Čo ak mi prepne? (príbeh jednej z nás)
Počas sviatkov som na sebe začala badať, že nie som v poriadku. Napádali mi absurdné myšlienky. Nedali mi spať. Mnohokrát ma prepadol záchvat strachu.
Čo ak mi prepne?
Čo ak raz nebudem vedieť čo robím a ublížim svojim deťom?
Čo ak som vážne chorá?
Veď keď sa to môže stať iným, prečo by sa to nemohlo stať aj mne?
Do toho všetkého triaška. Búšenie srdca. Oblieval ma studený pot. Zažívala som návaly zimy. Často som plakávala. Vyčítala som si to. Ako je vôbec možné, že mi takéto myšlienky vošli do hlavy. Nerozumela som tomu. Veď mi nič nechýba. Mám krásne a zdravé deti. Úžasného chlapa. Mám všetko, čo chcem.
Tak prečo?
Odkiaľ sa tie myšlienky vzali?
Vyhľadala som psychiatrickú pomoc. Bola mi diagnostikovaná zmiešaná úzkostná a depresívna porucha. Zatiaľ si ešte stále zvykám na tento nový stav. Že sa naozaj niečo deje.
Psychiatrička mi povedala, že to mám z vyčerpania. Nič viac, nič menej. Odkedy sa narodil najmladší syn, jedinú noc som sa poriadne nevyspala. Celé noci bol zavesený na prsiach. Môj priateľ chodí na týždňovky a teda starostlivosť o tri deti je počas týždňa celá na mne.
Nesťažujem sa. Ani nechcem, aby to tak vyznelo. Práve naopak. Toto je môj život a ja ho žijem. Každý deň. A bojujem. Kvôli deťom. Partnerovi. V neposlednom rade kvôli sebe.
Neľutujem sa. Nehanbím sa. Čo sa mi prihodilo, stalo sa. Som len človek ako všetci ostatní.
Musím sa poďakovať mojej babke a mame. Keď som im v najhoršej chvíli zavolala, zrútená z toho všetkého, pribehli hneď na pomoc. Nenechali ma v mojich stavoch samú. Nevyčítali. Neodsudzovali. Vypočuli. Pomohli. Veľmi si to vážim.
Moja mama si po mojom narodení prešla niečím podobným. Iná diagnóza, podobný stav.
Prajem každému, aby mal vo svojom okolí aspoň jedného takého človeka.
---------------------------------------------------
Tento príbeh mi napísala jedna z vás. Žena. Mama. Dcéra. Partnerka. Taká ako my všetky. Ďakujem jej a vážim si jej odvahu. Dúfam, že už bude len lepšie.
Ak je vás tu viac takých, ktoré by ste sa chceli podeliť o svoj príbeh, napíšte mi.
Psychické choroby sa týkajú všetkých. Môžu postihnúť kohokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek. Zo dňa na deň. Preto o nich treba hovoriť. Nikto v tom nie je sám.
Držte sa. Držme sa.
Maťa
Velmi držím palce všetkým vyčerpaným maminám...a všetkým vela duševnej pohody...tá je vzácna....❤👏
Veľa síl prajem ❤️❤️❤️
Presne tuto dg. som mala. Tiez po 3 pôrode, strach, uzkost panika. Deti meškali 5 min, ja som, boka ochotná volat políciu. Najhorsie boli zmeny nálad, ex si myslel ze to robím narokom, aby som, na seba upozornila. Dakedy hanba k psychiatrovi, ale len ten mi pomohol.3r.som brala lieky, dalsi rok sme ich znižovali a uz 7r.som bez nich. Mne okolie nepomohlo, preto netreba byt nevsimavy. My zeny to mame tazke
Tiež mám pocit že sa mi obrátil život hore nohami 3 pôrodom. Žijem v strachu ale ešte sa mi to darí trochu ovládať. Nastúpila som nedávno do prace a trochu som sa ukludnila
Neodsudzovali - od slova súdiť, nie od slova cudzí 😉
V tom moze mat prsty stitna zlaza. Treba sa dat vysetrit. Tiez som mala uzkosti, nespavost a dalsie tazkosti. A bola za tym hyperfunkcia stitnej zlazy.
