Výsledky z regresnej terapie
ÚVOD
Skúsenosti z liečby rozmanitých ochorení ukazujú, že spôsob nájdenia pravej príčiny je omnoho efektívnejší pri liečbe ako liečenie priamo poškodeného orgánu. Ak liečime konkrétny neduh akokoľvek, keď nie je odstránený dôvod, ochorenie sa vyvíja stále ďalej a fyzické postihnutie sa môže sťahovať z jedného orgánu na druhý.
V ľudskom poli vznikajú deformácie často mnoho rokov predtým, než sa prejavia na fyzickej úrovni. Myšlienky, emócie, chovanie, ktoré sa dostávajú do konfliktu s vesmírom, vedú k deformáciám štruktúr poľa. To znamená, že cestou k ľudskému zdraviu je odstránenie príčin vyvolávajúcich tieto deformácie. Každý záporný čin, myšlienka, alebo emócia vytvárajú v informačných energetických vrstvách ľudského poľa akési deformácie, ich odstránením nakoniec vedie k harmonizácii štruktúr poľa a fyzického stavu človeka.
Dalo by sa teda povedať, že choroby, úrazy, rôzne životné nepríjemnosti, alebo rozpad osobnosti, charakteru a psychiky sú len rôzne následky predošlého prežívania.
V tejto práci som sa zamerala na ochorenia hrubého a tenkého čreva a snažím sa poukázať na rôzne pohľady a dôsledky ochorenia – myseľ, karma, čakry a traumy prežité v živote. Hlavne však podobnosti v prežívaní viacerých klientov s rovnakým ochorením, ktoré vyplynuli z regresnej terapie.
1. regresná terapia
Slovo regres vo všeobecnosti znamená návrat, ústup, postih, náhrada, právo na náhradu; v logike postup od zvláštneho ku všeobecnému, od účinku k príčine. Teda v regresnej terapii sa hľadá príčina problému tým, že sa vraciame späť do minulých udalosti. Prežité traumy nás ovplyvňujú pri ďalšom živote a našom prežívaní, ale aj pri rozhodovaní a konaní. Môže sa to prejavovať na úrovni tela, teda zdravotné problémy od alergii, problémov s trávením až po bolesti chrbta, ale aj na úrovni psychiky strachy, fóbie, neurčite poruchy až po depresie, tiež ako nevhodné modely správania, neschopnosť sa koncentrovať a podobne. Keďže mnohé traumy mohli byť zažité v období, ktoré si nevieme vybaviť vedome, alebo sme mali v tom čase zúžené vedomie, nevieme tento problém efektívne riešiť. Regresná terapia nám dáva možnosť znova si prejsť udalosti vzniku tráum a efektívnejšie riešiť problémy v súčasnosti. Spracovaním problémov, ktoré nás trápia môžeme spoznávať sami seba a lepšie isť po cestách ďalších poznaní. Regresná terapia nám dáva možnosť spracovať problémy z nedávnej minulosti, z detstva, prenatálneho obdobia a prax ukázala, že sa môžeme vracať aj ďalej do „minulých životov“.
Sú rôzne metódy regresnej terapie. Regresná – reinkarnačná terapia podľa J.E.Sigdella a B.Jameisona, ktorou sa ide do minulých udalosti so sprievodcom a hľadá sa náhodná udalosť s jeho pomocou. Koniec terapie sa vníma ako očisťujúci svetelný zážitok. Ďalšou metódou je hlbinná regresná terapia, ktorej autorom je Andrej Dragomirecky avšak vychádza z dianetiky Lafayetta Ronalda Hubbarda. Na Slovensku jeho žiakom a mojim učiteľom je Ing. Patrik Balint, ktorý metódu rozšíril o ďalšie techniky. Pomocou týchto techník je účelnejšie riešiť niektoré opakujúce sa problémy, cielene sa vrátiť do určitých období napr. prenatál, detstvo, ale dajú sa použiť aj pri ľuďoch pod vplyvom liekov, ktoré súvisia s ich vybavovaním (napr. antidepresíva). Táto metóda je nehypnotická a nedirektívna, vychádza z poznania súvislosti medzi nevedomím, podvedomím a vedomím.
Počas svojej praxe som prišla k názoru, že väčšina zdravotných problémov a ochorení súvisí s trávením a tráviacim traktom, nedostatočnou vstrebateľnosťou, teda s nedostatkom určitých látok v našom organizme. V prípade, že nemáme dlhodobo „dobre živené telo“ skôr či neskôr vzniknú zdravotné problémy. Tráviace problémy úzko súvisia so psychikou. Schopnosť stráviť, alebo nestráviť určité situácie, postavenie vo svojom živote. Preto som sa vo svojej práci zamerala na ochorenia hrubého a tenkého čreva a poukazujem na výsledky z praxe regresnej terapie.
2. Tenké črevo
Tenké črevo je trubicovitý orgán cicavcov spájajúci žalúdok a hrubé črevo. Skladá sa z troch častí: dvanástnik, lakčník a bedrovník.
Stena tenkého čreva je pokrytá veľkým množstvom klkov a obsahuje množstvo žliaz. Má dĺžku 4 až 5 metrov a šírku 2 - 4 cm.
V tenkom čreve sa dokončuje trávenie potravy a dochádza v ňom k vstrebávaniu. Na kašovitú tráveninu, ktorá sa do tenkého čreva dostáva zo žalúdka sa v dvanástniku vylieva pankreatická šťava a žlč. Trávenie tukov sa začína až v tenkom čreve, kde žlč s tukmi vytvára emulziu, v ktorej sú tuky štiepené pankreatickými enzýmami. Z natrávených tukov a žlče sa formujú micely, v ktorých sa transportujú vitamíny D, E, K, A. Žlč neobsahuje žiadne enzýmy, ale je dôležitá, lebo podporuje rozpadávanie tukov na drobné tukové kvapôčky. Neskôr je trávenina premiešaná aj s tráviacou šťavou, ktorú vylučujú žľazy v sliznici tenkého čreva. Premiešavanie tráveniny s žlčou, tráviacou a pankreatickou šťavou zabezpečujú pohyby tenkého čreva. Tieto pohyby sú tvorené sťahom svalstva, ktorý sa pohybuje najskôr jedným a potom druhým smerom. Rovnaké pohyby, ale jedným smerom zabezpečujú pohyb tráveniny smerom do hrubého čreva.
Na vnútornom povrchu tenkého čreva sa nachádza veľké množstvo výstupkov –klkov a menších výstupkov – mikroklkov, ktoré zväčšujú resorbčnú plochu tridsaťnásobne až šesťstonásobne. Ich množstvo môže byť až 3 000 na cm². Plocha sliznice tenkého čreva dosahuje u dospelého človeka až 10 m². Sliznica tenkého čreva vstrebáva predovšetkým veľké množstvo vody. Zo živín sa najrýchlejšie vstrebávajú monosacharidy, predovšetkým glukóza. Tuky sa vstrebávajú vďaka žlči vo forme kvapiek neutrálneho tuku, alebo po rozštiepení. Vstrebávaniu mastných kyselín napomáhajú soli žlčových kyselín obsiahnuté v žlči. Bielkoviny sa vstrebávajú po rozštiepení na oligopeptidy alebo aminokyseliny. Nerastné látky sa v priemere vstrebávajú pomalšie ako živiny. Záleží na ich rozpustnosti vo vode. Rýchlosť vstrebávania solí okrem rozpustnosti vo vode určuje aj ich chemická povaha.
