Všetko podľa plánu

Uvarila som si kávu a začala premýšľať nad Vianocami. Takto pár týždňov pred sviatkami začíname byť všetci sentimentálni. A samozrejme nervózni. Preklikávame jednu stránku za druhou s akciami na elektroniku a iné darčeky, pozorne sledujeme letáky známych reťazcov, aby nám nevykúpili pistácie a najsladšie mandarínky, plánujeme predvianočné upratovanie. Zo všetkých strán na nás kričia vianočné reklamy, plagáty s bradatým Santa Clausom, výklady s obrovskými guľami a farebným Luskáčikom. Mnohí si želajú vypadnúť na sviatky niekam preč. Preč od toho všetkého zhonu, stresu, naháňania, pečenia, vláčenia sa po obchodoch. Najlepšie niekam do tepla, bez žiadnych starostí. Niečo vám však poviem: užívajte si to. I to generálne upratovanie, vyváranie, nákupy, zdobenie perníkov s vnúčatami, vešanie ozdôb na vianočný stromček, prezliekanie posteľnej bielizne do mäkkých červených návliečok so snehovými vločkami, počúvanie vianočných kolied, posielanie pohľadníc a vinšov, jednoducho všetko do bodky. 

Ja som vždy patrila medzi tých, čo otrávene miešali vianočný zemiakový šalát, kyslo sa tvárili pri fotení vo svetroch so sobmi, znudene vysedávali v kostole a čakali, kedy sa konečne poriadne najedia. Keď však človek žije ďaleko od domova, toto všetko mu zrazu veľmi chýba a je mu to vzácne. Áno, aj tu si môžem ozdobiť vianočný stromček, zapáliť adventné sviečky a pustiť z Netflixu film Sám doma. Ale to nie je to pravé. Tá pravá vianočná atmosféra.

Kto vie, či sa mi tento rok podarí prísť na Vianoce domov. Mala som plán, že našich prekvapím. Obviažem si veľkú mašľu okolo pása a zaklopem na dvere. Snáď sa to vydarí. Ale viete, ako sa vraví: človek mieni, Pán Boh mení. A možno nebudem môcť prísť z jedného konkrétneho dôvodu...Možno predsa len sa objavia dve čiarky...