Podarená rutina

Vytvorila som si takú rutinu. Ráno vstanem okolo siedmej. Vytackám sa z postele, umyjem si tvár, prezlečiem sa do cvičiaceho úboru a trochu sa popreťahujem. Aj keď je už vonku dosť zima, pootvorím balkónové dvere a pustím sa do rannej hormonálnej jogy. Na ulici zrovna vypínajú pouličné lampy. Tma sa pomaly rozpúšťa a svet sa prebúdza do nového dňa. Popri tom premýšľam. Aj keď by som sa vlastne mala asi sústrediť len na tú jogu. Ale poznáte to, hneď vám napadne vtip, čo ste včera čítali na internete, prebehnete si v hlave nákupný zoznam a stihnete si pripomenúť aj to, že máte dnes objednať darčeky. Veď Vianoce sú za dverami.

Po dvadsiatich minútach sa pozbieram z koberca (podložku ešte nemám a možno si ju ani nekúpim lebo koberec je príjemne mäkký) a idem si do kuchyne uvariť čaj z alchemilky. Narátam si 5 lístkov a zalejem horúcou vodou. Manželovi tiež uvarím čaj. Sadnem k počítaču a zapnem aj ten jeho. Prečítam si niekoľko článkov, pozriem čo je nové na Slovensku a nevynechám ani Pinterest s nápadmi na vianočné dekorácie v škandinávskom štýle. Vypijem čaj.

Okolo obeda si naberiem tinktúru z alchemilky drevenou lyžičkou a šup s ňou čo najhlbšie do hrdla. Niekedy mám pocit, že mi tých pár kvapiek uschne priamo na jazyku a nedostane sa tam, kam má. Potom sa asi pol hodinu nerozprávam s manželom, aby neomdlel z môjho silného alkoholového dychu. Posledná dávka tinktúry je večer. A ráno zase odznova. 

Nemám veľmi rada rutiny, ale zvykla som si, a keď to človek robí pre vyšší cieľ, tak to ide celkom hladko. Musí. Len neviem úplne, ako sa mám zbaviť tej obrovskej chuti na sladkosti. Jednoducho nevydržím bez čokolády či dobrého koláčika. Chytí ma to najmä večer a vtedy by nepomohlo ani to, keby ma manžel priviaže ku stolu. Máte nejaké overené tipy, ako zahnať chuť na sladké? Prípadne recepty na zdravé "sladkosti"?