@scorpionflower1 ďakujem, po nociach to robím ☺️
Rovnako. Zhoršilo sa to po druhom pôrode, neskutočná únava, dvojnásobná zodpovednosť, tiež muž preč.. predtým som sa liečila, brala lieky, teraz zatiaľ bojujem s myšlienkami bez.. skúšam vydržať, kým kojím, ak to nepôjde, budem to zasa riešiť s lekármi. Zatiaľ mi pomáhajú aj modlitby, vložiť to do Božích rúk, on sa postará. A naozaj to pomáha. Hovoriť sa o tom nehanbím. Ak niekto podobné spomenie, v pohode sa priznám, že aj ja som navštevovala psychiatra, psychológa... a možno zasa budem, keď budem potrebovať.. aj s boľavým telom idem k lekárovi, tak prečo nie s boľavou dušou?
@vsicka036 vďaka za tvoje slová.
@6mia6 drž sa!
@atka3 ďakujem, že si sa podelila.
Prosim vas vedeli by ste mi poradit co dalej? Mam asi podobny problem, stale myslienky ze sa stane nieco strasne, ze zomriem, ze dcera ostane bez mamy alebo niekto z blizkych ze zomrie, stale katastroficke scenare ,niekto chvilu meska alebo mi niekto vola hned myslim na najhorsie. Je to velmi vycerpavajuce, stale sa snazim niecim zamestnat hlavu aby som na to nemyslela velakrat sa nedari....navyse som zacala mat pocity vycerpanosti,ku kazdej aktivite cez den sa premaham, nevladzem, citim sa zle. Pre mna je to dovod na este ciernejsie mylsienky, ze som vazne chora. Bola som u lekarky krv mam v poriadku, zacala som civict ale nezlepsuje sa to 😓 najradaej by som isla na dalsie vysetrenia CTcko alebo co ale na to asi nieje objektivny dovod. Ked to tak citam po sebe asi minimalne psychologa by som mala vyhladat 😞 dakujem za kazdu radu.
@martinoocka isto psycholog, prip. psychiater, ten vie aj lieky dat.
Ja mam tiez podobny problem uz 4rok zistili mi tetaniu panika uzkost 😭😭😭tie stavy su hrozne teraz mam strach maly dovrsil 4rok a ja hladam pracu uz s toho som v strese ked mi bude zle ked chytim zachvat co budem robit 😭vzdy som bola doma manzel ma upokojoval ale teraz v robote nebudem mat nikoho :(
Prešla som si podobným.Diagnoza obsedantno kompulzivna porucha.Da sa žiť šťastne,len treba vyhľadať odborníka.S takými myšlienkami sa šťastne žiť nedá.
@martinoocka toto mam aj ja ten stav ze sa mi nieco stane
žienky ,kt maju problem riešte to a neberte to ako niečo,za čo sa treba hanbit.stava sa to často,len sa o tom malo rozprava,ale nech to neprerastie v horšie psych.poruchy.