3. Hrubé črevo
Hrubé črevo je trubicovitý orgán, je pokračovaním tenkého čreva. Jeho dĺžka je približne jeden a pol metra. V horných častiach je jeho hrúbka až 8cm, smerom ku konečníku sa zužuje. Keďže sliznica hrubého čreva nemá klky, neprodukuje žiadne tráviace šťavy. Dochádza hlavne k vstrebávaniu vody, niektorých vitamínov, solí a liekov. Z tenkého čreva sa do hrubého čreva presúvajú nestrávené zvyšky potravy, voda, žlčové farbivá a odlúpené bunky epitelov. Obsah čreva sa zahusťuje a pôsobením kvasných baktérií (vznikajú plyny ako oxid uhličitý, metán, merkaptány) a hnilobných baktérií (vzniká amoniak, sulfán, fenol a pod.) sa rozkladá a mení na výkaly. Hrubé črevo sa skladá zo šiestich častí: slepé črevo, vzostupný tračník, priečny tračník , zostupný tračník, esovitá kľučka, konečník.
Schéma tráviacej rúry človeka. 1. pažerák, 2.žalúdok , 3.dvanástnik, 4. tenké črevo, 5. slepé črevo, 6. červovitý prívesok, 7.hrubé črevo, 8.konečník, 9. análny otvor
4. CHOROBY HRUBÉHO A TENKÉHO ČREVAChoroby hrubého čreva:
Choroby tenkého čreva:
Vzhľadom k tomu, že neustále narastá počet ľudí, ktorým je diagnostikovaná celiakia a počas praxe som prišla k istým podobnostiam v prežívaní medzi klientmi s celiakiou a crohnovou chorobou zamerala som sa na výsledky z regresnej terapie práve na tieto ochorenia tráviaceho traktu. V ďalších kapitolách sú opísane uvedené ochorenia z medicínskeho pohľadu, z pohľadu duchovného resp. súvislosti so psychickou stránkou osobnosti, ale aj súvislosti s čakrami a výsledky z regresnej terapie.
5. CELIAKIA
Celiakia je z medicínskeho pohľadu vrodené autoimunitné ochorenie. To znamená, že je to geneticky podmienené ochorenie. Človek sa s celiakiou rodí, prejaviť sa však môže kedykoľvek. Toto ochorenie sa z medicínskeho pohľadu nedá vyliečiť = doživotná choroba, jediným možným spôsobom liečby je bezlepková diéta. Chronické postihnutie sliznice tenkého čreva spôsobené precitlivenosťou na lepok, ktorý sa nachádza na povrchu obilnín (pšenica, jačmeň, ovos).
Za najškodlivejšiu bielkovinu pri vzniku celiakie sa považuje gliadin. Je to časť bielkoviny, ktorá sa dá z gluténu (lepku) alkoholom extrahovať.
U človeka s ochorením na celiakiu jeho imunitný systém útočí aj na vlastné antigény. Antigény môžu byť cudzorodé látky. V prípade, že sa takýto antigén dostane do ľudského tela, naruší jeho rovnováhu. Zdravý ľudský organizmus reaguje na prítomnosť antigénu tým, že sa ho snaží vypudiť von z tela, alebo zničiť. Každý človek má však aj antigény, ktoré sú mu vlastné. Proti nim zdravý imunitný systém neútočí, lebo sú mu nápomocné.
Problém s celiakiou vznikol pravdepodobne už pri neolitickej revolúcii. Vtedy sa ľudia začali postupne usádzať a pestovať obilniny. Niektorí z nich znášali jedlá z obilnín veľmi zle, mnoho ich aj zomieralo. Je pravdepodobné, že ich tenké črevo nebolo zvyknuté na novú potravu. Po konzumácii potraviny s obsahom gluténu došlo k vyhladzovaniu klkov a k vzniku celiakie. Posolstvo prapredkov tak zmenilo genetickú informáciu (=dedičné znaky), súvisiacu s funkciou tenkého čreva. Následkom zlej genetickej informácie zlyhávajú kontrolné mechanizmy a dôjde k chrleniu protilátok imunitným systémom, aj proti vlastným antigénom - to je základ každého autoimunitného ochorenia. Obzvlášť bombarduje protilátkami transglutaminázu = enzým štiepiaci lepok. Okrem toho sa v tenkom čreve začnú produkovať látky vyvolávajúce zápal sliznice tenkého čreva. Zápal spôsobí vyhladenie klkov v čreve (povrch tenkého čreva sa zmenší). Ak sa celiakia dlhodobo nelieči, telo sa vyčerpáva, je oslabnuté, postupne mu vypovedajú orgány, až môže nastať celkový kolaps.
Z pohľadu iného ako medicínskeho, problémy s tenkým črevom poukazujú na to, že človek príliš zabŕdol do analýzy, že sa zaoberá príliš veľkým množstvom detailov, kritiky a množstvom nedôležitostí. Takisto tenké črevo súvisí s intelektom, spracováva látkové dojmy a mozog spracováva tie nelátkové – duševné dojmy zo sveta. Ľudia s problémami s tenkým črevom by si mali uvedomiť čo je pre nich naozaj dôležité a zaoberať sa len tým. Rovnako odstrániť prílišné kritické správanie, ktoré pri celiakii je mnohokrát obrátene voči sebe. Pri celiakii sa dá hovoriť aj o neschopnosti prijať nové myšlienky, nové smery.
5.1. Príznaky ochorenia
Rozsah postihnutia tenkého čreva môže byť rôzny a preto sú aj príznaky ochorenia rôzne. Hnačky so zapáchajúcou šedou stolicou s nestráveným tukom, zvracanie, úbytok hmotnosti a celková slabosť môžu byť prvými príznakmi ochorenia. U niektorých chorých je postihnutá len začiatočná časť tenkého čreva, v ktorej sa vstrebáva železo a ochorenie sa prejaví len málokrvnosťou(anémiou).
Nedostatok železa na duchovnej úrovni môže súvisieť s postojom „áno, ale...“ Pocit vlastnej nedostatočnosti a strach zo života. Počas regresnej terapie pri prenatálnej technike sa ukázalo vo viacerých prípadoch nechuť narodiť sa ešte, alebo práve sem. Hnačky taktiež poukazujú na strach, odmietanie a chuť utiecť, no aj zbaviť sa niečoho rýchlo, skôr ako to spracujem, strávim aj na psychickej úrovni.
Pri ďalšom nepoznanom priebehu ochorenia sa prejavujú aj ďalšie príznaky vyvolané nedostatkom dôležitých vitamínov a minerálov. Zníženie vstrebávania vápnika má za následok možnú osteoporózu, osteomaláciu, alebo syndróm zvýšenej nervosvalovej dráždivosti. Pri zvýšenej nervosvalovej dráždivosti môžeme pozorovať nápadnú zmenu chovania, časté prejavy negativistické, mrzuté ale aj depresie. Všetky tieto ochorenia sú spojené s nedostatkom ukladania minerálov, hlavne vápnika do kostí. Pokiaľ sa znížené vstrebávanie prejaví ako nedostatok vitamínov tzv. hypovitaminóza, alebo avitaminóza vzniká naozaj široká paleta príznakov postihujúcich rôzne systémy v organizme človeka.
Osteoporóza poukazuje na pocit, že nikde v živote nemám oporu. Počas praxe 60% klientiek s ochorením celiakia poukazovali v detstve, ale aj v dospelosti na pocity zrady najbližším okolím, pocity osamelosti, ale aj nelásky. Udalosti s týmto podtextom našli aj v minulých životoch.
Pri osteomalácii môžeme hovoriť o zlosti a frustrácie z vlastnej podstaty života. Pocit nedôležitosti, resp. nepotrebnosti.
