Ideme ďalej

A zamotali sme sa do toho ešte viac. Úplne až ponorili. Neboli sme v tom však sami. Už aj pani doktorka s nami poctivo rátala plodné dni, a dokonca nám začal organizovať i naše posteľné hrátky. Ak sa to tak dalo ešte vôbec nazvať. Boli sme u nej častejšie ako na veľkých týždenných nákupoch a ja, keď som zbadala kozu, už som automaticky roztvárala nohy. Ale cítili sme, že to má pod kontrolou. Že takto to má byť. Neustále prehliadky, sledovanie hrúbky maternice, veľkosti vajíčok, ich počet. Avšak stále nič. 

Hormonálne testy sme mali za sebou - diagnóza sa nezmenila, PCOS. Ale údajne žiadna veľká tragédia. Má to každá druhá a môj level nie je veľmi vysoký. Pani doktorka nás poslala na vyšetrenie priechodnosti vajíčkovodov. Išla som tam s obavami, lebo samozrejme, človek si predsa na internete prečíta, čo to obnáša. A niekedy je lepšie radšej nič nečítať. Výsledok: všetko v poriadku. Aj muž si dal spraviť spermiogram. Výsledok: všetko v poriadku. Teraz som nevedela, či sa mám tešiť alebo plakať. Všetko je jednoducho tak, ako má byť. Žiadny problém, chyba. Ale ono to stále nejde. 

Naša optimistická pani doktorka s vybieleným chrupom to nevzdávala. Oceňujem. Stále nám dodávala nádej. Veď je to v náplni jej práce, či? My sme poctivo šúchali moderné gauče v čakárni kliniky minimálne osemkrát do mesiaca. Dokonca i recepčné a asistentky sa naučili vyslovovať moje meno. Ideme ďalej.