@consuelle ja som chodila po doktoroch 2roky uzavreli to tetaniou a nikoho nezaujimalo ako mi je keby sa dokazem zbavit toho stavu ze sa nieco stane hned by sa mi lepsie zilo mne dali magnezium a lexaurin pomaha ale len chvilkovo a uz som unavena aj lieky brat
Tiez som to mala uzkostnu poruchu. Taktiez ked som si toho vela nalozila a vycerpala sa. Hned prisli taketo stavy, vsetko ma bolelo , googlila som si choroby asi vsetky na mna pasovali. Tiez som sa bala ze mi prepne neovladnem
Sa a uverim tym myslienkam ze niekomu ublizim alebo ze svet je nebezpecne miesto. Bala som sa cestovat, dokonca som mala stres ist 2 metre z domu prevziat balik od kuriera. Taketo stavy som mala 2x prvy krat som to riesila AD druhy krat uz som nechcela ist k psichiatrovi. Aj tak po vysadeni liekov sa mi vsetko pekne vratilo a musela som sa s tym vysporiadat. Dokazalo mi pomoct presvedcenie ze myslienky niesu moje vlastne. Závisia od stavu v akom sa clovek nachadza . Cize ked je vycerpany tak ho napadaju myslienky ktore odrazaju jeho najvacsie strachy. Ked je stastny nic hrozne ho nenapadne a ked aj ano v mysli sa to neudrzi a nevenuje pozornosť tomu. Sama viem ze nie je lahke vymanit sa z tych myšlienok . Clovek veri ze su pravdive... Pozornost ich zivi preto sa treba naucit nevenovat im ju hlavne tym co vas tahaju dole! Ale toto na co som pre tuto chorobu prisla je na celu knihu 😉 taktiez mi pomohli bylinky 😍 a na uzkosti dlhodobe uzivanie b - komplex a magnezium. Pomohla aj rozchodnica ruzova . Ale nie som lekár takze si o tom skúste nastudovat a urobit si vlastny nazor😉 treba mat hlavne troezlivost lebo premena nie je zo dna na den 😉 drzim palce. Verte ze ak to pominie potom sa na Tom zasmejete ake triky na vas mysel skusa ked ste oslabeni 😉 neverte myslienkam ... 😉 nie su vase. Len vami prechadzaju podla nastavenia a stavu 😉 vsetko dobre 😘
A taktiez vam chcem povedat, ze nemajte Ludom za zle ak vas nepodrzia a nechapu co vam je. Nemozu ak si to neodzili. Moja rodina sa mi zo zaciatku snazila pomoct aj ked ma to otravovalo lebo vobec ma nechapali a poznamka typu: vsetko je v hlave mi dvihala tlak na 200.. Akoby som to nevedela . Ale ked im poviete tak ako to z tej hlavy dostat alebo operavit vtedy nic. Ale aj tak im dakujem ze to dali somnou. Treba sa zmierit s tym nasim strachom 😉
Aj ja mam taketo stavy.Mam 2 male deti....chcela som stihat vsetko.Este chodit aj cvicit.Az som sa zosypala a diagnostikovali mi tetaniu.
Mavam uzkosti a depresie,presne ako pisete vyssie.
Snazim sa si to vyhovorit.
Nie vzdy to ide.Ale su to hrozne stavy ☹
Ale vam poviem,ze pri shopingovani mi nic nie je 🙂
Tak chodim pravidelne na shopo terapiu 🙂
Tam mam myslienky uuuuplne inde.
Snad to porazim niekedy navzdy.
Prajem vsetkym vela sil ♥️
@bugaram To sme my zeny... Musime byt dokonale, vsetko stihnut, vsetko zvladnut, tahat celu rodinu , splnit si vsetky sny a najlepsie vsetko hned. Podla mna clovek dokaze a znesie vela 😉 ale niekedy nie je pripraveny toto zvladnut. A este ked su tam deticky ... Tak si zienky nenakladajme Tolko toho... Nie je nic dolezitejsie ako nasa pohoda a radost ❤️ ale to si vsetky uvedomite pocas tej choroby. Lebo aj ta vam prisla pripomenut co je najdolezitejsie 😍 lahko sa mi o tom hovori lebo momentalne som harmonickej faze . Ale verte par mesiace dozadu by som sa tu opustala 😢
@bugaram Ono ani tie AD nemusia byt zle. Zienky vyssie pisu ze im to pomohlo. Ja len viem ze ked som vysadila po polroku tak sa mi to vratilo mozno nie tak hrozne ako pred tym ale vedela som ze nechcem byt nonstop na liekoch. Potom som sa naucila mat akysi nadhlad a dokonca som tej chorobe dakovala ze mi otvorila oci a pomohla trosku si upratat v hlave. No po case Som odisla do zAhranicia kde samozrejme stres z jazyka. Stale v praci, Denna nocna vselijak a uZ sa to vratilo . Musela som sa vratit domov lebo som to nezvladala . Mesiace som sa davala dokopy. Mavam aj ja este obcas depky a katastrofické scenare. Ale uz akoby som vedela s nimi pracovat a ovladala ich a nie oni mna 😉 ale vela casu som venovala informaciam a roznym pohladom na ten stav 😉 a ver mi ze bolo vela ludi co za tu chorobu dakovali lebo ich naucila skutocne zit. Ale to su ich pribehy 😉 ja s tym este pracujem ale vidim
Zlepsenia kazdym dnom 😉 takze viem ze v tom dyme ciernych myslienok je tazke najst dajaku nadej ale je tam len ten dym treba rozfukat 😉
Po prečítaní článku a komentárov som zistila, že nie som jediná. Že to postihuje viacero žien.Celé sa to.začalo pred minulou zimou, stavy depredie, úzkosti, výbuchy zlosti na seba a na všetkých, a samovražedné sklony. Hlavne, keď som myslela na to,že mám 32 a v živote som nič nedokázala, mám staré auto a zmensujuci sa byt. Až s nastupom do práce sa to trochu zlepšilo.