Do akej miery necháme zájsť vlastný vzťah k životu a neriešime tieto postoje do takej miery sa môže zlepšiť, alebo zhoršiť priebeh ochorenia.
Precitlivenosť na lepok sa môže prejaviť aj kožnými príznakmi, najčastejšie začervenaním a pálením vonkajšieho povrchu končatín (najmä v oblasti lakťov a kolien). Porucha vstrebávania látok v tenkom čreve môže zapríčiniť stratu chuti do jedla a tým aj zastavenie váhového prírastku. Úbytok na váhe je najviac viditeľný na končatinách, ktoré sú tenké. Bruško je vypuklé a roztiahnuté v dôsledku nadmerného črevného obsahu.
Okrem týchto typických prejavov sa často stretávame u detí s netypickými formami celiakie, najmä u batoliat, detí predškolského a školského veku. Deti mávajú poruchy rastu.
Porucha rastu na nevedomej úrovni tiež môže poukazovať na nechuť žiť, rásť a prospievať.
Taktiež sa vyskytujú nervové prejavy ako je napr. migréna, ktorá z duchovného pohľadu poukazuje na pocit byť obeťou manipulácie.
Počas praxe 90% klientiek s ochorením celiakia poukazovali na pocit prílišného prispôsobovania sa buď partnerovi, alebo aj rodinným príslušníkom. Počas terapie sa našli udalosti v detstve, kde došlo k prispôsobovaniu sa na základe manipulácie.
Príklad z praxe: mladšia sestra vedela, že keď zaplače, mama ma vždy prinúti, aby som ustúpila. Musela som jej dať všetko čo chcela a keď som jej nedala mama sa hnevala na mňa. Potom som mala pocit viny a nedôležitosti. Cítila som sa menejcenná. V neskoršom živote sa to prejavovalo okrem zdravotných problémov silnou fixáciou na potrebu dokázať vlastnú dôležitosť napr. v práci. Ale aj psychickou nevyrovnanosťou a častému podliehaniu hnevu a prílišnej kritike voči sebe.
V tradičnej čínskej medicíne je tenké črevo párový orgán so srdcom. Srdce je stredom našej existencie, príbytkom našich pocitov, východiskovým bodom lásky. Pri priebehu terapie sa často ukazovali udalosti kde klientky poukazovali na pocit nedostatku lásky. Buď boli vo vzťahoch, ktoré ich citovo nenapĺňali, alebo vyslovene zraňovali. Na začiatku vzťahu akoby postavili svojich partnerov na vyšší piedestál dôležitosti ako sú samé. Tenké črevo ovplyvňuje tretia čakra, ktorá je umiestnená v mieste solárneho plexusu, je centrom individuality človeka. Individualizácia vedomia sa vyvíja popri zaistení princípu prežitia a zachovania druhu. Vedie k pocitu jedinečnosti a svojbytnosti. Tretia čakra je centrum, v ktorom sa vedomie individualizuje. Je strediskom osobnej energie a vzniku vôle. Budí túžbu po sebauplatnení, sebaurčení a osobnej sile. Pripravuje človeka na výzvy, ktoré mu prináša život. Centrum tretej čakry môže byť mimoriadne silné a je späté s osobnou charizmou. Tretia čakra aj ovplyvňuje vzťah k okoliu. Podľa otvorenosti a funkčnosti tretej čakry sa osoba prejavuje navonok, ale ovplyvňuje to aj funkčnosť orgánov a v tomto prípade tenké črevo. V praxi sa to prejavilo v prípadoch ochorenia celiakia buď snaha uzavrieť sa a nedávať najavo svoje city a potreby /úplná prispôsobivosť až apatia/, alebo prílišnou dravosť voči okoliu, prejavy agresivity. Príklad s praxe: klientka si nevedela vytvoriť priateľské vzťahy s okolím, nevedela sa otvoriť a prejavovala navonok iba svoju intelektuálnu časť, nie emocionálnu, ak tak len nespokojnosť. Okolie ju začalo považovať za prísnu a vyhýbalo sa jej. Pri ochorení s celiakiou sa ukázala častá silnejšia intuícia, ale nechuť vidieť viac. Odmietanie svojej individuality a prispôsobeniu sa novým možnostiam, hlavne keď okolie to vnímalo inak. Taktiež naplno prežívanie života tu a teraz snaha uniknúť aspoň časťou z vlastného tela, to sa navonok prejavovalo ako častá únava.
6. Crohnova choroba
Crohnova choroba môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej trubice. Postihnuté oblasti sa môžu kombinovať a vyvíjať, takže choroba začína v oblasti ileocekálnej, časom sa môže pridať iná oblasť a naopak v pôvodnej lokalizácii zápal vyhasína.
Zápal postihuje celú črevnú stenu – teda sliznicu, podslizničné väzivo, svalovinu a povrchovú vrstvu označovanú ako serózna blana, preto má sklon k tvorbe lokálnych komplikácií ako sú fistuly, abscesy alebo stenózy.
Fistula je prepojenie formou chodbičky z čreva na kožu, do inej časti tráviacej trubice, alebo dokonca susedných orgánov (močového mechúra, pošvy).
Absces je ohraničené hnisavé ložisko, ktoré sa môže prevaliť obsahom do okolia.
Stenóza je zúženie priesvitu tráviacej trubice, ktoré vzniká dôsledkom jaziev vznikajúcich pri hojení zápalu črevnej steny. Stenózy prekážajú priechodu črevného obsahu, ktorý sa nad prekážkou hromadí a kvasí, v dôsledku čoho sa živiny horšie vstrebávajú. Veľmi úzke stenózy nakoniec vedú k črevnej nepriechodnosti. Ochorenie postihuje tráviacu trubicu nesúvisle, celkom zdravé úseky susedia s postihnutými.
Schématické znázornenie lokalizácií Crohnovej choroby v tráviacom trakte s percentom frekvencie výskytu.
6.1. Komplikácie Crohnovej choroby
Komplikácie Crohnovej choroby zahŕňajú lokálne a celkové komplikácie. K lokálnym komplikáciám patria črevné stenózy, vznik abscesov a fistúl. Zvláštnu skupinu predstavuje nádorová premena v mieste chronického zápalu. V súčasnej dobe vieme, že pacienti, ktorí trpia črevným zápalom 10 až 15 rokov a viac majú s narastajúcou dĺžkou ochorenia väčšie riziko vzniku nádorových zmien v postihnutom tračníku. Väčšinu uvedených lokálnych komplikácií je nutné riešiť v spolupráci s chirurgami, nedá sa spoliehať na 100% úspešnosť iba nechirurgickej (konzervatívnej) liečby.
Stenóza hrubého čreva - šípkou
je označený úzky kanálik,
ktorým preteká obsah,
nad ním je rozšírená časť čreva,
kde sa obsah hromadí
Fistuly v oblasti okolia konečníka a na hrádzi pri Crohnovej chorobe
Celkové komplikácie predstavuje hlavne nedostatok živín a jeho dôsledky. Chudokrvnosť môže byť spojená s krvácaním do tráviaceho traktu, ale tiež nedostatkom železa, vitamínu B12 a kyseliny listovej. Poruchy vstrebávania ďalších živín môžu viesť k poklesu hladiny dôležitých krvných bielkovín, vitamínov a minerálov s ďalekosiahlymi dôsledkami: zníženie obranyschopnosti, zhoršenie kvality vlasov a nechtov, pokles plodnosti a konečne pokles psychickej i fyzickej kondície. Závažnou, ale našťastie menej častou komplikáciou sú trombóza a embólia. Obvykle súvisia s vysokou aktivitou choroby, ktorú sa nepodarilo liečebne zvládnuť. Pri vývode tenkého čreva brušnou stenou – tzv. ileostómia – sa môže zvýšiť riziko výskytu žlčníkových a obličkových kameňov.
