Zazvonil zvonec a...

Tak a je to tu.

Dnes sa vám poslednýkrát prihováram ako Ambasádorka Ligy za duševné zdravie.

Mám zmiešané pocity. Na jednej strane som smutná. Skončilo niečo, čo netrvalo krátko. Niečo, čo mi prinieslo nové výzvy. Rozšírilo obzory. A prinieslo do cesty skvelých ľudí. Na strane druhej viem, že sa mi otvoria aj iné dvere.

Zažila som tu s vami mnohé. Prešla si mnohým. Mnohé z vás sa somnou podelili o svoje príbehy. Problémy. Radosti aj starosti. Otvorili ste mi svoje srdcia. Životy. Tú dôveru si nesmierne vážim. Viem, že to nie je jednoduché. Nie vždy som vám dokázala pomôcť, ale snažila som sa. Dúfam, že ste tú silu, ktorú ste v sebe našli, ukázali svetu.

Chcem sa vám všetkým veľmi poďakovať. Nebola som ambasádorka ako ostatné. Neprínášala vždy len divácky estetický či pútavý obsah. Napriek tomu ste ma čítali. Podporovali. Povzbudzovali. Cítila som to. Nakoplo ma to viac písať. A nie len doma do šuplíka. Ale pre ľudí. Hlavne by som sa chcela poďakovať Vivimu. Ďakujem ti Vivi!

Nezanevrite, prosím, na Ligu, ani na iné združenia bojujúce za osvetu a destigmatizáciu duševných porúch. Nebojte sa hovoriť, ak niečo trápi vás. Je to veľmi dôležité. Pre vás. Pre ostatných ľudí. Pre svet. Informujte sa a informujte ďalej.

Nezabudnite, že existuje Online poradňa, Linka Nezábudka a kopec iných nápomocných projektov. Je ich stále viac a je to dobré.

Tiež chcem apelovať na psychohygienu. Zaslúžite si ju. Starajte sa o seba aj zvnútra. Ste človek, s ktorým sa stretávate najčastejšie. Buďte k sebe láskaví a milí. Usmievajte sa. Doprajte si.

Ďakujem vám, že som tu mohla byť s vami aj takto. A ďakujem za príležitosť.

Zo srdca vás pozdravujem.

Vaša mickazebra