Bye bye cysta

Žiadna sláva sa však v daný mesiac nekonala. Pani doktorka nechcela nič riskovať, preto navrhla, aby sme s vložením embryí počkali do ďalšieho cyklu. Necháme maternicu trochu vydýchnuť, skontrolujeme hladinu hormónov a potom sa pustíme do vkladania. Trošku sme boli sklamaní lebo sa nám už nechcelo čakať. Chceli sme jednoducho všetko hneď a rýchlo. 

Prešlo pár týždňov a my sme zase zavítali na kliniku. Pani doktorka vybehla zo svojej kancelárie a veselo nás privítala. Asistentka ma zaviedla do miestnosti a ja som sa zase uložila do klasickej polohy na "obľúbenej" koze. 

"Tá cysta je tam stále. A je dosť veľká," pozrela na nás a preložila si nohy. "Musíme ju dať von," pokračovala pani doktorka, "bude to pre mňa jednoduchšie zaviesť embryá do maternice." Ach, ďalší mesiac čakať? Zase? Už mi to pripadalo ako nekonečný príbeh. Nastalo ticho. Muž ma stisol za ruku a jemne sa usmial. Vtom doktorka zdvihla hlavu. "Zajtra čo robíš?" Zostala som v pomykove. Ideme si spolu sadnúť na kávu? "Vyberieme tú cystu." neverila som vlastným ušiam. "Zavolám do nemocnice, spravíme dnes rýchlo predoperačné vyšetrenia a zajtra sa jej konečne zbavíme." Máme veľmi akčnú pani doktorku, čo vám poviem. 

Otvorila som oči. Zbadala som biely strop. Ovial ma jemný vánok a začula som aj štebot vtákov. Vtom som zacítila neskutočnú bolesť v podbrušku. Začala som sa zvíjať, stískať v dlani vankúš. "To prejde, vydrž, zavolám sestričku," utešoval ma manžel. Ja by som v tej chvíli najradšej oškrábala omietku zo stien nechtami. Neskutočná bolesť. 

Cysta bola vonku. Pár nocí som sa budila a pochodovala hore dole po byte, aby som utíšila pichanie a tlak. Prešlo to. Muselo lebo sme chceli predsa bábätko. Kázala som mojej maternici, prosila som ju, aby sa dala rýchlo dokopy a bola pripravená na transfer.