6.2. Príznaky
Akútne príznaky sú skôr vzácne, vyskytujú sa do 10% prípadov. Choroba môže začať pod obrazom akútneho zápalu slepého čreva a až potom chirurg zistí, že zápal postihuje väčšie úseky lačníka a tračníka. Prvým akútnym príznakom môže byť fistula či hnisavý absces v oblasti konečníka.
Z duchovného pohľadu je zápal strach, vidím všetko na červeno, Zapálené opakujúce sa myšlienky. Počas terapie sa ukázalo negatívne myslenie, neustále obavy z budúcnosti, akoby trvanie na minulosti i keď nie príjemnej. Neustále opakovanie tých istých myšlienok. Fistuly v konečníku poukazujú na neúplné vypúšťanie odpadu a prikladanie dôležitosti na odpadkoch z minulosti.
Črevné príznaky predstavujú hlavne hnačky, prítomnosť krvi a hlienov v stolici, bolestivé nutkanie na stolicu, kŕče. Alarmuje ich zvracanie, zhoršené vyprázdňovanie plynov či dokonca viditeľné nafúknutie brucha – tieto príznaky totiž môžu signalizovať zhoršenie črevnej priechodnosti.
Kŕče poukazujú na psychické podráždenie netrpezlivosť a trápenie v okolí. Časté hnačky poukazujú na neschopnosť, alebo nechuť riešiť problémy a akoby sme ich vypúšťali bez toho, že si doprajeme čas na ich strávenie a riešenie.
6.3. Príčiny Crohnovej choroby
Prečo a ako Crohnova choroba vzniká z medicínskeho pohľadu, zostáva dosiaľ nejasné. Najviac dôkazov svedčí pre teóriu, že k zápalu čreva dochádza na základe už zmienenej interakcie medzi genetickou dispozíciou a vonkajšími faktormi.
Spúšťacím vonkajším faktorom sú na prvom mieste zrejme antigény z vlastných črevných baktérií v tráviacom trakte, ktoré pri stretnutí s vnútorným genetickým faktorom môžu spustiť kaskádu, ktorá vedie k vzniku chronického zápalu tráviacej trubice. Ako ďalšie možné spúšťacie mechanizmy vzniku zápalového ochorenia čreva sa zvažujú rôzne infekcie tráviaceho traktu a infekčné choroby všeobecne.
Z duchovného pohľadu problémy s hrubým črevom majú priamy vzťah s nevedomým, hlavne k zadržovaniu duševných dojmov a rovnako k neschopnosti „ hodiť niečo za hlavu“. Je to konečná stanica našich dojmov (strachov), ktoré je potrebné spracovať. Nejde len o potláčanie podvedomých obsahov, ale taký človek sa bojí stretnutia samého seba. Je potrebne prijať seba takého aký je... Prílišné lipnutie na minulosti, strach zbavovať sa nepotrebného. Z pohľadu funkcii čakier, hrubé črevo ovplyvňuje prvá čakra. Prvá čakra leží na báze chrbtice (na hrádzi), medzi konečníkom a pohlavnými orgánmi. Energia, ktorá prúdi týmto centrom, je zhustená, vitálna a rázna. Táto čakra sa spája so základnými aspektmi princípu prežitia človeka. Princípom prežitia je pud, ktorý je vpečatený do nášho genetického kódu. Je koreňom nášho vedomia. Teda aj vzťah k celkovému materiálnu. Pri regresnej terapii klienti s crohnovou chorobou, kde bolo postihnuté aj hrubé črevo mali obavu o svoj majetok, materiálne zabezpečenie, pocity viny a strach o celkovú existenciu. Bolo pre nich veľmi dôležité hodnotenie ich konania okolím. Z toho plynúca neustála nespokojnosť samej so sebou, časté kontrolovanie vlastných krokov a neschopnosť stráviť niektoré udalosti. Hlavne ktoré súviseli s ich hodnotením, alebo zaradením do spoločnosti. Ťažko znášajú kritiku od najbližších a prevažne sú často kritizovaní. Zároveň veľmi ťažko zabúdajú na „chyby“ z minulosti akoby si pestovali pocit viny. Z pohľadu čínskej medicíny hrubé črevo je párový orgán s pľúcami. Pľúca sú „žalúdok na vzduch“ – je to základná živina. Pľúcam škodí všetko, čo bráni rozvoju, predovšetkým duševné obmedzenie – príliš starostlivá matka alebo príliš dominantný, autoritatívny otec. Taktiež nedostatok lásky a smútok. Pocit, že nie je hodný aby žil naplno. Klienti s crohnovým ochorením tvrdili, že mali ťažšie detstvo, príliš autorativný otec a submisívna matka.
Crohnová choroba sa najčastejšie vyskytuje v Európe v škandinávskych krajinách a najmenej často v oblasti stredomoria, rasová distribúcia sa vyznačuje výrazne častejším výskytom u židovskej populácie, hlavne typu Aškenazim.
Židia severnej a východnej Európy sú známi ako aškenázim, slovo odvodené od hebrejského slova pre severné Francúzsko a Nemecko. Z týchto oblastí sa šírili ďalej do Poľska a Ruska, kde sa vyvinula bohatá kultúra a špecifický jazyk jidiš. Jidiš je zmesou nemčiny, hebrejčiny a niektorých slovanských výrazov. Písmo tohto jazyka je hebrejské.