Tiež som rozmýšľala nad doktorom a liekmi. Lenže ma odradilo to, že najprv by som musela ísť k obvodnej pre papierik.
Tiez som sana so 4 detmi a vazne naozaj bez akejkolvek pomoci.. rodičia chorí muz prec a ked je doma nic z neho...
Ale k podstate... ono je to aj zdedenim povahy.. ja som chvala Panu Bohu bojovník a odolna povaha ale tiez mam z času nacas pocit ze mi prepne..našťastie su to stavy na chvíľku (napr ked opakujem starsim 8 7 ze daco treva maju na haku a ja ako cvoky chodim vrieskam ...mladsia 2.5 trucuje a najmladsia ryci)...
Vcera som ze co ja sa budem
..jeden vysavac dduhy mop mladsia prachovku a davaj ..upratovali ked sa chovaju ako prasiatka....🐷🐷🐷
Deti podrastu bude to lepsie...drzim ti palce..možno skus viac si deti uzit...poriadok neudrzis a deti vyrastu..no ta bude vreclovka na zemi prach na polici...
Ahojte tiež som pol roka po treťom pôrode a tiež na všetko sama.mna keď začnú prepadať takéto myšlienky hneď začnem cvičiť.aj 3x denne aj s malou na rukách.proste pohyb pohyb a keď telo musí rozdychat námahu tak už mu neostáva čas na takéto myšlienky
u mna taketo priznaky má panická porucha - tiež sa liečim akurat teda ja už dlhodobo - asi 15 rokov. a určite je lepšie sa liečiť ako to nechať tak - lebo to potom nie je život ale prežívanie.
@jerryjanka presne tak. Ja toto zazivam dlhsie ale moj zivot je uz uplne prazdny. Vnutorne. Nesla som este za odbornikom. Ale uz je cas lebo sa trapim ze niesom stastna i ked by som mala byt. Energia nula. Vycerpanost. Strach z ludi. Izolacia..k tomu 2 male deti a tiez na vsetko sama. Bola som perfekcionistka aj som ale roky sli a citim sa uplne vyhorena
@kittie44 mne sa už ani nechcelo žiť, som si povedala že ked takto žiť tak to radšej vôbec, nedalo sa vôbec tak fungovať, teraz je dobre, mavam vykyvy. ale neda sa to porovnať.
@jerryjanka ma mna toho bolo posledne roky privela. A pritom mam celkom fajn zivot. Dobry manzel zdrave deticky peniaze nam nechybaju akurat len ze mam pocit ze uz ani zakladne veci nedavam tak ako by som chcela. Som nervozna zo vsetkeho a nic ma nebavi najviac mi vadi ze ma hrozne vycerpava tvarit sa v pohode ked mam chut sa zaryt do diery a spat 😂 ale u mna je to asi dlhodobou vycerpanostou. Vsimla som si ze ked sa mi podari kusok oddychnut je to lepsie. A najhorsie je ze to na mne uz vidiet. Som strnula a silim sa a vyhybam sa aj najmensim rozhovorom a stretnutiam. Hocikam ideme tak z toho mam prd. Akosi sa neviem znova nastartovat idem len ma zotrvacnik a automatiku.
