Denník jednej matky: Niet nad nočné zábavky

3:45h. Budím sa na to, že moj synček nespí. V prvom momente sa už pripravujem na ďalšie kŕmenie. "Hurá, zas spinkal tri hodiny." Teším sa v duchu. Otváram oči a vidím ten najväčší úsmev, akého je môj jedenásť týždňový synček schopný. To zas bude párty!!! Žiaden hlad, iba pravá nefalšovaná dobrá nálada. O štvrtej v noci!!!

Samozrejme, že som to čakala, veď celý večer spinkal. Mala som ho zobudiť, nejak ho zabaviť. Ale v kľude pozerať s mužom telku bolo tiež príjemné. To mám za to. 

Synček nadšene pozoruje okolie ponorené do tmy, usmieva sa, krúti, kopká. "Aaaa, ou, uaaa." Rozmýšľam, či s ním ísť von z izby, ale manžel je "tvrdý", tak ostávam. 

"Spinkaj!" Hovorím mu a on sa mi rehoce do tváre. "Spinkaj!" Opakujem už so smiechom a on ešte väčší rehot. No paráda. Toto bude na dlho. 

Miestami upadám do kómy, malý zatiaľ papá svoju ruku a občas mi ju zaslintanú vrazí do tváre. 

4:30h. Zábava pomaly končí a prechádza do sťažnosti. Rukou hľadám cumlík a snažím sa trafiť so zatvorenými očami jeho ústa. Začína sa jeho obľúbená hra s názvom "vezmem cumeľ, vypľujem cumeľ". A to čo najdalej, nech len mama hľadá. A ešte sťažíme podmienky, hlavu otočí na druhú stranu, nech tie jeho ústočká ale isto nenájdem. A mrnčí, kým sa ja snažím zdolať nový level tejto hry a zároveň sa celkom nezobudiť. Vtom ma napadne, že on musí byť hladný. 

5:00h. Tak vytrepem sa z postele, zoberiem dieťa a cupitám do kuchyne. Zarobím mlieko do fľaše a v duchu závidím všetkým ženám, ktoré koja. Predstavujem si moju posteľ. Ten mäkkučký vankúš, tak príjemný... Ako obláčik. A moju perinku, ktorá sa okolo mňa vždy ovinie ako závoj lásky... Tak rada by som si ľahla a spala aspoň päť hodín vkuse. Len päť! Závidím všetkým, čo teraz spia. Ja a moja posteľ. Náš vzťah je krásny no nenaplnený...

Malý pekne papá a ja driemem nad ním. Potom nechám odgrgnúť, rýchlo ho prebalím a umyjem fľašu, no a už som celá prebudená. Malý zaspáva, tak s ním letím do postele. Vonku sa začína rozvidnievať. 

Malý sladko spí a ja ho s láskou pozorujem. Fascinuje ma jeho dokonalosť. Ešte stále tomu nemôžem uveriť, že bol v mojom bruchu. Pomaly sa mi začínajú zatvárať oči. Za chrbtom potichu pochrapkáva manžel. On naše nočné zážitky prespal. Závidím mu, no uvedomujem si, že by som s ním nemenila. Tie nočné úsmevy môjho syna sú príliš vzácne. Manžel mi ich úprimne závidí a vždy hovorí, nech ho zobudím. No nie. Tieto nočné úsmevy sú len moje. Sú odmenou za nočné vstávanie. Nechcem sa o ne deliť. Nočné úsmevy môjho syna v tom šere žiaria nejak viac. S láskou v srdci zaspávam, keď v tom začne manželovi zvoniť budík. 

6:30h. Manžel sa po 15 minútach a neviem koľkých budíkoch konečne vytrepal z postele. Pozriem na malého a ten pozerá na mňa tými svojimi veľkými očami. "Väčšie oči už v obchode nemali?" Pýtam sa ho a on rehot. Tak sme dospali. 

Ešte trochu driemem vedľa malého, kým on kope, pretáča sa, bľaboce a smeje sa. Chytá mi ruku, zas mi ju odtlačí, po chvíli sa začne nudiť, tak mrnčí a začína hra s cumľom. Tak by som spala... 

Prinútim sa vstať a v duchu si prisahám, že dnes ho cez deň toľko spať nenechám. Pozerá na mňa tými veľkými očami, pritúlim ho k sebe, ovoniam a zas ma zaplaví neskutočná láska. Moje bábätko. Môj syn. Odtlačí sa odomňa, pozrie na mňa a rehot. A ja sa smejem s ním. Nemenila by som ho za nič na svete. Ani ten spánok zrazu nie je taký podstatný... V duchu sa teším na nový deň s mojou malou veľkou láskou a s úsmevom si povzdychnem "to bola zase noc!"