Základy tradičného židovského pohľadu na postavenie ženy v rodine a v spoločnosti vychádzajú z patriarchálnej kultúry biblických a talmudských dôb. Na ženu sa vtedy pozeralo ako na vlastníctvo muža, jej najvznešenejšou povinnosťou bolo rodiť a vychovávať deti, stáť po boku svojho muža a doplňovať ho. Nikto nepopiera, že halacha stavia muža a ženu na nerovnakú úroveň a že s nimi aj nerovnako zaobchádza. Celý židovský svet sa však značne rozchádza v názore na to, do akého stupňa je toto používanie dvojitého metra v náboženskom zákonodarstve a praxi skutočne oprávnené. Zástancovia starej praxe poukazujú na skutočnosť, že židovské ženy sa vždy tešili (a stále sa tešia) veľkej úcte. Ďalej argumentujú tým, že muž a žena sú si síce rovní pred Bohom, predsa sa však ženy – z Božej vôle – mentálne a fyzicky podstatne líšia od mužov, plnia v spoločnosti iný okruh úloh ako muži, a preto musia existovať také zákony, ktoré by slúžili ochrane samotnej ženy i kvality jej života. Pritom ide, ako tvrdia tradicionalisti, iba o zdanlivú diskrimináciu, pretože vo vlastnom dome je každá žena kráľovnou, manžel si ju ctí, stráži, stará sa o ňu a dokonca ju sexuálne rozmaznáva a vyhradzuje jej mnoho privilégií, napríklad právo zapáliť počas šabatu sviecu. Na druhej strane je oslobodená od niektorých – len ťažko dodržateľných, pretože prísne časovo vymedzených – micvot (povinností), napríklad modliť sa v predpísanú hodinu, navliekať si modlitebné remienky, chodiť denne do synagógy a venovať sa štúdiu Talmudu a Tóry. Negatívnych príkazov („Nesmieš...“) ju však nikdy nikto nezbavil. Z pôvodných úľav sa stali behom storočí zákazy, ktoré v podstatných bodoch platia dodnes. Ženy sa nepočítajú do minjen (najnižší prípustný počet desiatich mužov, ktorí prepožičiavajú modlitbe charakter verejnej bohoslužby celej obce), v ortodoxných synagógach sedia oddelené od mužov (spravidla v zadných radách, schované za závesom alebo prepážkou alebo na balkóne) a takisto nie sú vyvolávané k čítaniu Tóry – akokoľvek to odporuje výroku z babylonského Talmudu (traktát Megila 23a). „Oslobodenie“ sa takisto týka aj ceremónie kiduš (svätenie šabatu s predchádzajúcim požehnaním chleba a vína) a recitácie kadišu (stará aramejská modlitba na záver všednej i slávnostnej bohoslužby, modlitba, ktorú odriekavajú pozostalí za zomrelých). Manželstvo a rodinné právo
k jasne definovaným povinnostiam muža, „ktorý si berie ženu“, patrilo a patrí: materiálne zabezpečiť ženu a deti, ženu ctiť, nikdy jej neublížiť ani ju neudrieť, zostať žene verný a poskytnúť jej právo na sexuálne naplnenie. Manželská zmluva (ketuba) zaisťuje žene (ktorá ju však nepodpisuje) tiež finančné zabezpečenie pre prípad ovdovenia, alebo rozvodu. Pokiaľ však zaviní rozvod žena, môže („za trest“) prísť o svoje finančné nároky vyplývajúce zo zmluvy. Listinu o rozvode (get) však musí vystaviť a odovzdať muž. V praxi sa ale opakujú prípady, keď muži – i keď im rabín hrozí trestom – odmietnu rozvodový list vydať a trvajú neoblomne na svojom, mnohokrát len preto, aby mohli ženu finančne vydierať. Ak dôjde v tejto situácii len k civilnoprávnemu rozvodu, muž sa môže po rozchode znovu oženiť (avšak smie uzavrieť len občiansky sobáš) a založiť si rodinu – tento sobáš bude síce v rozpore s náboženským zákonom, ale pre deti z tohto nového manželstva nebudú vyplývať žiadne negatívne dôsledky. Naproti tomu žena, ktorá si nájde nového partnera, by radšej už nemala mať deti, pretože by boli podľa ustanovenia nábož. zákona nemanželské (mamzerim). Mamzer je dieťa pochádzajúce z incestu alebo cudzoložného vzťahu a má zakázané uzavrieť sobáš so Židom, pokiaľ by tiež nešlo o mamzera alebo o konvertitu. Toto ustanovenie platí do „desiateho kolena“, to znamená, že deti mamzerim sa berú rovnako ako nemanželské. Tento zákon je v rozpore s niektorými biblickými výrokmi a takisto sa prehrešuje proti prikázaniu o rovnoprávnosti prozelytov (konvertita na židovskú vieru) a poznamenáva nevinných ľudí, preto neortodoxný judaizmus pojem „mamzer“ striktne odmieta. To isté platí i pre opustenú ženu (aguna), ktorej muž sa stratil. Ani ona sa (z ohľadu na budúcich potomkov) nemôže znovu vydať, i keď jej manžel je už nezvestný celé desaťročia. Namá totiž get – rozvodový list. V podobnej situácii sa ocitá aj bezdetná vdova, ktorej švagor odmietne podstúpiť (pokorujúcu) ceremóniu chalica (zbavenie sa povinnosti oženiť sa so švagrinou podľa Dt 25, 5-9), ani ona už nemôže uzavrieť nový sobáš. Ako v konzervatívnom, tak i v tradičnom judaizme bola už dávno dosiahnutá náboženská i sociálna rovnoprávnosť žien. V synagógach už nesedia oddelene, plnoprávne sa podieľajú na bohoslužbách a zastávajú – bez obmedzenia – i najvyššie funkcie obce, vrátane funkcie rabínky. Úplná rovnoprávnosť oboch pohlaví platí i pri uzatváraní manželstva a rozvodoch. Umiernená ortodoxia sa vytrvalo, i keď bez veľkého úspechu, snaží zlepšiť osud žien v niektorých kritických bodoch (napr. v situácii agún), no o ich úplnej rovnoprávnosti však vôbec neuvažuje. Ultraortodoxia pozerá na každú menšiu zmenu statu quo ako na svätokrádež.
S crohnovou chorobou pri praxi regresnej terapie som sa stretla len so ženami, ktoré mali vyššie postavených mužov a im bola „jasne stanovená rola v rodine“, ktorá nemusela súvisieť s tým čo naozaj chcú. Klientky počas terapie si uvedomili udalosti, ktoré súviseli s obmedzením, týraním a ponižovaním ženy v rodine. Dlhodobé trpenie nevery a pocit menejcennosti vo vzťahu k mužovi ako takému. Vznikala tu akoby závislosť na partnerovi a vzťahu k spoločnosti cez neho. Môj počet klientiek s týmto ochorením bol obmedzený, ale vo všetkých prípadoch ženy zostali samé /rozvod – odchod za inou ženou a boj o majetok a úmrtie partnera/ potom sa stav zhoršil. Taktiež pocity viny vo vzťahu k deťom.
6.4. Mimočrevné príznaky Crohnovej choroby
Príznaky kĺbne: sú najčastejšie, postihujú asi tretinu pacientov. Prejaviť sa môžu bolesťami kĺbov, ktoré majú sťahovavý ráz. Inokedy je postihnuté bolestivosťou skĺbenie medzi kosťou bedrovou a krížovou. V mnohých prípadoch sa k bolestiam pridáva viditeľný kĺbový zápal.
Problémy s kĺbmi naznačujú, že vzťah, alebo vzťahy v ktorých sa človek nachádza je neúnosný alebo príliš zväzujúci. Nutkanie na zmenu smeru. V regresnej terapii sa ukazujú problémy s kĺbmi aj pri prílišne branej zodpovednosti sa iných.
Príznaky kožné: typickým prejavom je tzv. nodózny erytém. Pri ňom na koži hlavne predkolení a predlaktí vznikajú bolestivé, začervenané zatvrdliny, ktoré majú často migrujúci charakter. Našťastie vzácnejšie je tzv. pyoderma gangrenosum – hlboké vredy na koži, vznikajúce v priebehu niekoľko málo dní. Ich hojenie zanecháva kozmeticky nepríjemné jazvy. U niektorých pacientov sa pri relapsoch zhorší alebo prepukne lupienka.
Nodózny erytém predkolenia ako kožný mimočrevný príznak idiopatických črevných zápalov.
Pokožkou sa bezprostredne stýkame s okolím – fyzicky, materiálne. Je to silné hnutie mysle a precitlivenosť voči okoliu, na príliš veľkú emočnú zaangažovanosť. Úzkosť, strach. Staré pochované citové výlevy, ale aj pocit ohrozenia.
Príznaky očné: zápaly rohovky a dúhovky môžu viesť k vážnemu postihnutiu zraku. Zrak súvisí s tým, čo chcem alebo nechcem vidieť.
7. Autoimunitná choroba
Autoimunitná choroba/ochorenie alebo autoimúnna choroba alebo imunopatia je kolektívne označenie pre ochorenia, pri ktorých je imunitný systém nadmerne aktívny v rozpoznávaní a ničení a napáda niektoré štruktúry vlastného tela, napr. niektoré bunky normálne zabezpečujúce obranu organizmu proti infekcii a poškodeniu začnú nekontrolovateľne napádať a ničiť iné bunky v tele. Medzi autoimúnné ochorenia patri aj celiakia a crohnova choroba, ale aj cukrovka, skleróza multiplex a iné.