Držím vám palce žienky, aby ste to zvládli. Mám kamošku, ktorá si tým prešla. Začalo to finančnými problémami, ktoré spôsobil jej manžel. Z veselej, bezstarostne ženy bol zrazu uzlícek nervov. Návaly zlosti striedal strach a úzkosť. Muž ju nepodrzal, vyhodil ju z bytu, ešte jej chcel zobrať dcérku. To sa mu chvála Bohu nepodarilo. Presvedčila som ju že musí vyhľadať odborníka. Veľmi ju podržali rodičia, sestra. Teraz je to zase moja vysmiata kamoška. Lieky už neberie.
@xeniagb k navsteve psychiatra vobec nepotrebujes vymenny listok 🙂 ak sa citis zle, urcite chod k lekarovi, nic za to nedas, praveze ti to moze len pomoct 🙂 neboj sa ani liekov, niekedy to bez nich nejde, a z vlastnej skusenosti vravim, ze pomozu, no su len takou barlickou. Spolupracuj s lekarom, daj si k tomu mozno aj psychoterapie a uvidis, ze sa vsetko dostane do normalu! Drzim palce 🙂
Viem ze je to tazke, ale netrapte sa tym , vycitky a pocit viny ze kedysi ste boli super a uz ste v háji to len zvacsuje. Skuste byt na seba dobre. Skuste prijat fakt ze prislo trosku ine obdibie ako ste poznali doteraz. Viem je tazke nerobit si starosti ked vam je zle! Tiez som
Si vycitala ze kedysi som bola chodiace slniecko , vela som cestovala vsetko išlo hladko , zivot bol jedna basen a bum zrazu pad na zadok a namiesto radosti denne utapanie sa v sr*ckach (s prepacenim) obvinovanie vam nepomoze este viac padnete. Tiez som mala myslienky typu Sak uz mam toľko rokov a nic za mnou nevidno 😢 uz som mala mat pol sveta precestovaneho pracu snov muza deti . A taketo vycitky ma stahovali. Prijala som to! Povedala som si fajn tak a naco potrebujem toto vsetko ked si to bez duševnej pohody neuzijem. Mozem byt na havaji ale ma tam chyti depka alebo strach co z toho budem mat. Takze prioritou je harmonia a vsetko ostatne ako vycitky, pochybnosti a sebalutost tu nema co robit! Nebolo to hned chce to vela treningu a niekedy este skznem ale myslim ze som na dobrej ceste. A hlavne nezabudnite zenusky zamerajte sa na spúšťač tejto choroby a nie na nu samitnu. Stres stojí za všetkým . Skuste si všímať ze stres z coho vam to sposobil a spracovať to v sebe. Pochopit to a naucit sa stres zvladat. Moze to byt samizrejme aj chybajucimi vitaminmi v tele ktore telo nadmerne vylučuje pri strese. A potom sa mu tazko dava do rovnovahy ked nema z coho cerpat pohonne latky 😉 taktiez genetika robi svoje, treba sa porizpravat s rodicmi ci niečo podobne nezažili. Moja mamka to zazivala ked mala 2 male deti, hypoteku a zila o chlebe a zhodou okolnosti to bol vek ktory mam ja 😂 takze neni nahoda. Ale tieto genetické veci sa nemusia spustit... Pokial neuraduje stres 😉 som sa rozpisala 😂 ale snad vam moje postrehy a skusenosti pomozu 😉
a to som si naivne myslela ze som s tymto jedina..akoby som o sebe citala..tiez to zacalo po tom co sa mi narodila dcerka..vkuse len katastroficke scenare..strach z chorob..bojim sa ist aj autom dakde ze naburame...namiesto toho aby som sa tesila z krasnej zdravej dcerky a milujuceho manzela tak stale len taketo myslienky..stavy uzkosti..proste hroza..
