem,že to nebol až taký dobrý nápad...a súhlasí so mnou aj môj žalúdok. Radšej si idem opäť umyť zuby (tromi kefkami).

Prvá reakcia okolia po mojom prvom dni so strojčekom:,,Kedy ti to dajú dole?"