7.1. Čo sú autoimunitné ochorenia?
Pri autoimunitnom ochorení sa imunitný systém nestavia proti vonkajším nepriateľom, ako napríklad baktériám pri infekcii, ale proti vlastným orgánom alebo tkanivám.
Ak je pôvodca choroby podobný určitým telesným bunkám, imunitný systém vytvára protilátky, ktoré s nežiaducim votrelcom bojujú. Zároveň sa však zamerajú na vlastné bunky a začínajú fatálnym spôsobom ničiť aj tie.
Postihujú 5 – 7 % populácie, čím sa zaraďujú medzi závažnú skupinu chorôb. Ochorejú na ne najmä mladí ľudia a častejšie ženy v reprodukčnom období. Môžu sa začínať v detskom veku i vo veku pokročilom.
Počas praxe som sa stretla len so ženami trpiacimi na tieto ochorenia, preto sa potvrdzuje, že ním trpia väčšinou ženy. U obidvoch ochorení sa potvrdila súvislosť s problémami vo vzťahu a to buď prílišná závislosť na partnerovi, alebo potlačenie vlastného Ja na úkor partnera. Teda napádanie vlastného Ja. Taktiež sa ukázalo neprijatie celkového Ja a pocit viny, za určite stránky osobnosti – odmietanie ich, resp. ničenie.
8. Priebeh terapii
Počas terapii som použila metódy regresnej terapie : vzťahovú, prenatálnu, detstvo a základnú. V niektorých prípadoch bola možnosť výberu terapii obmedzená vzhľadom na užívanie antidepresív. Vo väčšine prípadov ochorenia hrubého čreva bolo problematické pre klientov si vybavovať udalosti z minulého života. Klientky trpiace na ochorenie tenkého čreva sa skôr podvedome vyhýbajú udalostiam z detstva. Taktiež v súvislosti s tým, že toto ochorenie je autoimúnne, klientky sa snažili riešiť rôzne problémy, len nie práve to ochorenie, ktorým trpeli. K tomu došlo väčšinou až nakoniec.
Napriek tomu, že si riešili „trápenia“, ktoré si vedome nespájali s ochorením (napr. vzťah) dochádzalo k zlepšeniu zdravotného stavu.
Pri ochorení crohnovou chorobou časť klientiek absolvovala dostatok navrhnutých terapii až k samotnému zlepšeniu psychického, ale aj fyzického stavu. Pri komunikácii po dvanástich mesiacoch sa vyjadrili, že stav zostal stabilný od zlepšenia po terapiách.
Ďalšia časť vzhľadom na závažnosť ochorenia nebola schopná pokračovať v terapii a tam zostali ešte pretrvávajúce zdravotné, ale aj psychické problémy i keď v menšej miere.
Pri ochorení celiakia si časť klientiek riešila svoj postoj a zmysel v živote – použila som techniku prenatálnu a celkovo vzťahy s okolím, kde bola použitá terapia vzťahová. Hneď po prenatálnej technike bolo zlepšenie a väčšia radosť zo života.
Časť klientiek si riešila svoj neustály pocit nedostatku energie, kde po terapii je dočasné zlepšenie a následný regres s odstupom času. Tu boli použité techniky : prenatálna, základná, vzťahová, detstvo, vzťah sama so sebou .
Ďalšia časť klientiek podstúpila terapie na rôznych úrovniach od vzťahu so sebou, vzťah s telom, detstvo, vzťah s celiakiou, prenatálna technika, vzťahy s okolím, partnerské vzťahy, postavenie ženy vo vzťahu k mužovi. Tu došlo k zlepšeniu celkového ochorenia, ktoré sa potvrdilo aj lekárskym vyšetrením. Taktiež k zlepšeniu celkového psychického vzťahu. Samozrejme pri týchto ochoreniach je dôležité dodržiavať stravovacie návyky v súvislosti s ochorením.
Pri ochorení na tenké črevo sa ukázalo znova odmietanie sa narodiť, počas prenatálu pocit viny za únavu matky, zmätenosť / oni sa na mňa tešia, ale aj tak si nie sú istý vzťahom/.
8.1.1. Prenatálna technika
Prenatálne obdobie ovplyvňuje celý náš život, podľa toho, čo tam zažijeme a aké postoje tam nadobudneme : Pomocou terapie sa snažíme dať klientovi pohľad tak, aby zistil všetky postoje, ktoré tu zaujal a nestihol si spraviť názor – nevedel ich spracovať.
Prenatálna technika v regresnej terapii sa používa v praxi hlavne u klientov ktorí, akoby hľadajú zmysel života. Tuto techniku som použila pri klientoch trpiacich na problémy s črevným ochorením. Títo tvrdili, že nevidia zmysel života a jedna tvrdila, že sa nevie z ničoho tešiť. Počas terapie sa ukázala nevôľa vôbec narodiť a práve sem do tohto sveta. Čiže odmietanie seba v tomto svete je pravdepodobné dôsledok už z predchádzajúcich životov.
V ďalších prípadoch som zvolila túto techniku z dôvodu presvedčenia, že v prípade keď ide o autoimúnne ochorenie, ktoré vnímam ako som už uviedla podvedomé samopoškodzovanie. V období prenatálneho vývoja, preto mohlo dôjsť k čo i len malému zaváhaniu rodičov v súvislosti s ich narodením, alebo pohlavím a u klientiek sa mohlo spustiť sebapoškodzovanie. Taktiež mohol byť prebraný vzorec správania od rodiča, ktorý mal psychické problémy, alebo sklony k depresiám.
Počas terapie sa ukázal model správania prevzatý od jedného z rodičov a to depresívne stavy, presne pocit zbytočnosti. Ďalej zaváhanie rodičov či ich vzťah je ten správny a teda či voľba počať dieťa, ktoré si pred tým želali je správna. Taktiež neustály pocit únavy a veľa povinnosti matky sa odzrkadlil negatívne na pocite dieťaťa vo význame, že uberá sily a zaťažuje.
U väčšiny sa však prejavila nevôľa narodiť už skôr ako boli počate. Je teda možné, že toto si spojili so sebou, len preto, že mali na to vytvorené predispozície – karmické záťaže z predchádzajúcich životov.
Na konci prenatálnej techniky všetky klientky svojich rodičov prijali do srdca s príjemnými pocitmi.
8.1.2. Vzťahová technika
Prenatálnou technikou si klienti uvedomili vzorce správania, ktoré mu vošli do podvedomia a mal možnosť prehodnotiť čo s tým, alebo sa ich zbaviť.
Vzťahovou technikou sa načiera do úrovne nevedomia na vzťahovej úrovni. Pod pojmom vzťah rozumieme každú jednu pozornosť dávanú niekam. Ako náhle dávame pozornosť niekam vytvárame vzťah /tok informácii – väzba – vzťah /. Vzťah môžeme nadviazať medzi: bytosťou, javom, vecou a udalosťou.
Bytosť
Všetky štruktúry kt. sa sebauvedomili...napr. strom je bytosť, drevo nie je bytosť...
Vec
Sú to všetky štruktúry, ktoré sa nám javia v prítomnosti ako nemenné ...
Udalosť
Štruktúru kde vnímame začiatok, priebeh a koniec (keď začala búrka rozbolela ma hlava a bolela až dokiaľ búrka neskončila)
Jav
V prítomnosti to človek vníma ako vec, alebo štruktúru priebehovú – niečo sa deje – napr. rastie, blyslo sa, bolí ma brucho atď.