@mickazebra To je ok, chybicka sa stane. Som korektorka, tak ak si nebudes niecim ista, kludne napis 🙂
@elisa171 ja tiez presne toto iste 😣
Tiez som si tym presla, ale po prvom porode, po druhom tehu a teda potrate znovu. Teraz s tretikrat tehu a zatial som cista, bez liekom, som v 20tt.uvidime,ako to pojde dalej do porodu a aj po nom. Svoje vsak robi viera v Boha a myslienka na to, ze je to stav, ktory prejde. Je to neprijemne, ale prejde to. 😉
Tiež som to mala, tieto stavy som pociťovala často, pomohla mi terapeutka. Netreba sa tým stavom poddať, treba vyhľadať pomoc, alebo niečo začať robiť. A cvičenie je tiež dobrý nápad 😉
A kde su muzi? To je velmi slachetne ze zarabaju peniazky, vraj sa idu pretrhnut pracou. Ale je to naozaj tak? Nechodia do prace doslova relaxovat, tam im decko nereve, tam im zena nevycita ze nic nestiha ... To, ze zarabaju, zene moc nepomoze aby si isla trocha hlavu vyvetrat, a sama.
💖💖💖
Inak, tiež chcem podporiť všetky maminy, ktoré žijú v strachu, úzkosti, nepokoji ... ja idem dnes do nemocnice pravdepodobne s poporodnou depresiou (dnes som bola u psychiatričky) ... ale rovnako chlap ako keby rodinu nemal, teda mal svoju mamu, brata a pod. my s chlapcom sme boli sami a muž bol len náš spolubývajúci, tak teraz musí vydržať zopár týždňov, kým sa dám ja dokopy. Ženy a nechcite byt dokonalými matkami, lebo tie nedokonalosti z nás robia výnimočne 😘
@patricia_b ja som bola tyzden v nemocnici na odstraneni stitnej zlazy. Moj muz detto ako tvoj, zvyknuty chodit domov ako do hotela. Tak som si oddychla v nemocnici, ze som nechapala. Uzasne mi tam bolo. 😂 A moj muz si myslis, ze to ustal? Som prisla domov a sa poskladal, ze on to uz nedava. Ale to, ze ja vsetko taham uz 8 a pol roka, si neuvedomuje. Tiez chodim do prace a este som aj bez auta a deti kazde v inej mestskej casti...
Takisto po treťom pôrode..malý večne urevane bábo,staršie dievčatá mali letné prázdniny,muž celé dni v robote... našťastie som si uvedomila sama že niesom ok a sama išla rovno k psychiatricke keďže túto dg máme v rodine..je to náročné ale pomaly sa učím zvládať to
Ja sa v noci zobudim a tiez mam myslienky,ze umriem a co bude s detmi. Zaspavam a stale sa mi sniva nieco zle. Strhnem sa a nespim aj dve hodiny. Prezivam strasne pocity. Som na deti sama. Tato chodi kazdych 10dni. Je to strach.....
Uz som rozmyslala nas psychiatrom. Pred tym som bola plna zivota. Teraz som ako troska. Nic ma nebavi😢
@janatereza 2roky som chodila po doktoroch uz ma to prestalo bavit mne tetaniu spusta chrbtica hrudna chrbtica lopatka lava a za dva roky nic neurobili aj o lexaurin som sa musela doslova prosikat mne magnezium pomaha len v tabletkach ine mi nepomahaju vobec
Po druhom pôrode som vyfasovala z únavy, vyčerpania a stresu panicku poruchu. Náhodné zistenu.dovtedy len lekárky, hlavne interné a podobne. Bála som co ak zomriem. Co bude s deťmi. Bála som. Večer zaspať, že sa ráno nezobudím. Nič ma nebavilo, stále mi bolo zle. Stále strach. Keď sa zistilo co mam som si povedala dosť. Nič mi nie je, som zdravá, nič mi nehrozí. 3 roky som bola v poriadku úplne v poriadku. Po úraze, sa mi to opäť spustilo. A už 2 rok opäť pocity a podobne ale už nie tak intenzívne ako na začiatku. Je to riadna pliaga. Kto to nezazije, nikdy nepochopí ako vám je.