Túto techniku používame keď iné techniky neposkytujú odpovede na niektoré otázky, ale aj v situácii keď je klient pod liekmi, ktoré ovplyvňujú jeho vybavovanie. Výsledkom každej vzťahovej techniky je prísť k samotnému počiatku „utrpenia“ uvedomiť čo sa mal klient týmto utrpením naučiť, teda dochádza k pochopeniu na vedomej úrovni, ale aj k výmene fragmentov. Fragment je časť, zlomok, diel, úlomok, alebo kúsok ktorý nám chýba a je v niekom, alebo niečom s kým riešime vzťah. Pri vzťahovej terapii s bytosťou je to časť, ktorá je v nás nejakej inej bytosti napr. partner, a v ňom je naša časť teda náš fragment. Pokiaľ si ho nevymeníme stále sme v „napätom“ vzťahu a snažíme sa dostať svoje fragmenty späť. V realite môžeme vstupovať stále do sporov, alebo aj bojov pokým sa nevrátia fragmenty na správne miesto. Tým, že sa v regresnej terapii fragmenty vymenia aj s pochopením dochádza k uvoľneniu a nepotrebnosti ďalej byť v rovnakom probléme... toto je už pochopené..
V tejto technike sa väčšinou dostavajú klienti aj do minulých životov, kde si uvedomujú udalosti v ktorých trpia sami, ale aj udalosti v ktorých takéto utrpenie spôsobujú iným. V jednotlivých udalostiach väčšinou riešili zlosť voči blízkej osobe, alebo voči sebe samej. Pri klietkach trpiacimi na problémy s črevami sa opakovalo vzájomné ponižovanie medzi ženou a mužom.
Jednotlivé fragmenty, ktoré si počas terapie vymenili :
Dávam - dostávam
Strach – ohrozenie
Ego – bolesť
Žiaľ – porozumenie
Strach - pochopenie
Prázdnota – bolesť
smútok – osamelosť
Strach – pokoj
Hnev- mier
Pomsta – láska
Sila – strach
Energia – bolesť
Sila – radosť
Pokoj – bolesť
Moju istotu – cudziu istotu
Silu – pokoj
Optimizmus – neistotu
Radosť – smútok
Výmenou fragmentov sa klientom vracajú schopnosti zvládnuť, alebo prežívať danú vlastnosť. Keď sa vrátil pokoj, vrátila sa schopnosť pokoj prežívať, mať pokoj, zároveň kým ho nemala stále nevedela byť pokojná. Mala cudziu schopnosť zvládať bolesť, ale tato nebola jej vlastná preto s ňou nevedela správne narábať a dostávala sa do situácii, keď príliš riskovala a spôsobovala si bolesť. Zároveň keď nemala svoju schopnosť zvládnuť smútok, nevedela čo má robiť v situáciách, ktoré vyvolávali tieto pocity a nevedela ich správne prežiť a pochopiť, resp. stráviť. Namiesto toho dostala cudziu schopnosť pokoj, prinášalo jej pocity apatie a nerovnováhu. V situáciách keď mala prejaviť aktivitu bola apatická a v situáciách keď mala prežiť smútok bola nepokojná. Takéto prežívanie sa na úrovni fyzického zdravia mohlo prejaviť schopnosťou stráviť, vstrebávať, prijímať.
Keď si porovnáme fragmenty, tak najčastejšie si klientky s ochorením hrubého a tenkého čreva vymieňali fragmenty – bolesť, strach a pokoj.
8.1.3. Terapia detstvo
Detstvo – trvá od spojenia buniek (počatia) až do vyletenia z hniezda. Vyletenie z hniezda je charakteristické tým, že sme sa vysporiadali s rodičmi a oni nás pustili.
Detstvo ma 7 fáz:
Prenatálne obdobie
2 čakra , prejavuje sa v komunikácii v materstve , forma stromu, city..
pôrod
Pôrodná trauma – komunikácia s vesmírom s ňou sa stretávame až do vyletenia z hniezda – neustále riešime to iste...
Prvé tri mesiace života
Podnetový systém otvorený dovonka
Každý pohyb dieťa vníma ako podnet a osvojuje si gesta – fyzické gesta berie za svoje. Čo sa naučí v tomto období to vníma ako vlastne a s tým je schopné vystačiť celý život, t. z. že v ďalšom životnom období sa už toľko neučí... a do 6 rokov sa uzatvára.
S týmto obdobím súvisí aj 3 čakra – naberá dieťa toľko energie aby ju malo dosť na celý život. V tomto období je potrebne aby bolo dosť podnetov, ale len v kruhu najbližšej rodiny, matka – kojí a otec – pomenúva a ukazuje... tu si osvojuje a vníma mužský a ženský princíp.
Obdobie do puberty
4 čakra – srdce 12 až 13 rokov- už úplné uzatvorenie prijímania podnetov. Dieťa začína cítiť srdcom a dáva spätnú väzbu (spracováva a reaguje). Tu najviac pracuje s pozornosťou a prejavuje sa tu najsilnejšie tok pozornosti.
Puberta
5 čakra – toto obdobie je o komunikácii
Ak sa človek dokáže vyjadriť aj pozitívne a aj negatívne, svoje pocity, alebo chcenie, uzatvára sa obdobie... Ak v živote je človek dávno za pubertou, ale ak ma problémy s hranicami nemá doriešené toto obdobie. Je o odovzdávaní a nájdení slabého miesta v systéme a prekračovaní hraníc. Pokiaľ ma dieťa priestor a určí si hranice a už nemusí riešiť. Treba viesť s dieťaťom o všetkom rozhovor, ale bez emócií. Keď dieťa prejavuje pocit viny, tak je niekde chyba. Keď sa koná bez emócií, koná sa pre dieťa a keď sa koná s emóciami rodič koná pre seba.
Dospievanie
6 čakra – zistiť ako to teda je, je potrebná spätná väzba, mala by byť povzbudená dôvera (verím ti, zvládneš to...) Keď človek nepozná svoju cenu, nedocenenie seba nedoriešené obdobie...
Vyletenie z hniezda
Rodič pomáha len keď dieťa o to požiada, obdobie priateľstva medzi rodičom a dieťaťom ...
V technike detstvo sa klient vracia do udalosti v ktorých sa cítil rovnako, ako to teraz prežíva. Napr. cítim pocity obmedzenia a bolesti brucha. V tejto technike znova dochádza k prežitiu a znova pochopeniu tráum v detstve, ktoré si klient nedokázal v danom veku spracovať. Výsledkom terapie je , že dôjde prijatiu vlastného dieťaťa a uvoľneniu tráum.
Počas terapie si klientky v detstve uvedomili pocit zrady zo strany rodiča, pocit neustáleho ustupovania- poníženie, manipulácia, strach z trestu od rodiča, pocit osamelosti a vyčerpania, ponižovanie mamy otcom. Prijatie vlastného dieťaťa je veľmi dôležite, lebo prijímame časť seba, teda zmierňuje sa podvedomá potreba sebapoškodzovania súvisiaca s autoimúnným ochorením.
8.1.4. Technika vzťah sám so sebou
Technika vzťah sám so sebou vychádza z princípu vzťahovej terapie, ale klient si tu jasnejšie uvedomuje ako si spôsobuje problémy sám. Teda tu má možnosť pochopiť a prijať zodpovednosť sám za seba, svoje prežívanie konanie a v poslednom rade aj za svoje zdravie. No a nakoniec prijatie seba „JA“ také ake je.
Tu uvádzam niektoré uvedomenia klientov z regresných terapii, je tu vidieť súvislosti s ochorením z duchovnej stránky:
Crohnova choroba
- Všetko sa dá prekonať, len treba chcieť
- Je potrebné lásku dávať, ale aj prijať , neuzatvárať sa
- Naučiť sa zvládnuť aj ťažšie situácie a nespôsobovať utrpenie iným
- Konať dobro a neubližovať, naučiť sa byť spokojná so svojim životom a životom v rodine
- Byť dosť silná (postihnuté aj tenké črevo)
Celiakia
- Byť silná a byť sebou za každých okolností
- Je potrebne zhŕňať a rešpektovať aj iné názory a naučiť sa robiť kompromisy bez potláčania vlastného Ja, vnímať aj protichodný názor
- Spolupatričnosti
- Naučiť sa rovnováhe
- Spojenie s ostatnými, zachovanie rovnováhy
- Naučiť sa byť prospešná pre iných a aj pre seba
- Prijať iné názory
- Zmieriť sa so skutočnosťou a s realitou
Nižšie je popísaný priebeh regresnej hlbinnej terapie. Vykonávanej pri plnom vedomí. Klient si zatvoril oči a sústredil sa na svoje časti osobnosti telo a dušu. Vybraná téma je celiakia.
( T – terapeut, K – klient )
T: opíšte ako vyzerá celiakia,
K: je to veľká čiara, hranica, medzi dušou a telom, jej stred je žlto oranžový ako oheň a okraje sú výrazne červené a idú do zlatista
T: čo sa na to pozerá, čo s tým súvisí
K: sklamanie ľuďmi
T: čo medzi celiakiou a sklamaním prebieha,
K: nezáujem akoby si vytvorili nejaké ohraničenie
T: nájdi udalosť keď si ty niekomu toto spôsobovala
K: Je rok 1640, Mám moc, vyššie postavenie, som žena a mam tri deti. Mám nejaké očakávanie od syna, je potrebné aby sa správal podľa nejakého bontónu, prijal svoju rolu v spoločnosti, ale on ma sklamal. Preto sa uzatváram od všetkých deti.. Nie som s nimi a mam od nich odstup, časom sa vytvára chlad, snažila som sa to zmeniť, ale odstupom času to nešlo. Deti sa úplne uzavreli a aj ja. Je tam cítiť chlad.
T: ako to končí
K: ja som schladla a deti žili svoj život
T: O čom to bolo,
K: o očakávaní, nepochopení, sklamaní
T: nájdi udalosť keď Vám to niekto spôsoboval,
K: Je rok 1614 , rodičia chceli syna, ale narodila som sa ako dcéra – dievča. Je to bohatšia rodina. Stará sa o mňa pestúnka. Rodičia nemajú žiaden citový vzťah, zobrali sa, lebo to bolo od nich očakávané. Mňa odsunuli, lebo som nebola syn. Je tam chlad. Mám pocit zrady a chcem odísť. Sklamanie , že sa ku mne nesprávali ako k dieťaťu a ja som ich sklamala že nie som syn.
T: o čom to bolo, a ako to súvisí
K: o očakávaní a sklamaní, nedostávam čo by som mala
T: nájdi udalosť keď to spôsobuješ ty iným,
K: Je rok okolo 400. Som muž žijem v spojitosti s prírodou, akoby som bola lovec. Mám psa, ktorý sa zraní. Bol najlepší pri love. Neviem ho zabiť, ale viem že mi je zbytočný. Som k nemu chladna, lebo mi je už nepotrebný. Cítim smútok od neho, ale aj môj k nemu. Už mi nemôže zabezpečiť dostatočnú potravu a tým ani ja jemu.
T: o čom to bolo
K: o odcudzení
T: ako to súvisí s celiakiou,
K: nemám dostatok živín pre ďalší život
T: koľko je tam ešte udalosti ktoré s tým súvisia,
K: 15
T: poď k úplne prvej udalosti
K: Je tu svetlo, pokoj, mám pocit, že som súčasťou univerza vo svetle. Mám tam dostatok všetkého, som potom oddelená a sklamaná, niečo mi strašne chýba
T: je tam zlom?
K: zlom je v momente oddelenia od univerza
T: postav sa do zlomu a uvedom si čo tá celiakia dáva sklamaniu
K: nejaké ohraničenie,
T: čo dáva sklamanie celiakii
K: sklamanie dáva očakávanie
T: ako sa tej časti osobnosti celiakia žije bez ohraničenia,
K: neviem kde sú hranice, nie sú mi jasné to mi spôsobuje neistotu
T: ako sa žije časti osobnosti sklamanie bez očakávania
K: neviem čo očakávať a neviem to spracovať, spôsobuje mi to smutok
T: Vymeň si fragmenty na správne miesto a čo si sa mala tým naučiť?
K: ako prijímať a dávať, ako sa stať súčasťou celku, ale byť aj sama sebou
T: ako vyzerá teraz celiakia
K: je menšia, hranica zmizla a je to len malý útvar s farbami ako predtým
Z poslednej terapie je vidieť súvislosť medzi tenkým črevom a srdcom. Teda problémy s dostatkom živín, ale aj nedostatok lásky, ktorý je popisovaný ako chlad. Nedostatok živín sa prelína s nedostatkom lásky a prijatia v kruhu najbližších. Je tu spojená potrava – živiny s láskou: už mi nezabezpečuje potravu, tak mi je nepotrebný a som k nemu chladná. Silná potreba sa prispôsobiť jasne stanoveným hraniciam /bontón/ daným spoločnosťou. Ale tiež nesplnenie očakávania: v prvej udalosti syn ma sklamal a v druhej udalosti sklamala som rodičov nie som syn. Srdce je spojené so živlom oheň, ktorý je podvedome opisovaný klientom vo farbách celiakie: „ako veľká čiara, hranica, medzi dušou a telom, jej stred je žlto oranžový ako oheň a okraje sú výrazne červené do zlatista“. Keď si zoberieme dôsledky ochorenia celiakia na život pacienta, je to už po cely život o obmedzovaní v dôsledku prísnej diéty, čo sa môže zrkadliť v terapii ako stanovené pravidla – „bontónu spoločnosti“. Taktiež „hranica celiakia medzi dušou a telom“ môže podvedome poukazovať na neprekonane hranice podvedomej potreby – chcenia a tým čo sa deje a prejavuje navonok, ale aj o obmedzovaní, ktoré ochorenie spôsobuje.
Záver
Klientky ktoré sa predtým liečili len medicínskym spôsobom, napr. držali prísnu diétu sa výsledky nemenili, alebo len veľmi mierne bolo vidieť zmenu zdravotného stavu. Po začatí terapii sa výsledky zlepšovali výraznejšie. Klientky sa podľa ich popisu cítili lepšie.
Na záver viem len dodať, že všetko súvisí so všetkým a ak naozaj chceme odstrániť svoje problémy v súčasnosti, je potrebné nájsť príčinu, ktorá často je schovaná hlboko v našom podvedomí. V zdravom tele zdravý duch, alebo naopak, zdravý duch vylieči svoje telo... Pri liečení hocijakého problému je potrebné si uvedomiť aj spúšťač v našej psychike a odstránenie aj týchto „porúch“. Nestačí len držať diétu, alebo sa lepšie stravovať, jesť lieky a popritom mať nespracované traumy. Všetko čo nie je v rovnováhe sa jedného dňa nejakým spôsobom prejaví. Jedným z možnosti ako sa posunúť môže byť aj regresná terapia. Neviem dokázať či udalosti sú, alebo nie sú skutočne prežitými minulými životmi. No znova prežitie týchto udalostí a pochopenie vyplývajúce z regresnej terapie sú nápomocné pri liečení, ale aj harmonizácii psychiky.
Použitá literatúra
Stránky z internetu