Najhorší je ten strach, ta neistota.
Vidím, že viaceré sa bojíme o svoj život. Ja nám všetkým držím palce. Musíme to zvládnuť 🍀💓
@xeniagb pisala som o psychiatrovi, k nemu listok nepotrebujes... je podla mna jednoduchsie ist rovno k psychiatrovi.. ak by posudil, ze nie si na tom az tak zle, ze by ti musel nasadit medikamentoznu liecbu, urcite ta odporuci k psychologovi, mozno bude sam s nejakym spolupracovat... psychoterapie su hradene poistovnou, myslim ze 25 sedeni..
@jerryjanka a pri liekoch ti bolo hned lepsie?
@luccya1 keďže uz viem, že mi realne nič nehrozí a príde mi zle snažím sa odpútať od toho pozornosť. Idem von, upratať, variť, alebo si pustím hudbu a podobne... A prejde to, keď na to nemyslím. Samozrejme tie pocity a strach je stále, ale už sa snažím si to toľko nepripúšťa. Mávala som strašne paniky z toho ze umrem. Vždy som skončila na pohotovosti.
A keď sa mi zistilo, že ide o panicku poruchu. Už som to začala inak brat.
@luccya1 ano zaučinkovali relativne rychlo, už sa ani nepokušam ich vysadiť, parkrat sme to s doktorkou skusili ale nebolo to dobre
@jerryjanka a fungujes plnohodnotne? Uz ziadna uzkost a tak?
U mňa je to detto. Posledné týždne sa vôbec neviem dať dokopy. Začalo to cez skúškové obdobie, do toho som v januári odstavila dvojročného syna od kojenia a odvtedy mám pocit, že len padám. Na všetko som sama, chlap má názor, že muž má zarábať peniaze a ženy sa majú starať o rodinu a domácnosť, takže absolútne nepomôže a ani ma nechce pochopiť, že mám všetkého pokrk a nevládzem, však som doma a nič také nerobím, lebo on v pohode zvláda deti, keď som ja v sobotu poldňa v škole, ale to, že ich neokúpe, nedá do pyžama a neuloží do postele, lebo však ja prídem a porobím všetko... Keby aspoň zarobil aby smw mohli normálnejšie žiť, strašne ma to ubíja. Snažím sa nájsť si prácu, ale odvšadiaľ len nespĺňate naše požiadavky (nikto to otvorene nepovie, ale deti sú prekážka). Do toho moja mama vyžaduje aby som denne k ním chodila s deťmi, babka si so mňa spravila taxikára a upratovaciu silu. Večer sa ledva držím na nohách už a do tretej rána revem do vankúša, lebo všetci len vyžadujú a kašlú na to, ako sa cítim ja. Ale mám dobrú kamošku a s ňou skoro denne volám a navzájom si povieme všetko a strašne to pomáha
@luccya1 ano pracujem , zvladam domacnosť tri male deti, občas sa stane ked dlho nie je slniečko že mam horšiu naladu, ale zachvaty v podstate nemavam
@tatianka93 Rodina nerodina. Potrebujes si oddychnut!!! Skola deti soferka, vyhoviet vsetkym za kazdu Cenu? Za Cenu samej seba? A este chces pracovat? Netvrdim ze sa to neda. Ale myslim ze telo ti dava jasne najavo aby si spomalila. Vysvetli rodine ze si vycerpana a mohli by trosku ubrat z narokov. Daj sa na prve miesto nechce sa ti ist k babke nechod. Ked sa Im to nepaci , ich vec vysporiadaju sa s tym. Myslim ze to bude lepsie pre nich nez by si od vycerpania skoncila v nemocnici. Drzim palce 🙏
@mickazebra Môže toto prežívať aj 7 ročné dieťa? Môžeš prosim odporučiť niekoho konkrétneho, na koho sa môžme obrátiť (BA)?
@nikam napíš mi, prosím, správu.
Ďakujem všetkým za obrovské množstvo komentárov, za to, že sa zdieľate. Priznám sa, že som nestihla ešte všetko prečítať. Ak máte niečo na mňa, kľudne mi napíšte 🙂 aj ak máte príbeh, o ktorý sa chcete podeliť.
Úplne rovnaký scenár.Prve dieťa,veľmi náročné,nespí ani cez deň ani v noci a po roku telo malo toho dosť.
Stále pocit,že som vážne chorá,maly bezo mna vydržať nevedel,čierny scenár čo ak budem musieť ísť do nemocnice.Pridali sa triašky a vyčerpanosť,obmedzila sa dokonca tvorba mlieka.
Pomohlo mi prejsť na paleo stravovanie.Asi po 2 týždňoch sa to celé zlepšilo a zlepšilo sa aj dojčenie.
ja som trpela poporodnou depresiou a jedine čo mi dr.povedal po prvom sedeni,ze mám dospieť a vraj viac sedení nepotrebujem. úzkostné stavy,panicky strach,vyčerpanost,unava.
Tie myslienky je obsedantno kompulzivna porucha,u mna prisla doslova zo dna na den a mam ju uz 10 rokov,cely cas sa liecim,mam styri deturence,s tymto ochorenim som zazila uz vela,dvakrat som bola v nemocnici,kedto po vysadeniliekov bolo velmi zle....je to to najhorsie co sa mi v zivote stalo,ked to bolo rozbehnute,je to peklo a boj s veternymi mlynmi,je to velmi tazke,hlavne,ked tak velmi svoje deti clovek lubi:(drzte sa maminky
@nikam myslim, ze moze 🙁 moja dcera s tym bojuje od 6-tich rokov, teraz ma 13 ...
@tretiedieta s depresiou ta otočil? Ja som druhý deň v nemocnici a som rada, že som tu
@martinka05 Och ☹ Navstevujete nejakeho lekara?
@patricia_b ja si myslim, ze mam depresiu,on mi povedal,ze mam dospiet,tak s tym bojujem sama ako sa len da,pritom mam 35rokov
@nikam ano psychiatra aj psychologa
Mne keď prišlo prvý krát zle bolo to večer kľud pohoda nič nenadsvedsovalo tomu ze sa niečo stane zrazu som nemohla dýchať hrozna bolesť v hrudníku strašná nervozita hneď som si zmerala tlak ten bol ôk tak som si myslela ze mam infarkt rovno na interne urobili EKG to bolo v poriadku ale zistili ze mam malo draslíku dali mi do žili magnézko kalium a po 4hodinach som odchádzala úplne v poriadku tak som začala užívať tabletky draslíku a myslela som si ze už bude dobre ale ten strach ze sa to bude opakovať bol silnejší a opakovali sa mi také hrozné stavy pravidelne zo strachom som stavala zo strachom som fungovala cez deň nakoniec som prešla kompletne všetkými vyšetreniami srdca obliciek vnútorných orgánov krv na štítnu na cukrovku všetko mam v poriadku som zdravá takže som dospela k názoru ze teda trpím úzkosťou je to síce už lepšie niekedy si ani nespomeniem ale sú dni hlavne pred menštruáciou ze mam vyslovene až depky dávam si magnézko začala som chodiť na yogu venovať sa viac sebe a svojej duševnej pohode tak dúfam ze sa to zlepší a raz to prejde úplne aj Vám všetkým to zelam
@camka a prisla si na povod svojho strachu a coho sa vlastne bojis? pretoze pri uzkosti, ak nenajdes povod strachu a to co nedokazes spracovat tak nevies proti comu bojujes. Tak mi to povedala psychologicka a ked som prisla ja sama v sebe na povod mojho strachu tak sa mi s nim aj lepsie bojuje, teraz uz presne viem coho sa bojim, s cim som sa nedokazala vysporiadat a to co bolo spustacom celeho toho kolobehu.
Začni písať komentár...
Držím palce ❤️